(EuroEkonóm.sk,  0)

Kurzarbeit

Čo je kurzarbeit

Režim kurzarbeit (angl. short-time working, po našom skrátená pracovná doba) znamená, že zamestnanci pracujú kratšie a výpadok príjmu im nahradí štát. Zamestnávateľ sa za to, že štát prevezme jeho náklady, zaviaže neprepúšťať. Ak zamestnávateľ nemá pre svojich zamestnancov prácu, pravdepodobne svojich zamestnancov prepustí a vzrastá tak nezamestnanosť. Tento jav je spojený s obdobím recesie, kedy klesá dopyt a výrobcovia musia obmedziť výrobu.

Zamestnanec ako kurzarbeiter

Systém kurzarbeit je alternatívou k vyššie uvedenému scenári. Zamestnávateľ síce obmedzí výrobu, ale zamestnancov neprepustí. Skráti im pracovný čas (napr. na 4 dni v týždni alebo na 3 týždne v mesiaci). Zo zamestnanca sa tak stáva tzv. kurzarbeiter. Štát dorovná zamestnancovi dve tretiny obetovanej mzdy a za zamestnávateľa zaplatí polovicu sociálneho poistenia, ktoré zamestnávateľ odvádza štátu. Vo výsledku sú spokojní všetci zúčastnení:

  • zamestnávateľ ušetrí na sociálnom poistení aj na výdavkoch na obetovanej (ušlej) mzdy zamestnancov
  • zamestnanci neprídu o zamestnanie a prejdená mzda je im z časti dorovnaná
  • štát by nemal na tomto opatrení prerobiť, ako sa dozviete nižšie

Je to efektívny nástroj, ktorý napríklad využilo Nemecko v rokoch 2012/13 a 2019 pri následkoch finančnej krízy a v prípade, keď odvetvie smerovalo do recesie.

Trojstranná dohoda medzi zamestnancami, zamestnávateľom a štátom

Kurzarbeit je termín, ktorým sa označuje trojstranná dohoda medzi zamestnancami, zamestnávateľom a štátom. Zamestnancom sa skráti pracovný čas a ušlý príjem im doplatí štát. Zamestnávateľ sa zaviaže, že nikoho neprepustí. Kurzarbeit fungoval v niekoľkých európskych krajinách počas ekonomickej krízy v roku 2009. Slovo kurzarbeit je nemeckého pôvodu a doslovný preklad znamená krátka (alebo skrátená) práca. V slovenčine sa väčšinou neprekladá, aj keď dnes už pre to možno máme pojem .

Výhody kurzarbeit

Pre štát je hlavnou výhodou, že nedôjde k zrušeniu pracovných miest. Toto opatrenie je väčšinou prechodné, časovo obmedzené a zavádza sa sektorovo, aby nedošlo ku zvýhodneniu individuálnych firiem, a tiež aby nebola porušená konkurenčná rovnováha na trhu. Finančná podpora, ktorú štát na skrátený pracovný týždeň vynaloží, je týmto spôsobom zhodnotená lepšie, než keby štát vyplácal podporu a ďalšie sociálne dávky nezamestnaným priamo.

Zamestnancom poskytuje kurzarbeit finančnú istotu a možnosť využiť viac voľného času na rekvalifikáciu, prípadne včasného hľadanie pracovného uplatnenia v iných odvetviach. Firmám umožňuje kurzarbeit prečkať krízové ​​obdobie bez straty kvalifikovaných pracovníkov.

Počas kurzarbeit zamestnanci dostávajú svoj plat takmer v plnej výške. Kurzarbeit je riešením, ktoré firmám umožňuje udržať zamestnancov, pričom títo pocítia len minimálne zníženie platu.

Tým, že štát prevezme na seba osobné náklady, umožní firmám prežiť. A v momente, keď sa situácia zlepší, budú firmy pripravené obnoviť výrobu a služby a pomôcť ekonomike. Kurzarbeit dokáže dočasne odbremeniť ekonomiku a  zachovať pracovné miesta. Kurzarbeit je férové sociálne opatrenie, ktoré dokáže zabezpečiť, aby sa koronavírus nezmenil zo zdravotnej na sociálnu epidémiu so stovkami až tisíckami nezamestnaných.

História kurzarbeit

Práca systémom kurzarbeit bola prvýkrát zavedená v roku 1910 s cieľom udržania pracovných miest a kvalifikácia robotníkov pri obmedzovaní ťažby a spracovania draselných solí v Nemecku.

Neskôr bolo toto podporné opatrenie využité i vo vyhláške o podpore v nezamestnanosti (Verordnung über die Erwerbslosenunterstützung) z roku 1924 v Nemecku.

V roku 2009 nemecká vláda vyčlenila na program 5,1 miliardy EUR, ktoré nahradili časť strateného príjmu vyše 1,4 milióna pracovníkov. Program bol priaznivo citovaný v správe Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2009, v ktorej sa uvádza, že počas recesie zachránil takmer 500 000 pracovných miest. Navrhovatelia programu okrem toho, že sa vyhýbajú hromadnému prepúšťaniu, uvádzajú aj udržiavanie kvalifikovaných pracovných skupín spolu a vyhýbanie sa atrofii ich zručností počas predĺženého prepúšťania, zatiaľ čo kritici vyjadrili obavy z jeho výdavkov a z toho, že by mohli podporovať neschopné firmy.

V Rakúsku si zavedenie krátkeho času vyžiadalo osobitnú dohodu medzi tzv. Sociálnymi partnermi rakúskeho kolektívneho vyjednávania (tj. obchodnou komorou a odborovými zväzmi), ktorí prerokovali v mene zamestnávateľov a dotknutého personálu rozsah pôsobnosti dohody kurzarbeit, pokiaľ ide o zahrnutý personál, maximálnu dobu jeho uplatňovania, podmienky pre akékoľvek prepúšťanie počas dojednania a rozsah akéhokoľvek odborného vzdelávania alebo rekvalifikačných kurzov.

Kurzarbeit na Slovensku 2020

V súčasnej situácii v súvislosti s koronavírusom sa ako najvhodnejší model na Slovensku javí, ten, pri ktorom úhradu znížených platov na sebe preberá štát prostredníctvom Úradov práce. Kratší pracovný úväzok by mohla využiť každá firma, ktorá je nútená znižovať objem výroby alebo služieb či kompletne zastavuje svoju činnosť. Počas tejto doby sa pracovné úväzky plošne skrátia, zamestnanci si však zachovajú zamestnanie a môžu sa vrátiť do výroby okamžite, ako to bude možné.

Kurzarbeit dokáže dočasne odbremeniť ekonomiku a zároveň zachovať pracovné miesta. Slovenské opatrenia sa snažia riešiť zlepšenie cashflow podnikateľov primárne odsunom daňových a odvodových povinností. Pre firmy však bude v najbližších mesiacoch najzásadnejšie udržanie zaškolených zamestnancov v čase, kedy musia obmedziť alebo zastaviť výrobu. Prípadné masové prepúšťanie by mohlo firmy dostať definitívne na kolená.

Kurzarbeit ako dotačný či grantový program vlády?

Pozor! Kurzarbeit nie je žiadny dotačný či grantový program vlády, ktorým nejaké ministerstvo či iná štátna inštitúcia prispieva na platy zamestnancov. Zo štátneho rozpočtu naň nejde ani cent. A v prípade, že sa podniky dostanú do problémov, nemusí o aktivovaní podpory rozhodovať žiadny politik. Celý systém je totiž súčasťou sociálneho poistenia a nie vládnych výdavkov na politiku zamestnanosti.

Kurzarbeit v kríze

Kurzarbeit sa zdal byť ideálnym riešenie pre boj zamestnávateľov a štátu s krízou. Stal sa tiež veľkou inšpiráciou pre ostatné európske krajiny, ktoré sa museli v období rokov 2007-2010 zápasiť s dôsledkami hospodárskej krízy na národnej ekonomiky.

Najväčší význam z vykonaných reforiem malo pre obdobie krízy zavedenie skráteného pracovného týždňa. Výdavky štátu na skrátený pracovný týždeň sú síce pomerne vysoké, nemali by však byť vyššie ako výdavky, ktoré by štát musel vynaložiť na podporu v nezamestnanosti, ak by došlo k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.

Zamestnanec odpracuje len polovicu pracovného času, a napriek tomu jeho výplata dosahuje takmer 84 % výplaty pri plnej pracovnej dobe. Ak zamestnanec odpracuje len polovicu pôvodnej pracovnej doby, neznamená to, že by mal v čase, keď nepracuje, automaticky voľno. Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na školenia alebo mu zaistiť ďalšie vzdelávanie. Pre ďalšie vzdelávanie zamestnancov je možné získať ďalšie dotácie z Európskeho sociálneho fondu. Zamestnanie na skrátenú pracovnú dobu môže u jedného zamestnanca trvať až dva roky.

Vrtuľníkové peniaze

Vrtuľníkové peniaze predstavujú expanzívnu fiškálnu politiku, ktorá je financovaná zvýšením peňažnej zásoby v ekonomike. Vrtuľníkové peniaze predstavujú ekonomický model, pri ktorom centrálne banky distribuujú (rozdávajú) peniaze priamo fyzickým osobám (ľuďom). Cieľom vrtuľníkových peňazí je oživiť hospodárstvo, ktoré sa rúti do ekonomickej krízy, alebo sa v nej už nachádza.

Príklady kurzarbeit v Rakúsku

V Rakúsku zaviedli nasledujúce opatrenia:

  • počas najbližších 6 týždňov môžu firmy požiadať o rozšírený program kurzarbeit
  • dohoda s odbormi vo firme, resp. s jednotlivými zamestnancami, ak vo firme nepôsobí odborová organizácia(dohoda definuje trvanie, rozsah redukcie pracovného času) sa predkladá na podpis sektorovým odborom; tieto sú viazané podpísať dohodu do 48 hodín
  • pred odsúhlasením dohody odbormi musí firma vyriešiť saldo plateného voľna a dovoleniek z predchádzajúcich rokov
  • následne firma žiada o príspevok na kurzarbeit
  • aktuálne je štandardná doba kurzarbeit 3 mesiace s možným predĺžením
  • rozsah kurzarbeit je možné rozšíriť až na 100 % platu zamestnanca
  • počas celej doby trvania kurzarbeit sa firmy zaväzujú pracovať aspoň v rozsahu 10 % (túto prácu platí výhradne firma ako alikvotnú časť platu)
  • miera náhrady príjmu:
    • 80% čistého príjmu ak mal zamestnanec pred režimom kurzarbeit hrubý plat presahujúci 2 685 €
    • 85% čistého príjmu ak mal zamestnanec pred režimom kurzarbeit hrubý plat medzi 1 700 a 2 685 €
    • 90% čistého príjmu ak mal zamestnanec pred režimom kurzarbeit hrubý plat do 1 700 €
  • firma sa zaväzuje udržať zamestnanosť všetkých nielen počas režimu kurzarbeit, ale ešte mesiac po skončení tohto režimu

Kurzarbeit v Nemecku

Ako predpokladali odborníci už na začiatku roku 2008, došlo v treťom a štvrtom kvartáli k výraznému poklesu exportu. Svetová hospodárska kríza výrazne znížila dopyt po nemeckých produktoch v zahraničí, čím bola jeho hospodárska aktivita značne zdeformovaná.

Systém zamestnávanie na skrátenú pracovnú dobu, teda kurzarbeit, nie je však jednomyseľne považovaný za najvhodnejšie riešenie. Jedným z argumentov kritikov je zadlžovanie štátu na úkor udržanie priaznivých čísel v miere nezamestnanosti. Len za rok 2009 zanechali štátne výdavky na skrátený pracovný týždeň trojmiliardovú dieru v štátnom rozpočte SRN.

Navyše sa objavili prvé škandály so zneužívaním skráteného pracovného týždňa zo strany zamestnávateľov. Zrejme najväčším z nich bol prípad automobilového koncernu Volkswagen, ktorý nahlásil kurzarbeit u šesťdesiatich tisíc zamestnancov, hoci sa spoločnosti podarilo už v roku 2009 prelomiť krízu na trhu a aj vďaka zavedeniu tzv. Šrotovného vzrástla štvornásobne dopyt po vozidlách VW.

Kurzarbeit v Česku

O zavedení skráteného pracovného týždňa v podobe v akej funguje v Nemecku sa vážne uvažovalo aj v ČR, ale nakoniec sa od zámerov prevziať tento model upustilo. Istú zásluhu na tom mohla mať aj skutočnosť, že sa na prelome rokov 2009 a 2010 ukázali aj negatívne dopady tohto opatrenia. Záujem o zavedení skráteného pracovného týždňa vzrástol výrazne na prelome rokov 2008 a 2009, kedy na nemeckú ekonomiku naplno doľahli následkov globálnej hospodárskej krízy.

Ekonomický vývoj v rokoch 2010 – 2012 dal odborníkom za pravdu a nakoniec sa ukázalo, že odstraňovanie skráteného pracovného týždňa z legislatívy SRN nebude nutné, pretože už v roku 2010 klesol počet kurzarbeiterov len na pätinu z necelých 1,1 milióna na prijateľných 200 tisíc. Skrátený pracovný týždeň dlhodobo sa nakoniec ukázal veľmi vhodne zvoleným riešením hospodárskej krízy a pomohol zamestnávateľom v krízovom období, takže nemuseli prikročiť k hromadnému prepúšťaniu. V momente, keď došlo k oživeniu ekonomiky a opäť stúpol dopyt, boli títo zamestnanci opäť pripravení nastúpiť do pracovného procesu na 100 % a zamestnávatelia sa tak nemuseli stretávať s problémami s vyhľadávaním nových zamestnancov s zodpovedajúce kvalifikáciou. Mohlo teda dôjsť k okamžitej reakcii na dopyt.


Zdroje a literatúra

  • KLÍMA, Jan. Makroekonomie. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-27-3.
  • FIALOVÁ, H.: Malý ekonomický slovník. Praha: A plus, 1999. ISBN 80-902514-2-0.
  • SAMUELSON, Paul A.. Ekonomie. Praha : NS Svoboda., 2007. ISBN 978-80-205-0590-3.
  • HOLMAN, Robert. Makroekonomie. Praha : C. H. Beck, 2004. ISBN 80-7179-764-2.
  • CZESANÝ, S. Hospodářský cyklus. Praha : Linde a.s., 2006. ISBN 80-7201-576-1.
  • DVOŘÁK, Pavel. Veřejné finance, fiskální nerovnováha a finanční krize. Praha : C.H. Beck, 2008. ISBN 978-80-7400-075-1.
  • VLČEK, Josef. Ekonomie a ekonomika. Praha : Wolters Kluwer, 2009. ISBN 978-80-7357-478-9.
  • SOUKUP, Jindřich. Makroekonomie. Praha : Management Press, 2007. ISBN 978-80-7261-174-4.
  • ABRAHÁM, Josef. Movement of the European Union determined by economic aspects. Praha : MAC, 2008.ISBN 978-80-86783-36-9.
  • MÜLLER, Helmut. Dějiny Německa. Praha : Lidové noviny, 1999. ISBN 80-7106-188-3.
  • KNOLL, Otto. Nástroje politiky trhu práce v zemích ES (se zvláštním zřetelem na Německo. Praha : VUPSV, 1993.
  • MAREŠ, Petr. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha : Soc. Nakl. 2002. ISBN 80-86429-08-3.
  • SOUKUPOVÁ, Martina. Role státu v německém hospodářství ve 20. století I. Praha : FF UK, 2009. ISBN 978-80-7308-323-6.
  • SOUKUPOVÁ, Martina. Role státu v německém hospodářství ve 20. století II. Praha : FF UK, 2010. ISBN 978-80-7308-398-4.
  • SOUKUPOVÁ, Martina. Role státu v německém hospodářství ve 20. století III. Praha : FF UK, 2011. ISBN 978-80-7308-400-4.
  • LUKEŠ, Jakub. Dopady světové ekonomické krize na zaměstnanost v SRN. (Bakalářská práce). Praha : PedF UK, 2010.

Pridaj komentár