( simona7,  0)

Asertivita v práci manažéra

Otázka presadenia sa úzko súvisí so sebavedomým, sebaistotou a pozitívnym myslením človeka. Veľmi vhodnou pomôckou v rozvoji sebavedomia sa stáva asertivita. Pochádza z angličtiny od slova „to assert“. Ak hovoríme o asertivite, máme na mysli sebapresadenie, voľné vyjadrovanie myšlienok, citové uvoľnenie. V asertivite ide o štýl správania sa, jednania, v ktorom sa uprednostňujú tieto základné požiadavky:

  • voľné a otvorené vyjadrovanie vlastných myšlienok, pocitov
  • otvorená, úprimná a primeraná komunikácia s inými ľuďmi
  • chápať a tolerovať konanie iných
  • rozhodovať sám o sebe
  • dorozumieť sa s ľuďmi dohodou, kompromisom

Ak si manažér osvojí asertivitu získava zručnosť, ktorá mu umožní presadiť sa v rôznych krízových situáciách, pracovných a medziľudských či osobných vzťahoch. Stáva sa istejší, spontánnejší vo svojich prejavoch, vyjadrovaní. Asertívny človek hovorí, čo cíti, čo si myslí, nedovolí aby iní rozhodovali o jeho správaní, neponižuje sa ani nepovyšuje. Vie prijímať kritiku a neobviňuje z chýb iných ľudí.

Typy správania sa

  1. Asertívne správanie sa definuje ako jednanie, ktoré nie je ani pasívne, ani agresívne. Charakterizuje ho priame vyjadrovanie, uvoľnenosť, pohľad do očí, primeraný hlas. Prejavom asertívneho správania je spokojnosť, sebaistota a sebadôvera. Asertívny človek rešpektuje druhých, často dosahuje to, čo chce. Medzi ľuďmi je obľúbený.
  2. Pasívne správanie je také, keď človek ustupuje, vzdáva sa toho, o čo mu ide, nevyjadruje čo chce. Pasívny človek nevie prijať svoje pozitíva, hovorí potichu a bojazlivo. V správaní sa u neho prejavuje depresia, úzkosť, bezmocnosť, hnev, ale aj strach ukázať ho.
  3. Agresívne správanie. Jeho charakteristickým znakom je, že človek vyjadruje to, čo chce i na úkor ostatných ľudí. Jeho úmysel je dominovať alebo ponížiť. Zvyšuje hlas, udržuje veľkú vzdialenosť od ľudí. Vo svojom správaní sa snaží druhých ponížiť, zraniť.
  4. Manipulatívne správanie. Používa človek vtedy, keď nepovie priamo čo chce, čo potrebuje, ale nepriamo nás k tomu dotlačí. Opiera sa o rôzne morálne normy, ako sú: slušnosť, ľudskosť, a pod. Obľúbeným trikom je urobiť ho zodpovedným za niečo.

Asertívne práva

  1. Máš právo sám posudzovať svoje vlastné chovanie, myšlienky, emócie a byť za ne zodpovedný. – Je potrebné, aby si každý človek uvedomil, že ide o jeho život a to, čo sa v ňom stane záleží len na nás a nie na iných.
  1. Máš právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia ospravedlňujúce tvoje chovanie. – Ide o to, aby sme nepoužívali sebaponižujúce ospravedlnenia, či nadbytočné výhovorky pre svoje chovanie. Nemusíme mať žiadny dôvod na to, aby sme sa ospravedlnili.
  1. Máš právo posúdiť, či a na koľko si zodpovedný za riešenie problémov ostatných. – V tomto práve ide o to, aby sme sa zbavili nutkavých tendencií riešiť všetko za druhých a zároveň zbytočných pocitov iných, pokiaľ sa rozhodneme inak.
  1. Máš právo zmeniť svoj názor. – Je pravdou, že človek nemá meniť svoje názory zbytočne a často, ale máme na to právo. Človek si formuje názory po celý život, s poznaním a skúsenosťou ich aj mení.
  1. Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný. – Podstatou tohoto práva je naučiť sa zvládnuť svoje vlastné chyby bez emócii. Súčasťou každej práce sú aj chyby. Ak ich urobíme, nestaneme sa preto menejcenní a závislí na druhých.
  1. Máš právo povedať ja neviem. – V živote nemusíme vedieť odpovedať na všetko, na čo sa nás ľudia pýtajú. Nik nie je povinný vedieť všetko.
  1. Máš právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných. – Každý dospelý človek sám rozhoduje o tom, na kom mu záleží, alebo nie. Nemusíme nutne vychádzať s každým. Snažme sa vychádzať dobre s tými, ktorých si vážime a ktorých máme radi. So všetkými ľuďmi sa vychádzať nedá, nech by sme sa o to akokoľvek snažili.
  1. Máš právo robiť nelogické rozhodnutia. – Niekedy naozaj nevieme logicky vysvetliť, prečo sa nám niečo nepáči, alebo prečo niečo nechceme urobiť. Jednoducho cítime, že je to správne a máme na to právo.
  1. Máš právo povedať ja ti nerozumiem. – Túto schopnosť nazývame aj sebaobranou slušného človeka. Nemusíme bezpodmienečne predvídať a predpokladať, čo má niekto iný na mysli.
  1. Máš právo povedať je mi to jedno. – Stáva sa, že pri výmene názorov sa nás snaží niekto presvedčiť tým, že presadzuje svoje tvrdenie. Asertívny človek môže povedať: “Je možné, že máte pravdu, že to myslíte dobre, ale ja to vidím ináč“.

Asertivita nie je povinnosťou, je to možnosť správania sa. Nemusíme byť vždy asertívni. Záleží to od našej nálady, celkovej situácie.

Techniky asertivity

  • Pokazená gramofónová platňa. Niekoľkokrát kľudne, slušne, jasne a zreteľne požiadame o to, čo chceme, prípadne odmietneme to, čo nechceme raz, dvakrát i viackrát. Metóda je postavená na tom, že keď niečo požadujeme, tak náš oponent nemá obyčajne v zásobe viacej než dve nie. Keď o to požiadame tretíkrát, tak obyčajne vyhovie. Je to preto, lebo ten druhý vie a cíti, na čo máme nárok a právo.
  • Otvorené dvere je technika pri ktorej nepopierame kritiku, nebránime sa ak nás niekto kritizuje, nereagujeme odvetnou kritikou. (Zasa si nestihol načas urobiť správu. Áno naozaj som to nestihol.)
  • Mlčanie, pokladáme z praxe za istú formu súhlasu. V určitých situáciách sa dá vhodne aplikovať, hlavne tam, kde si nevieme dať rady s odpoveďou.
  • Negatívna asercia. Podstatou tejto metódy je, že človek úplne prizná svoju chybu, prípadne sa ešte skritizuje.
  • Negatívne opytovanie sa. Podstatu tejto metódy tvorí fakt, že namiesto konštatovania vlastnej kritiky sa snažíme túto kritiku ešte prehĺbiť, čím vyvoláme pocit viny u toho, kto nás kritizuje.
  • Parafrázovanie, poznáme z bežných situácii, kde jednoducho opakujeme presne to, čo sme si práve vypočuli.
  • Kompromis. Je dôležitý v obchodovaní, v diplomacii, v pracovných vzťahoch ako aj v manželstve. Nie vždy je vhodné tvrdohlavo trvať na svojej požiadavke. Človek musí vedieť rešpektovať požiadavky aj iných ľudí. Ak robíme kompromisy, tak vždy len malé

Význam asertivity

Asertivita v práci manažéra napomáha vytvoriť taký systém správania, konania a myslenia, ktorý vedie k sebaakceptácii človeka, k otvorenej a konštruktívnej komunikácii. Manažér, ktorý používa asertívne správanie dosiahne obyčajne to, čo potrebuje, chce. Asertivita umožňuje dosiahnuť dobrý vnútorný pocit, že sme pre tú svoju vec urobili, čo sme mohli a čo sme chceli. Asertívny človek býva menej zraniteľný, je viac tvorivý a schopný riskovať.

Rady na záver

  • Nedajme so sebou manipulovať
  • Vyjadrujme svoje názory kľudne, bez zvýšenia hlasu
  • Naučme sa povedať nie
  • Nevnucujme svoje pravdy iným ľuďom
  • Správajme sa ako dospelí
  • Nedajme sa zastrašiť, pritlačiť k stene
  • Nebuďme vzťahovační

Autor: simona7

Tento príspevok bol vytvorený 10.3.2015 a aktualizovaný 30.10.2021. Pozrite si ďalšie príspevky autora simona7.


Zdroje a literatúra

  • Blanchard, K., Johnson, S., Minutový manažer (přel. Němeček, I.). Praha: Pragma, 1993, str. 111, ISBN 80-85213-29-X
  • Capponi, V., Novák T., Asertivně do života. 1. vyd. Praha: nakladatelství Svoboda, 1992, str. 141, ISBN 25-043-92
  • Gruber, D., Jak si vychutnat zuřícího šéfa. Ostrava: Gruber-TDP, 1996, str. 158, ISBN 80-85624-13-3
  • Medzihorský, Š., Asertivita. 1. vyd. Praha: Elfa, nakladatelství Jitky Studničné, 1991, str. 76, ISBN 80-900197-1-4
  • Novák, T., Vynes ten koš! 1. vyd. Praha: Motto, 2002, str. 120, ISBN 80-7246-133-8
  • O´Brien, P., Pozitivní řízení: Asertivita pro manažery (přel. Lisa, A.). 2. vyd. Praha: Management Press, 1999, str. 212, ISBN 80-85943-87-5
  • Praško, J., Asertivita v partnerství. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s., 2005, str. 235, ISBN 80-247-1246-6
  • Vališová, A., Asertivita v rodině a ve škole. 3. vyd. Jinočany: Nakladatelství a vydavatelství H&H, 1998, str. 181, ISBN 80-86022-41-2
  • Jilčík, T., Zapletal, L., Sociologie. Brno: IMS, 2008, str. 71
  • Sýkora, F., Úvod do studia předmětu sociální komunikace, Brno: IMS, 2008, str. 34

Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.