Manažment – tento pojem sa dá veľmi ľahko definovať, ale s ťažkosťami preniesť do praxe. Nachádzame sa v 21. storočí, čiže na prahu tretieho tisícročia. V rôznych súvislostiach sa prechod do tretieho tisícročia pokladá za akýsi medzník, kvalitatívny zlom. Novým javom v podnikaní sa stala hlavne spoločenská zodpovednosť podnikov. Riadenie slovenských organizácií i podnikov je v treťom tisícročí veľmi náročné, pričom o celkovom úspechu nerozhodujú len znalosti. Pre väčšiu časť organizácií toto obdobie znamená hlbšie uvedomenie si základných princípov podnikania v podmienkach trhovej ekonomiky a preto ich treba povzbudiť k hľadaniu tých správnych ciest a ako tieto princípy dostať čo najefektívnejšie do života. Manažéri si musia uvedomiť, že od každého jedného z nich si rešpektovanie pravidiel vyžadujú obrovskú zmenu. Sami sa stávajú bariérou rozvoja vlastnej firmy. Možno tento skok do nového tisícročia sme nezvládli najlepšie, ale ak sa podniky dokážu odosobniť a pozrieť na seba v širších súvislostiach, skôr či neskôr v tomto novom tisícročí zakotvia.

Manažment na začiatku 3. tisícročia

Svetové spoločenstvo v súčasnej dobe musí čeliť problémom, ktoré sú označované ako globálne, pri ktorých vstupuje ako potreba celého ľudstva riešenie a nie len jednej krajiny. Ich neriešenie ohrozuje existenciu ľudstva ako celku a to nezávisle na politickej orientácii, chudobe či bohatstve a náboženstve jednotlivých krajín. Ľudia sa začali zaoberať otázkou obmedzených zdrojov surovín.

Globalizácia

Globalizácia je jedným z megatrendov súčasnej reality, ktorý determinuje vývoj v manažmente. Je to proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, atď.), pozorovaný najmä v posledných desaťročiach.

„Globalizácia je rozporný proces, ktorý pre jednotlivé krajiny znamená potenciálny prínos, ale skrýva v sebe aj mnohé riziká“.[1]

Týka sa vzájomných vzťahov a väzieb medzi štátmi, spoločnosťami, organizáciami a jednotlivcami, ktoré tvoria ekonomický systém. Globalizácia prispieva k rastu technologického pokroku, ktorý je podporovaný liberalizáciou a rastom konkurencieschopnosti, predovšetkým v komunikačných a dopravných službách. Globalizáciu netreba personifikovať, nie je osobná. Nie je to výsledok amerických zbohatlíkov. Je to fenomén, ktorý sa tu objavuje dnes preto, že veda a technika dospeli
do určitého štádia.

„Globalizácia vytvára nové štruktúry a nové vzťahy. Výsledkom je, že podnikateľské rozhodnutia a činnosti v jednej časti sveta majú vážne dôsledky v ostatných častiach sveta“.[2]

K hlavným problémom súčasného sveta patrí najmä:

  • nebezpečenstvo jadrovej vojny,
  • vyváženie pomeru medzi demografickými procesmi a rastom výroby potravín,
  • ochrana životného prostredia,
  • zabezpečenie dostatočných energetických a surovinových zdrojov
    pre budúcnosť,
  • využitie kozmického priestoru a svetového oceánu,
  • zamedzenie rastu, terorizmu, odstránenie priepastných rozdielov medzi životnou úrovňou rôznych skupín obyvateľstva v jednotlivých krajinách aj medzi jednotlivými krajinami.

Vlny zmien ľudstva

Prvá vlna zmien (agrárna revolúcia), trvala tisíce rokov, pokým nezanikla. Druhá vlna (počiatok industriálnej civilizácie), trvala len tristo rokov. Dnes dejiny ešte viac akcelerujú a je pravdepodobné, že tretia vlna sa preženie históriou a zavŕši sa za pár desaťročí. Táto tretia vlna so sebou prináša úplne nový spôsob života, založený:

  • na spôsoboch výroby, ktoré odstraňujú väčšinu starých montážnych liniek,
  • na obnoviteľných zdrojoch energie,
  • na nových, nenukleárnych rodinách,
  • na novej inštitúcii,
  • na zásadne zmenených školách a firmách.

Vznikajúca civilizácia nám vpisuje nový kód správania sa a prenáša nás za rámec štandardizácie, centralizácie, synchronizácie a koncentrácie energie, peňazí a moci. Táto civilizácia má svoj špecifický pohľad na svet, svoje vlastné spôsoby organizácie času a priestoru, svoju logiku a kauzalitu. Značná časť nášho osobného zmätku, dezorientácie a úzkosti môže pochádzať z konfliktu vo vnútri alebo z konfliktu medzi umierajúcou a vznikajúcou civilizáciou. Ľudské bytie je ohraničené tromi časovými dimenziami, ktoré sa navzájom prelínajú a podmieňujú: minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

Podľa Tofflerovcov sme pod vplyvom tretej vlny zmien v histórii, v dôsledku čoho sa nachádzame v priebehu utvárania novej civilizácie. Tretia vlna nie je len záležitosťou technológie a ekonomiky, ale zahŕňa morálku, kultúru a idey ako aj inštitúcie a politické štruktúry. Prináša so sebou skutočnú premenu ľudského človeka, nový model rodiny, nový spôsob práce, ľudských vzťahov, nové politické spory, novú ekonomiku a tiež aj zmenu vedomia. Ľudstvo stojí pred obrovským skokom vpred, smeruje k najhlbšiemu sociálnemu zvratu a tvorivej premene v celej histórii. Hoci si to nikto neuvedomuje, sme zapojení
do budovania úplne novej civilizácie od základov.

Zmeny v práci manažérov

Dynamické environmentálne vplyvy, ktoré začali koncom 20. storočia pôsobiť, vyvolávajú v každej organizácii potrebu menších alebo väčších zmien, ďalej kladú požiadavky na manažérov reagovať na potreby a očakávania z rôznych oblastí a faktorov vonkajšieho prostredia. Moc zákazníkov a faktor konkurencie zosilnili najmä privatizácia, znižovanie obmedzení na podnikanie, uvoľnenie pohybu tovaru, ľudí a financií, posilnenie vlastníckych práv, globalizácia a ďalšie. Týmto vyvolali tlak na väčšiu flexibilitu v riadení, využívanie externých organizácií na kvalitné zabezpečovanie jednotlivých činností pre organizáciu. Tieto nové tlaky sú pre manažérov nielen hrozbou, ale aj príležitosťou. Prieskumy poukázali hlavne na tieto zmeny v práci manažérov na začiatku 21. storočia:

  • rozšírenie pracovnej náplne a všestrannejšie plnenie rolí – znižovanie počtu manažérov prináša nárast rozsahu práce a požiadavku nového manažérskeho štýlu. Tento nový štýl kladie nároky hlavne na znalosti, zručnosti, postoje a tiež predpokladá systémovosť v práci. Systémovosť vyžaduje nielen technické, ale aj manažérske vzdelanie, ktoré ma manažér k dispozícii (ľudské zdroje, informácie, marketing, financie, atď.) a toto všetko v súlade so strategickými zámermi organizácie.
  • väčší rozsah riadenia – zvýšenie rozsahu riadenia prináša manažérom osvojenie si nových zručností, ktoré smerujú k integrácii technických a podnikateľských zručností ako aj posilnenie právomoci a príležitostí angažovať sa pri strategických a operatívnych rozhodnutiach a sprevádza ich väčšia voľnosť pri rozhodovaní.
  • väčší dôraz na výkonnosť a kvalitu – globalizácia, zvyšovanie konkurencie a rast zákazníckych požiadaviek vyvoláva potrebu účinného a účelného riadenia všetkých operácií v organizácii. Účinné riadenie znamená, aby boli efektívne využívané všetky zdroje v transformačnom procese organizácie, pri ktorom sa inputy menia
    na outputy a pri účelnom riadení ide o to, aby boli splnené všetky potreby zákazníkov, či z kvalitatívneho alebo aj z časového hľadiska.
  • tlak a stres – zvyšovanie dôrazu na výkonnosť a kvalitu procesov a produktov prinášajú manažérom tlak, nárast osobnej zodpovednosti a potrebu nielen akceptovať zvýšený tlak, ale aj rozvíjať zručnosti, aby tlak neprerástol do stresu.
  • vplyv na životný štýl – životné štýly manažérov mení najmä nárast práce, väčší dôraz na výkonnosť, kvalitu a osobnú zodpovednosť a klesajúca istota v zamestnaní. Na jednej strane je to kladný dopad na úroveň príjmov a vyšší životný štandard, ale na druhej strane ide o oslabovanie tradičných hodnôt, najmä v práci a v rodine.

Práca manažérov

Znižovanie počtu úrovní riadenia a ďalšie trendy prinášajú manažérom mnohé ťažkosti, ale aj požiadavky práce na sebe samých. Manažéri musia byť schopní pracovať v organizáciách, ktoré budú neustále reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia a pracovať tímovo na plnení cieľov organizácie, ale zároveň prevziať čím ďalej väčšiu zodpovednosť za svoju prácu. Jeden z výskumov potrieb manažérskych zručností sformuloval toto poradie zručností podľa ich dôležitosti:

  1. Strategické myslenie
  2. Reakcie na zmeny na manažovanie týchto zmien
  3. Orientácia na zákazníka, jeho spokojnosť (orientácia na kvalitu)
  4. Finančný manažment
  5. Uľahčovanie prínosov iných ľudí
  6. Pochopenie úlohy informácií a informačných technológií
  7. Verbálna komunikácia, najmä logickosť a presvedčivosť vyjadrovania
  8. Systémové vnímanie organizácie
  9. Odhad rizika pri rozhodovaní.

Za viac ako sto rokov trvajúceho vývoja moderného manažmentu sa potvrdil význam samotnej teórie pre každodennú manažérsku prax.

„Pokiaľ sa manažéri nebudú trvale vzdelávať a rozvíjať svoje manažérske zručnosti, život sám veľmi skoro odhalí ich manažérsku nekompetentnosť. Žiadna z manažérskych teórií uvedených v tomto texte neposkytuje zaručenú a komplexnú radu. Teória ale je a zostáva základným predpokladom úspešnej činnosti manažérov“.[3]

Školy manažmentu

Hlavné prístupy, resp. „školy“ či koncepcie môžeme rozdeliť do týchto skupín:

  1. Tradičná (klasická) škola manažmentu
  2. Behavioristická (neoklasická) škola manažmentu, resp. teória medziľudských vzťahov
  3. Moderná škola manažmentu.

Poradie jednotlivých „škôl“ teórie manažmentu vyjadruje poradie ich vzniku a vývoja. Sú to prístupy, ktoré jestvujú aj v súčasnosti a tvoria živú súčasť teórie a praxe manažmentu.

Tradičná škola manažmentu

Táto škola vznikla v 19. storočí, ide o prvý smer vývinu americkej teórie. Má širokú popularitu na celom svete a tiež aj u nás, čiže vo vtedajšom Československu. Podstatou tejto školy je, že sa sformulovali všeobecné zásady riadenia na základe všestranného skúmania skúseností z podnikateľskej a výrobnej činnosti. Zakladateľ tejto školy bol F. W. Taylor. Ďalej tu patrili predstavitelia Z. Gulich, G. Mooney, T. Baťa a ďalší.

Tomáš Baťa (1876 – 1932) bol veľký pragmatik a podnikateľ. Významný je jeho systém výchovy mladých odborníkov. Pri výchove mladých odborníkov presadzoval všeobecne zásady, ktoré spočívali v kvalifikovanom výbere kvalifikovanými ľuďmi. Tiež vytváral pomerne dobré sociálne podmienky svojim pracovníkom.

Behavioristická (neoklasická) škola manažmentu

Táto škola vznikla na základe odporcov klasickej školy, ktorí začali protestovať v 20.-tych rokoch minulého storočia, pretože sociálna a emočná stránka sa ignorovala. Títo odporcovia dali podnet na vznik tejto školy, opierajúcej sa práve o filozofiu a princípy
tzv. behavioristických vied. Sú to vedy, ktoré zahŕňajú psycho – sociálnu stránku osobnosti, napr. skupinové vzťahy a normy, komunikačné schopnosti a bariéry, štýl vedenia a podobne. Predstavitelia tejto školy boli M. P. Folletová, E. Maya a iní.

Moderná škola manažmentu

Na vzniku tejto školy sa podieľalo viacero faktorov. Nielen nevyhnutný vývoj riadenia, ale aj vlastnosť manažmentu, ktorou je interdisciplinarita, znamená to schopnosť vedy prijímať mnohé prvky z iných vedných disciplín, čo platí aj naopak. Táto vlastnosť sa prejavila hlavne po 2. svetovej vojne vo viacerých oblastiach. Manažment bol ovplyvnený najmä tzv. aplikovanými vednými disciplínami, ako napr. kybernetika, operačná analýza a všeobecná teória systémov. K najdôležitejším smerom odrážajúcich uvedené skutočnosti sú rozhodovací, matematický a systémový. Predstaviteľmi tejto školy boli H. Simon, Ch. Barnard, P. Selzmick a ďalší.

Záver

Je zrejmé, že skok do 3. tisícročia z pohľadu manažmentu nie je až taký ľahký ako sa zdá. Správania firiem v novom tisícročí ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré sú napr. globálne, hospodárske a politické faktory. Manažéri to v tomto období nemajú ľahké, ale ak chcú a budú na sebe pracovať a vzdelávať sa, tak sa so svojimi zručnosťami môžu vypracovať veľmi vysoko.

Školy manažmentu prešli historickým vývojom. Z týchto škôl ma najviac zaujala tradičná čiže klasická škola manažmentu a z nej Tomáš Baťa, ktorý vytváral svojim pracovníkom dobré sociálne podmienky. A tiež ma zaujal tým, že keď dosiahla jeho firma zisk tak sa na ňom podieľali aj jeho zamestnanci. Keby všetci podnikatelia, resp. zamestnávatelia sa riadili podľa Tomáša Baťu ľudia na svete by sa mali omnoho lepšie ako sa majú teraz. Tomáš Baťa nebol len prínosom pre manažment ale aj pre ľudstvo ako celok.

Zdroje a literatúra

[1] DUDINSKÁ, E. – BUDAJ, P. – VITKO, Š. 2009 Manažment v sociálnych službách. Prešov : Michala Vaška, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7165-756-9. s. 30.

[2] DUDINSKÁ, E. – BUDAJ, P. – VITKO, Š. 2009 Manažment v sociálnych službách. Prešov : Michala Vaška, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7165-756-9. s. 32.

[3] DUDINSKÁ, E. – BUDAJ, P. – VITKO, Š. 2009 Manažment v sociálnych službách. Prešov : Michala Vaška, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7165-756-9. s. 34.


Pridaj komentár

Štítky: