Plánovanie operácií je dôležité vnímať z pohľadu časových úsekov plánovania.

Typy plánovania

  1. strategické plánovanie – (2-5 a viac rokov) – týka sa rozhodnutí o dlhodobých investíciách do zariadení a strojov, ktoré determinujú kapacitu organizácie; musí byť odsúhlasené na veľmi vysokých úrovniach organizácie; rozhodnutia musia byť prijaté na základe dlhodobého pohľadu do budúcnosti (prognostických prístupov).
  2. celkové (súhrné) plánovanie – (1-2 roky) – prispôsobenie operačných kapacít organizácie na predpokladanú úroveň dopytu na nasledujúcich 12-24 mesiacov; nie je možné v tejto etape pracovať s problematikou sortimentu.
  3. hlavný výrobný plán – (3-6 mesiacov) – termín sa používa všeobecne pre zostavenie podrobného plánu operácií; má ukázať, ako budú objednávky (alebo prognózy objednávania) každý týždeň naplnené pre každý produkt; zámerom je vytvoriť reálny časový rozpis.
  4. plánovanie činností – (1-4 týždne) – vyšpecifikovanie jednotlivých pracovných úloh v pracovných jednotkách (skupinách, jednotlivcoch alebo strojoch); stanovenie začiatku a ukončenia jednotlivých prác a tiež pohybu medzi rôznymi fázami operačného procesu; výsledkom bude denný rozpis činností pre všetky operačné zdroje.
  5. expedovanie – (reálny čas) – jeden z termínov používaných pre operatívne zásahy do každodenných činností operácií ako reakcia na krátkodobé požiadavky (absencia pracovníkov, nedostatok materiálu, chybné zariadenie; sú to činnosti tradične vykonávané napr. na úrovni majstra.

Problémy s plánmi

  • Každý plán môže byť len taký dobrý, aké dobré boli informácie, ktoré slúžili ako podklad pre jeho zostavenie.
  • Neurčitosť prognózy (plánu) je úmerná časovému úseku pre plán. Preto je u dlhodobejších plánov tendencia plánovať s toleranciami.
  • Plánom tlačíme ľudí, aby plnili, ale aj riešili problémy.

Plánovanie a kontrola vstupov

Plánovanie operácií je úzko previazané na kontrolu vstupov a kontrolu kapacít.

  • Ľudia – ako personál (tí, ktorí sa netransformujú), ako zákazníci (tí, ktorí sa transformujú)
  • Materiál – (transformovaný alebo len spotrebovaný) – náklady na zásoby (ale aj napr. olej na olejovanie strojov)
  • Informácie – ako vstup na transformovanie alebo len využitie v procese (IT)
  • Zariadenia – nespotrebujú sa okamžite, ale počas mnohých rokov. Spravidla nie je možná rýchla zmena týchto kapacít – zariadenia, stroje atď.

Stratégie pre plánovanie a kontrolu

Plánovanie a kontrola kapacít („úzke miesta“-čo nás najviac ohrozuje, načasovanie nárastu kapacity), sú operácie, ktoré sú limitujúce; pri plánovaní je dôležité, že neplánujeme cez hmotné jednotky (ks, m, l, …) – pri týchto jednotkách je riziko, lebo každá má iný parameter – preto základné stratégie operačného plánovania plánujeme radšej cez jednotky času (aj ľudia aj stroje majú fond pracovného času).

Plánovanie a kontrola kapacít

  • Kapacita každej operácie závisí na spracovateľskej schopnosti zariadenia a ľudí, na dĺžke času, kedy pracuje a na dosiahnutej úrovni efektívnosti. Za akú dobu sa ktorá operácia spraví.
  • Fond pracovného času ľudí je stanoviteľný (pracovný čas, prestávka, dovolenka) – vieme ho ako tak stanoviť.
  • Vieme stanoviť časový fond strojov (opravy, mazanie strojov, …)
  • Ťažšie je stanoviť normočas na každý výrobok (býva veľkým úskalím v organizácii, no vo svete sú tieto normy solídne spracované)
  • Najnižšie priemerné náklady na jednotku je možné dosiahnuť spravidla pri využívaní zariadení na úrovni maximálnej kapacity.

Základné stratégie operačného plánovania

Plánovanie sa robí dobre, ak je postavené na hodnoverných jednotkách. Náklady na jednotku produkcie by mali klesať s objemom produkcie. Náklady fixné na jednotku budú klesať s nárastom produkcie.

  1. Nasledovanie dopytu: do plánu dáme to, čo sme získali objednávkou (používa sa vo firmách finančne slabších, ktoré si nemôžu dovoliť vyrábať na sklad; výhodou je, že nám nič neostane na sklade; obrovskou devízou je naplnenie očakávaní zákazníkov; nevýhodou je, že raz máme kapacity vyťažené viac, inokedy menej)
  2. Konštantná kapacita: do plánu dáme vždy rovnaký objem produkcie (firma je dostatočne silná, produkuje sa tovar, ktorý sa dá predať aj v budúcnosti – tzv. chlebový tovar; niekedy dávame viac na sklad, pretože zákazníci chcú menej, niekedy dávame menej na sklad; vždy je odchýlka medzi tým, čo sme schopní vyprodukovať a tým, čo požadujú zákazníci počas celého roka.

Účelnosť a účinnosť operácií

Pri plánovaní operácií sa musí prihliadať na účelnosť aj účinnosť operácií.

  • Účelnosť operácie – kvalitne a včas vyrobiť
  • Účinnosť operácie – aby bola dobrá ekonomika – aby sme operáciou uspokojili potreby zákazníkov aj potreby manažérov


Pridaj komentár