Vzťahy zákazník-dodávateľ predstavujú vzájomný nákupný a predajný kontakt alebo rôzne formy kooperácie, do ktorých vstupujú organizácie na trhu výrobnej sféry pri zmluvnom zabezpečovaní dodávok a nákupov a pri ich realizácií. Ich vecnú náplň tvoria dodávky a nákupy výrobkov a služieb na základe ekonomicky motivovaných rozhodnutí účastníkov vzťahov. Na úspech rozvoja aktivít hodnotového reťazca si podniky osvojujú rôzne strategické alternatívy, ktorými sú:

  • vyrobiť sám
  • dať vyrobiť
  • a čoraz viac vyrobiť v kooperácii

Vzťahy, ktoré sa vyskytujú v sieťach interpodnikovej spolupráce, možno zadeliť k dvom veľkým strategickým alternatívam, a to:

  • Vyrobiť sám – sa vzťahuje na situácie, v ktorých sa organizácia rozhodne sama realizovať všetky strategické aktivity. Preto táto alternatíva zahŕňa početné intrapodnikové vzťahy, ktoré vytvárajú internú sieť podniku.
  • Dať vyrobiť – sa vzťahuje na situácie, v ktorých sa podnik rozhodol spolupracovať s ostatnými ekonomickými jednotkami na realizácii svojich aktivít. Obsahuje dve veľké skupiny stratégií, a to „dať vyrobiť“ a „vyrobiť v kooperácií“.

Vzťahy „dať vyrobiť“

Tieto vzťahy vedú podnik k prenechaniu všetkých, resp. časti aktivít iným podnikom. Hlavnou výhodou, ktorú tieto vzťahy ponúkajú je, že zahrňujú rast pridanej hodnoty. Tieto vzťahy môžu byť zaradené do troch kategórií.

Dodávateľské vzťahy

  • privilegované dodávateľské vzťahy – sú založené na existencii dobrých vzťahov medzi zákazníkom a jeho dodávateľmi. Podnik identifikuje v rámci svojho portfólia dodávateľov, ktorí mu poskytnú najlepšie uspokojenie potrieb výrobkami a službami
  • špecializované dodávateľské vzťahy – vytvárajú typ interpodnikového vzťahu, v ktorom dodávateľ dodáva podniku špeciálny výrobok, resp. službu. V tomto type vzťahov podnik venuje mimoriadnu pozornosť vzťahom udržiavaným s dodávateľom, pretože nemá dostatočný priestor na výber dodávateľa schopného zabezpečiť zásobovanie daným špeciálnym produktom.

Subdodávateľské vzťahy

Ide o vzťahy značne hierarchizované. Podniky sa orientujú na subdodávateľstvo z rôznych dôvodov, napr:

  • rozhodnutie špecializovať sa na svoj know-how,
  • minimalizácia technických rizík výroby,
  • snaha znížiť náklady na logistiku a skladovanie.

Subdodávateľstvo často využívajú veľké stavebné podniky, výrobcovia automobilov a pod., ktorí sa obracajú na špecializované malé a stredné podniky o subdodávky. Podnik využívajúci subdodávateľstvo je objednávateľom.

Vzťahy založené na vzájomnom obchodovaní

Existujú medzi dvoma podnikmi, ktoré sa zaviazali k spoločnému vykonaniu zmluvy, ktorú podpísali s odberateľom. V tomto type vzťahov každá zo zmluvných strán môže byť zodpovedná za realizáciu zmluvy ako celku.

Vzťahy „vyrobiť v kooperácii“

Vzťahy založené na tejto stratégií nadobúdajú formu dohôd, na základe ktorých podniky spolupracujú. Vzťahy možno rozdeliť do 2 skupín:

Neformálne kooperácie

Neformálne kooperácie nevyžadujú dodržiavanie formálnych náležitostí (napr. podpis zmluvy). Spočívajú na vzájomnej dôvere medzi riadiacimi pracovníkmi podnikov.

Môže ísť o:

  • vzťahy zapojenia do obchodnej siete – ponúkajú podnikom výhodu koordinácie ich úsilia rozvíjať sa, rešpektujúc ich samostatnosť.
  • sponzorské vzťahy – vzťahy cieľovo zamerané a týkajú sa dôsledne vypracovaných projektov.

Formálne kooperácie

Formálne kooperácie sú upravené zmluvne. Môže íst o:

  • vzťahy v podielníctve – podnik deleguje na iný podnik časť svojich aktivít.
  • vzťahy v sprostredkovaní – podnik dáva inému podniku mandát zastúpení, ktorým schvaľuje uskutočniť vo svojom sídle a na svoj účet určitý počet operácií, zahrňujúcich vzťahy s tretími osobami.
  • spoločný nákup licencie a výmena licencií – jeden podnik vyžadujúci technológiu, na ktorú nemá ani kompetencie, ani prostriedky, rozhodne sa pripája svoje zdroje k zdrojom iného podniku.
  • spoločné zmluvy

Spoločné zmluvy

  • spoločné zmluvy – napr. v oblasti výskumu a vývoja – vznikajú vtedy, keď sa podnik rozhodne kooperovať, aby rozdelil riziká, náklady a ďalšie výhody spojené s rozvojom nových technológií.
  • konzorcium – niekoľko podnikov sa dohodne spojiť svoje úsilie s cieľom realizovať projekt, ktorý jeden podnik nemôže uskutočniť sám.
  • zmluvy na úrovni spoločného podniku (joint ventures) – dva podniky sústredia svoje zdroje, aby vytvorili nový podnik, ktorého aktivity majú uľahčiť rozvoj spojených podnikov.

Zdroje a literatúra

KITA, J. 2010. Nákup a predaj – základné obchodné funkcie výrobného podniku. Bratislava: Iura Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-380-8.


Pridaj komentár

Štítky: