Inovácie

Pojem inovácia nemá v literatúre jednoznačný význam. Inováciami rozumieme praktické prenesenie nových ideí ľudí do produktov, služieb, procesov, systémov a spoločenských vzťahov. Inovácia je zavedenie zmeny, ktorá je v spoločnosti, podniku alebo v skupine nová. Všeobecne sa dá povedať, že ide o proces, v ktorom sa kombinujú existujúce veci novým spôsobom za účelom vyrobenia jedinečnej veci. Inovácia zahrňuje komplexnú zostavu aktivít od nových ideí až po ich uvedenie do praxe. Inovácie sa môžu týkať výrobkov, technológií, výrobných prostriedkov, profesijnej a kvalifikačnej štruktúry pracovnej sily, organizačného usporiadania organizácie. (Hrašková, 2008)

Zmeny

Súčasné ponímanie zmeny, charakterizuje zmenu ako proces prechodu od jedného, pôvodného stavu k druhému, novému stavu. Tento proces tvorí neuzatvorený cyklus ako výsledok reakcie organizácie na spoločenské dianie, ktoré sa prejavuje rôznym spôsobom (spoločenská situácia, uspokojovanie potrieb odberateľov a zákazníkov, nové technológie, alternatívne zdroje energií atď.). (Mikuš, 2010)

Zmena je výsledkom síl pôsobiacich tak vo vnútri organizácie ako aj síl vonkajšieho prostredia. Ak má zmena priniesť organizácii rozvoj a posun vpred, je dôležité, aby bola dôsledne pripravená a zvládnutá manažmentom organizácie. Miera úspešnosti zmeny je teda funkciou tak vnútorných ako aj vonkajších síl. Pri prvom delení pôsobiacich síl možno na druhej úrovni hovoriť o kladných a záporných tlakoch. (Mikuš, 2010)

Rozvoj organizácie nie je možný bez zmien. Každá organizácia podporujúca tradičné, zaužívané prístupy, brániaca sa zmenám a odmietajúca inovácie, sa dostane postupne do problémov (Kozoková, 2010):

  • nebude schopná dostatočne uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby zákazníkov,
  • zníži sa jej konkurencieschopnosť,
  • nebude spĺňať potrebné normy a nariadenia,
  • zníži sa jej zisk.

Riadenie zmien

Problematikou riadenia zmien sa zaoberá manažment zmeny (management of change). Jedná sa o časť manažmentu, ktorá sa zameriava na (Kozoková, 2010):

  • prípravu reakcií na zmeny,
  • voľbu samotného predmetu zmeny, jej prípravu, implementáciu a následnú podporu.

Zmeny, ktoré v organizáciách nastávajú môžu mať rôzne podoby, napríklad (Mihalčová, Toma, videné 2014):

  • Zmena v technológii – mení sa filozofia, hodnoty, spôsoby práce.
  • Menia sa požiadavky na pracovný výkon a počet pracovníkov.
  • Zmeny spotrebiteľských preferencií a trhov – spotrebitelia sa stávajú stále náročnejší, čo mení požiadavky na prispôsobenie sa trhu ich preferenciám.
  • Zmeny v organizačnej štruktúre – objavujú sa nové organizačné štruktúry, ktoré vyžadujú novú orientáciu pracovníkov.
  • Zmeny v podnikateľskom prostredí – vyžadujú si kvalitnú situačnú analýzu a reagovanie na nové podnety vznikajúce v ňom.
  • Zmeny v procedúrach a postupoch – vyžadujú si dôkladnú komunikáciu a informovanosť všetkých hierarchických stupňov v organizácii.
  • Zmeny u jednotlivcov – zamestnanci musia meniť svoje návyky, postoje, zručnosti a spôsobilosti v závislosti od rýchlo sa meniaceho prostredia.

Metodické postupy pre inovácie a zmeny

Metodické postupy možno posudzovať aj z hľadiska potreby zlepšovania v organizácii, situácií, ktoré sú z pravidla vnímané ako typické problémové situácie.

WOIS – rozporovo orientovaná inovačná stratégia

Metóda WOIS – rozporovo orientovaná inovačná stratégia (Tureková, Mičieta, 2003) umožňuje vývojovému oddeleniu v podniku vytvárať nové revolučné nápady, ktoré dokážu preklenúť evolučný vývoj nových technológií, čiže rieši rozpor medzi tempom vývoja v podniku a evolúciou vývoja technológií všeobecne. Výhodou tejto metódy je, že riešenie problému rozporu vyhovuje požiadavkách zákazníkov a trendom na existujúcich trhoch. Vychádza z metódy TRIZ, ale rozdielna je v tom, že úlohou metódy WOIS je strategická podpora samotnej inovácie.

Pri využívaní metódy WOIS sa postupuje podľa postupnosti viacerých základných krokov, ktoré umožňujú jej lepšie pochopenie. Týmito krokmi sú:

  1. Prieskum trhu a požiadaviek zákazníkov – tento bod zisťuje, či cieľ stanovený vývojovým oddelením zodpovedá požiadavkám zákazníkov.
  2. Určenie úrovne technologického riešenia– cieľom je určiť, či vyvíjané riešenie zdpovedá úrovni technologického vývoja.
  3. Analýza systému– úlohou ej analýza podnikového systému a jeho okolia, z dôvodu získania ďalších špecifík pre riešenie problému.
  4. Analýza funkcií– určenie funkcií pre predmet inovácie (produktu), aby spĺňal vopred určené špecifiká a požiadavky.
  5. Analýza komponentov– cieľom je určenie úlohy a potreby jednotlivých komponentov v rámci celkového systému (inovačného riešenia).
  6. Analýza súčasného stavu– určenie súčasných komponentov a funkcií daného predmetu inovácie.
  7. Analýza generácií– pričom je súčasťou minulých verzií produktov.
  8. Analýza evolúcií– jej výsledky sa ďalej zozbierajú do vytvorenia stratégií, krokov či postupov.
  9. Matica vývojových kontradikcií– v rámci WOIS je hlavnou úlohou určenie kontradikcií a vyhľadanie ich riešení. Vytvorenie tejto matice predstavuje ukončenie prvej fázy WOIS metódy.
  10. Analýza kontradikcie– predstavuje analýzu trendov a vývoja kontradikcií.
  11. Určenie úlohy vývoja– predstavuje preklenutie fázy analýzy a samotného vývoja.
  12. Získanie riešenia problému– môže ísť o prvotný nápad, myšlienku, ktoré síce nemusia byť dokonalé, ale pomôžu pri tvorbe inovácie.
  13. Znalosť spôsobu riešenia kontradikcií– prvotný nápad porovnať s podobnými riešeniami z minulosti, či zodpovedá tomu danému problému, či je možné daný problém nápadom riešiť.
  14. Známe princípy riešenia– pri hľadané nového riešenia sa používajú už dovtedy známe princípy.
  15. Princípy, štandardy, efekty- spočíva vo vyhľadaní, vytvorení nových jedinečných princípov riešenia problému.
  16. Prezentácia inovatívnych spôsobov riešení- uvedený krok umožňuje prezentáciu získaných nových princípov inovačného riešenia. Vyberá sa taký, ktorý bude najvhodnejší z pohľadu vývoja cieľov, ktorým bolo nájsť zlepšenie. V prípade, ak žiadny nebude vyhovovať je potrebné celý postup v rámci metódy WOIS zopakovať, prípadne použiť iný prístup k riadeniu inovácií.
  17. Úpravy a kombinácie- záverečný krok, v ktorom sa vybraný princíp riešenia, nápad transformuje do podoby hotového inovačného riešenia podľa predstáv zákazníka/podiku.

TRIZ – tvorba a riešenie inovačných zadaní

Metóda TRIZ – tvorba a riešenie inovačných zadaní (Tureková, Mičieta, 2003) zahŕňa viaceré postupy ku riešeniu zlepšovaní a inovácií. Všetky využívajú pravidlá vývoja inžinierskych systémov a metódy riešenia inžinierskych problémov. Metódu založil Genrich Altschuller, ktorý vytvoril kritériá, ktoré by mala metóda TRIZ spĺňať. Metóda TRIZ by mala:

  • Byť systematická a riešiť problémy postupne,
  • Vyhľadať všetky riešenia, ktoré existujú a cez ne postúpiť k najlepšiemu riešeniu,
  • Byť nezávislá od vnútorných vlastností objektu a mať možnosť opakovania,
  • Dať možnosť na prístup do databázy inovačných poznatkov,
  • Dať možnosť editáciu tejto bázy,
  • Byť dostupná pre užívateľov.

Inovačné riešenia

Altschullerom bolo skúmaných niekoľko inovačných riešení, ktoré v rámci metódy TRIZ prerozdelil podľa uvedených kritérií. Následne ich rozdelil podľa stupňa novosti do piatich úrovní:

  1. Prvá úroveň– predstavuje bežne sa vyskytujúce problémy, ktoré sa riešia dostupnými a známymi postupmi,
  2. Druhá úroveň– v rámci tjto úrovne ide o čiastočné zlepšenia v systéme, ktoré sa riešia dostupnými a známymi postupmi,
  3. Tretia úroveň– ide o značné zlepšenie v súčasnom systéme, ktoré sa riešia postupmi z iných odvetví,
  4. Štvrtá úroveň– predstavuje úplne novú generáciu celého systému a využíva úplne nový spôsob fungovania,
  5. Piata úroveň– sú to zriedkavé vedecké objavy vynález úplne nového systému.


Pridaj komentár