Fayol charakterizoval manažment z hľadiska prístupov. Prístupy v manažmente rozčlenil na:

  1. osobné prístupy – napríklad psychologicko-sociálne, v ktorých dominuje človek
  2. neosobné – vecné prístupy – pri ktorých ide o vec, činnosť, napr. profesijné, systémové a ďalšie prístupy

Osobné prístupy

Procesné prístupy

Základ procesných prístupov tvoria Fayolove funkcie plánovania, organizovania, koordinovania, prikazovania a kontroly. Teda jeho – „správne riadenie“. Podstatu týchto prístupov tvorí analytická klasifikácia manažérskeho procesu pre univerzálne, všeobecne platné podmienky. Cieľom týchto prístupov je zaistiť čiastkové procesy a ich spojenie v integrovaný celok. Teda podstata spočíva v úlohe zaistiť účinnosť a efektívnosť manažérskej činnosti. Medzi hlavných predstaviteľov týchto prístupov zaraďujeme už spomínaného H. Fayola, ďalej sú to: Z. Gulich, G. R. Terry, J. D. Money, H. Koontz a ďalší. Ich snaha spočíva – jednoducho logicky utriediť čiastkové procesy manažérskej činnosti a vytvoriť všeobecne platné odporúčania v jednotlivostiach a v celku.

Psychologicko-sociálne prístupy

Pri psychologicko-sociálnych prístupoch ide o analýzu ľudských potrieb, konaní a motivácie. Predstavitelia sa grupujú zo širokej heterogénnej škály psychológov a sociológov. Najvýznamnejším je sociológ Elton Mayo a tiež Abraham H. Maslow. Abraham Maslow bol známy tým, že človeka chápal ako psychologický organizmus, ktorý sa snaží uspokojiť svoje životné potreby (známa je Maslowova hierarchia potrieb). Pri týchto životných potrebách – potreby sú výsledkom pôsobenia hnacích síl ľudí, človeka. V súvislosti s tým význam nadobúda motivácia a stimulácia.

Neosobné prístupy

Systémové prístupy

Pri systémových prístupoch je významom nachádzanie a využívanie všeobecných, univerzálnych platných postupov. Postupy pre rozvoj teórie a praxe sú v záujme manažérskeho myslenia a konania. V tom prípade systém znamená celistvosť, komplexnosť uvažovania a chápania javov, procesov, podstatných vnútorných a vonkajších súvislostí. To, čo je podstatné, to je dané účelom skúmania. Medzi hlavných predstaviteľov systémového prístupu zaradujeme Chestera Barnarda, Herberta A. Simona a ďalších.

Kvantitatívne (matematické) prístupy

Kvantitatívne (matematické) prístupy sa začali uplatňovať v 50. a 60. rokoch nášho storočia. Vtedy išlo o tzv. „Módnu vlnu“ v USA a tiež sa nazývali inžinierskymi prístupmi. Často sa nazývali exaktnými prístupmi, ktoré sa využívali najmä na vojenské účely (radarová technika, obranné operácie vo vzduchu). K značnej heterogénnosti tohto prístupu môžeme uviesť, že ide o operačnú analýzu, teda súhrn metód (najmä matematických), ktoré slúžia k riešeniu rozhodovacích úloh. V tom spočíva ich obsahová náplň, ktorá vystupuje ako: štrukturálna analýza, matematické programovanie, dynamické programovanie, teória hier, sieťové analýzy, grafy a pod.

Empirické (pragmatické) prístupy

Empirické (pragmatické) prístupy sú prístupy, pri ktorých ide o analýzu a zhodnotenie poznatkov manažérskej praxe. Empirické prístupy sú najrozšírenejšie a najrozmanitejšie v americkom manažmente. Podľa tohto prístupu sa na základe štúdia a praxe riadenia vypracovávajú konkrétne odporúčania pre manažérske rozhodovania a konania. Medzi hlavných predstaviteľov týchto prístupov považujeme F. Druckera, R.C. Davisa, Toma Petersa a R. Watermana.


Pridaj komentár