Ako to bolo v skutočnosti so zariadením podporovaného bývania v Bratislave a ďalších zariadeniach sociálnych služieb?

Predseda občianských združení Pokojný domov a Nová nádej a istota, Ing. Ľubomír Kolárik, investoval viac ako 320 tis. EUR zo svojich vlastných prostriedkov, ktoré kvôli nekompetencii štátnych úradníkov VÚC vyšli nazmar. Občianske združenia tak boli nútené ukončiť poskytovanie sociálnych služieb v niektorých zariadeniach a chránenej dielni.

Prvých 80 tisíc EUR na zariadenie v Dlhých dieloch v Bratislave

Akýkoľvek projekt sociálnych služieb je potrebné konzultovať s príslušným samosprávnym krajom. Úradníci majú povinnosť deklarovať potreby kraja, diagnózy klientov a podobne. Kraj týchto klientov zazmluvní, aby mohli byť tieto služby financované. Zariadenie na financie nemá nárok, nárok majú konkrétni klienti. Takto postupovali aj občianske združenia.

„Po dohode s Bratislavským samosprávnym krajom na základe ich deklarovanej potreby sme si dlhodobo prenajali nehnuteľnosť na Dlhých dieloch. Pustili sme sa do stavebných a iných úprav interiéru a exteriéru tak, aby sme splnili prísne hygienické a protipožiarne kritériá, potrebné na prevádzku zariadenia. Je to zákonom stanovený postup. Po investíciách približne 80 tis. EUR bolo zariadenie pripravené prijať prvých klientov, “ uvádza predseda OZ Ľubomír Kolárik.

VÚC nečakane zmenila deklarované stanovisko

Pred otvorením poslala VÚC svojich pracovníkov na kontrolu zariadenia. „Keď k nám prišli na kontrolu, ani ich nezaujímalo to, že sme zariadenie z vlastných zdrojov zrekonštruovali podľa ich požiadaviek. Oznámili nám, že toto zariadenie nepotrebujú, ale že potrebujú zariadenie iného , ktoré nevyžaduje až také vysoké investície, než aké pôvodne deklarovali.“

Občianske združenie prakticky nemalo na výber. „Nekompromisne nám oznámili, že keď si aj zoženieme klientov do tohto zariadenia, tak ich odmietnu zazmluvniť. Ak mám však záujem na tom, aby našich klientov BSK zazmluvnil, musím do zariadení umiestniť klientov s ľahšími diagnózami, ktorí ale takéto prísne požiadavky nepotrebujú. Rozhodli sme sa teda pre umiestnenie klientov s ľahšou diagnózou a naša investícia tak vyšla nazmar. Neurobil som to pre neschopných pracovníkov úradu, ale preto, lebo mi osud zdravotne postihnutých nebol ľahostajný“, popisuje situáciu Ľubomír Kolárik, ktorého viac ako 80 tisícová investícia tak bola vynaložená zbytočne.

Ďalšie dve zariadenia sociálnych služieb v Bratislave za ďalších 80 tisíc EUR

Kolárik neskôr otvoril v Bratislave aj ďalšie zariadenia toho istého druhu, tiež po dohode s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Na osobnom stretnutí sa dohodli, že otvoria ďalšie 4 zariadenia, keďže mesto nemá kam umiestniť ďalších 40 klientov. Kolárik si prenajal ďalšie dva nadštandardne veľké rodinné domy, ktoré takto spĺňali prísne podmienky, a zrekonštruoval ich podľa požiadaviek BSK.

„Znovu ma oklamali, ale to som vtedy ešte netušil. Spoločná investícia bola ďalších okolo 80 tis. EUR. Príprava budovy, určenej na prevádzkovanie zariadenia sociálnych služieb vrátane vybavenie certifikátov a povolení trvá jeden rok. Je potrebné platiť zamestnancov, prenájmy či energie. To všetko som financoval z vlastných zdrojov. Stávalo sa, že sme kvôli tomu boli nútení niektoré platby platiť až po splatnosti, “ uvádza Ľubomír Kolárik, ktorý sa dodnes stretáva s rozhorčenými reakciami bývalých zamestnancov a dodávateľov.

VÚC zastavilo financovanie a pokúsilo sa krivo obviniť Kolárika

Občianske združenie však malo na zreteli hlavný cieľ, a tým bolo otvorenie zariadení, prijatie klientov a spustenie prevádzky. Od otvorenia však VÚC zazmluvnila len zopár klientov a aj to len na niekoľko mesiacov, potom financovanie zastavili úplne. „Hľadali preto nejakú zámienku, nakoniec sa pokúsli ma krivo obviniť. My sme sa obrátili so sťažnosťou na správny súd, aby rozhodol, či bolo zastavenie financovania oprávnené, ten ale doteraz vo veci nerozhodol,“ odkrýva kroky BSK Ľubomír Kolárik.

Neskôr sa VÚC snažilo túto vec posunúť do trestnoprávnej roviny, žiadne obvinenie ale nikdy nepadlo a žiaden súd sa nikdy nekonal. Všetky kroky VÚC boli účelovo vykonštruované. VÚC doteraz nestiahlo zo svojich webových stránok články, ktorými krivo obviňuje Ľubomíra Kolárika a ani sa za to verejne neospravedlnilo.

Kvôli dlhu BSK vo výške 110 tis. EUR prišli odkázaní klienti o svoje bývanie

K investíciám do rekonštrukcie budov, nájmu a energií je potrebné pripočítať aj náklady na starostlivosť o klientov, ktoré mala platiť VÚC, ale neplatila ich. Aj keď VÚC neplatila, o odkázaných klientov sa naďalej staral profesionálny personál.

„Nemali sme to srdce ich vysťahovať, a tak sme nechávali klientov v našich domovoch dožívať ich neľahký život. Stále sme dúfali, že sa úradníci z VÚC spamätajú a zaplatia finančné príspevky na odkázanosť. VÚC týmto spôsobom a jednaním nevyplatila a mala vyplatiť príspevky v celkovej výške cca 110 tis. EUR. Tento dlh je už predmetom žaloby, ktorú vypracovali naši právnici,“ informuje o ďalších krokoch predseda OZ Ľubomír Kolárik.

Dvadsať klientov odkázaných na pomoc zo zariadenia podporovaného bývania na Komárovskej ulici v Bratislave tak prišlo o strechu nad hlavou. Viac ako rok a pol im Bratislavský samosprávny kraj nevyplatil finančné príspevky na odkázanosť a na prevádzku zariadenia,hoci všetci klienti na takúto finančnú podporu majú právo. Viac sa o tom dočítate na webových stránkach SME.sk v článku Klienti zariadenia podporovaného bývania prídu o bývanie.

Zmarený projekt chránenej dielne v Banskej Bystrici za 50 tisíc EUR

Ďalší projekt s podobným osudom čakal v Banskobystrickom kraji. Banskobystrický samosprávny kraj(BBSK) mal súrnu potrebu umiesniť 40 nevládnych, telesne aj duševne postihnutých seniorov do domova sociálnych služieb. „Pustili sme sa do rekonštrukcie, zamestnali sme ďalších zamestnancov, a to všetko zase z našich zdrojov. Zriadili sme na Poľane chránenú dielňu pre zdravotne postihnutých.“ otvára Kolárik ďalší prípad, ktorým dokazuje nekompetenciu štátnych úradníkov.

V polovici rekonštrukcie zástupcovia BBSK zaznamenali sťažnosti, že by postihnutí ľudia nemali žiť na izolovanom mieste od ostatných obyvateľov. Poľana izolovaná je, to bola ale jedna z podmienok BBSK, deklarovaná pred začatím spolupráce. „BBSK požadoval, aby klienti žili mimo ostatných ľudí. Takže sme boli nútení práce na projekte zastaviť a prišli sme o ďalšiu investíciu vo výške približne 50 tis. EUR, ktoré sme financovali z vlastných zdrojov,“ prezrádza výšku ďalšej zmarenej investície Kolárik.

Rozhorčenie je na mieste

Slovenskí investori majú záujem o investovanie v oblasti prevádzkovania neštátnych zariadení poskytujúcich sociálne a zdravotnícke služby. Príslušní zamestnanci VÚC majú ako štátni úradníci povinnosť orientovať sa v platnej európskej legislatíve, týkajúcej sa ochrany práv zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov. Pri uvedených projektoch pochybili štátni úradníci, ktorí svojou nekompetenciou a neznalosťou európskych právnych noriem významne poškodili investorov.

BSK i BBSK sa snaží hájiť svojich nekompetentných zamestnancov všetkými možnými spôsobmi. Investorom však dochádza trpezlivosť. „Takto by som mohol pokračovať vo vymenúvaní chýb, ktorých sa denne dopúšťajú štátni úradníci. A to nie len na úrovni projektov, ale aj tí, ktorí denne komunikujú so seniormi, či mladými zdravotne postihnutými občanmi. Zdravotne postihnutí sa na nás obracajú so žiadosťami o pomoc pri komunikácii s byrokratickým štátnym aparátom. Rozhodli sme sa preto založiť politickú stranu, ktorá sa venuje zdravotne a sociálne znevýhodneným občanom. To preto, aby štátni úradníci nelikvidovali naše snahy pomáhať postihnutým,“ uzatvára Ľubomír Kolárik, ktorý ako odpoveď na nefungujúci byrokratický štátny aparát zakladá Stranu zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov.


Komentáre

  1. Anonym

    Kde na to Kolarik berie peniaze?….zistite kolko trestnych oznameni je podanych lebo spolupracuje s ludmi ktori poziciavaju pre neho peniaze a uz ich nevracaju….same podvody robia….uz by mal sediet

Pridaj komentár