Informácie

Slovo informácia pochádza z latinského slova „informo“ čo v preklade znamená prenášanie správ, oznámenie, ale aj znázornenie, opísanie niečoho. „Pôvodne pod informáciou bola chápaná správa, údaj, číslo vo všeobecnosti. S rozvojom teórie systémov sa pojem informácia konkretizoval, hoci si pritom zachoval aj svoj prvotný význam a začal sa používať v presnejšom zmysle pre označenie správ, vedomostí pozorovateľa o systéme a prostredí jeho fungovania.“[1] Autorka Švarcová definuje informáciu ako ,,poznatok o určitej skutočnosti, predmetu alebo javu zachytenom v sprístupniteľnej forme, využiteľný pri prispôsobovaní sa človeka životnému prostrediu.“[2] Aby človek mohol nadobudnúť informáciu, musí zachytiť podnet z okolia, ktorý je v mozgu zaznamenaný, ďalej subjektívne spracovaný a následne odovzdaný okoliu. Každý príjemca informácie vníma zachytený impulz z okolia na základe iných kritérií a znalostí, v mysliach sa v konečnom dôsledku značne odlišujú. ,,Informácie sú také oznámenia, ktoré príjemca vie interpretovať, považuje ich za pravdivé a kompletné v potrebnej miere a je kompetentný v konkrétnom čase a priestore ich využiť.“ [3]

Údaje

Informácia je teda údaj, ktorý prijímaný subjekt považuje za podstatný pre jeho existenciu, ktorému správne porozumel, má snahu zapamätať si ho a realizovať prostredníctvom prijatej znalosti svoje bytie. Informáciu možno len vtedy považovať za informáciu, keď v sebe zahŕňa obsah, ktorý prijímateľ pochopí. V opačnom prípade možno konštatovať, že nešlo o informáciu ale o nejasný šum alebo nepochopený podnet z okolia.

Dáta

„Dáta sú väčšinou chápané ako štatistické fakty, časovo nezávislé. Odrážajú stav reality v určitom časovom okamihu, a preto sa nedajú meniť. Dajú sa len získať nové dáta o realite v inom časovom okamihu. Zmyslom spracovania dát je vytvorenie informácie.“ [4] V porovnaní s informáciou, ktorá je chápaná jednotlivcami veľmi subjektívne, dáta keď sú už raz všeobecne dané, za žiadnych okolností nedôjde k vytvoreniu si individuálneho obrazu ani k ich zmene.

,,Údaje, dáta sú oznámenie, ktorým subjekt nerozumie a nemôže ich využiť. Dokáže však rozlíšiť ich syntaktický aspekt, ich nositeľov, napr. abecedné a číselné znaky, grafy a tabuľky.“ [5] Údaje a dáta môžu prečítať rôzne zariadenia a mechanizmy výpočtovej techniky a v neposlednom rade aj ľudia, kým informácie existujú len vo vzťahu k osobám. Údaj v porovnaní s informáciou je ,,skratkové profesionálne označenie pre čísla, text, zvuk, obraz, príp. ďalšie zmyslové vnemy ako čuch, hmat.“[6] Manažéri potrebujú prácu s informáciami, na rozdiel od počítačov, ktoré pracujú iba s dátami a údajmi. Na základe získaných informácií sa jednotlivec môže rozhodnúť pre určitú variantu, na druhej strane údaj a dáta manažérom rozhodovanie veľmi neuľahčia, z dôvodu ich všeobecnej platnosti v celej spoločnosti.

Klasifikácia informácií

Autori jednotlivých publikácií uvádzajú nespočetné množstvo klasifikácií informácií. Z veľkého množstva sú uvedené len rozdelenia z niekoľkých hľadísk.

,,Podľa obsahu zobrazovaných procesov môžeme z pohľadu manažéra rozdeliť informácie na:

  1. ekonomické,
  2. neekonomické.“ [7]

Ekonomické informácie sa týkajú ekonomických činností organizácií, môže ísť o informácie o nákladoch, výnosoch, tržbách, obrate, zisku, úveroch, bankách, a pod. Neekonomické informácie nesúvisia s ekonomickou činnosťou podniku, sú zamerané napr. na vybavenie organizácie strojmi a zariadeniami, na výkony strojov a presnosť strojov.

,,Podľa pôvodu informácií využívaných pri riadení ekonomických systémov môžeme rozdeliť informácie na:

  1. informácie vonkajšie (externé),
  2. informácie vnútorné (interné).“ [8]

Externé informácie môžu byť voľne dostupné pre organizáciu, záleží len na manažéroch, z akej oblasti ich budú čerpať.

,,Externé informácie môže organizácia rozdeliť na:

  1. informácie z prieskumu potrieb,
  2. informácie z prieskumu spotrebiteľov,
  3. informácie z prieskumu výrobkov.“ [9]

Manažérom môžu poskytnúť potrebné informácie z okolia podniku zákazníci prostredníctvom výskumu individuálnych požiadaviek, odberatelia, dodávatelia ale aj samotný trh pomocou samotnej ponuky produktov.

Interné informácie má podnik k dispozícii v rámci prebiehajúcich procesov vychádzajúcich z vnútornej štruktúry podniku. ,,Ich úlohou je zabezpečiť informovanosť pracovníkov rôznych stupňov riadenia o:

  1. cieľoch
  2. programoch,
  3. stave podnikových zdrojov,
  4. priebehu príslušných procesov.“ [10]

,,Podľa postavenia informácií v systéme riadenia môžeme rozlišovať informácie:

  1. operatívne,
  2. taktické,
  3. strategické.“ [11]

Operatívne informácie potrebujú línioví manažéri pri pravidelných problémoch vznikajúcich dennodenne v rámci pracoviska. Taktické informácie sú neodmysliteľné na strednej úrovni riadenia organizácie, sú zamerané na hľadanie spôsobov a prostriedkov, prostredníctvom ktorých dosiahne organizácia vytýčený cieľ. Strategické informácie sú najtypickejšie pre vrcholový manažment, ktorý prostredníctvom dlhodobých úloh formuluje a stanovuje stratégiu, ktorou sa bude organizácia dlhodobo uberať.

,,Podľa stupňa agregácie informácií možno rozlišovať informácie:

  1. prvotné
  2. druhotné.“ [12]

Prvotné informácie odrážajú skutočnú realitu konkrétnych javov, situáciu v ktorej jednotlivá informácia v skutočnosti vznikla, a v ktorej naozaj proces prebehol. Pre svoju prácu potrebuje najčastejšie prvotné informácie manažér najnižšej úrovne riadenia. Druhotné informácie sú odvodené od prvotných informácií. Stvárňujú priebeh skutočností len sprostredkovane.

Informácie sa z časového hľadiska členia na informácie ,,vzťahujúce sa na:

  1. minulosť (ex-post),
  2. budúcnosť (ex-ante),
  3. prítomnosť (reálny čas).“ [13]

Informácie ex-post sa najčastejšie využívajú v štatistike na vypracovávanie štatistických výskumov z minulých období. Ex-ante sú typ informácií, ktoré prognózujú budúci stav informácií, prostredníctvom nich sa zostavujú plány na nasledujúce roky. Informácie prítomnosti zachytávajú realistickú etapu.

Zdroje a literatúra

[1] Euroekonóm. [on-line]. [cit. 24.4.2012]. Dostupné na internete: https://www.euroekonom.sk/download2/diplomovka-teoria-manazment/Teoria-Diplomova-praca-Informacny-system-a-rozhodovanie.pdf

[2] Švarcová, I. – Rain, T. 2011. Informační management. Praha : Alfa. 2011. 183 s. ISBN 978-80-87197-40-0. s. 20.

[3] Povrazník, J. a kol. 2007. Celostný manažment. Žilina : Poradca podnikateľa. 2007. 540 s. ISBN 978-80-88931-73-7. s. 421.

[4] Švarcová, I. – Rain, T. 2011. Informační management. Praha : Alfa. 2011. 183 s. ISBN 978-80-87197-40-0. s. 23.

[5] Povrazník, J. a kol. 2007. Celostný manažment. Žilina : Poradca podnikateľa. 2007. 540 s. ISBN 978-80-88931-73-7. s. 420.

[6] Vodáček, L – Vodáčková, O. 1999. Management: Teorie a praxe v informační společnosti. Praha : Management Press. 1999. 291 s. ISBN 80-85943-94-8. s. 33.

[7] Jenčo M. – Vyhnal P. 2012. Informácie a informačné systémy. Poprad : 2008. 254 s. ISBN 978-80-88680-44-4. s. 18.

[8] Jenčo M. – Vyhnal P. 2012. Informácie a informačné systémy. Poprad : 2008. 254 s. ISBN 978-80-88680-44-4. s. 18.

[9] Dudinská, E. 1996. Manažérska informatika. Košice : IRISH PUBLISHING. 1996. 128 s. ISBN 80-967048-7-7. s. 20.

[10] Dudinská, E. 1996. Manažérska informatika. Košice : IRISH PUBLISHING. 1996. 128 s. ISBN 80-967048-7-7. s. 15.

[11] Jenčo M. – Vyhnal P. 2012. Informácie a informačné systémy. Poprad : 2008. 254 s. ISBN 978-80-88680-44-4. s. 20.

[12] Dudinská, E. 1996. Manažérska informatika. Košice : IRISH PUBLISHING. 1996. 128 s. ISBN 80-967048-7-7. s. 22.

[13] Hapáková, A. 2008. Informačné systémy pre manažment. Prešov : DATAPRESS. 2008. 60 s. ISBN 978-80-967289-4-7. s. 8.


Pridaj komentár