Úvod

Efektívna komunikácia je jedným zo základných predpokladov správneho fungovania organizácie. Komunikácia slúži na spájanie a zjednocovanie ľudí v organizácií, ale aj mimo nej a to so zámerom dosahovať vytýčené ciele.

Predstavuje hlavný nástroj hodnotenia ľudí, ich motivovanie a usmerňovanie a taktiež slúži na komunikovanie s dodávateľmi, zákazníkmi, s predstaviteľmi štátnej správy, či celou verejnosťou. Vo všeobecnosti sa komunikácia delí na internú a externú komunikáciu.

Hlavným cieľom seminárnej práce je priblížiť si práve externú komunikáciu. Práca je rozdelená do dvoch kapitol. V prvej kapitole sme sa zamerali na všeobecnú charakteristiku externej komunikácie, komunikačného systému a komunikačného mixu. Druhá kapitola zahŕňa teoretické poznatky o prezentácií podniku, ale aj charakteristiku a spôsob prezentovania vybraného podniku Polyston.

Externá komunikácia

Každý podnik ako podnikateľský subjekt vystupuje v určitom prostredí – na trhu, s ktorým nevyhnutne vstupuje do komunikácie. Najbližšie väzby a vzťahy s vonkajším prostredím ho viažu predovšetkým so zákazníkmi, spotrebiteľmi, klientmi, sprostredkovateľmi, obchodnými partnermi a konkurenciou. Do interakcií však vstupuje aj s orgánmi štátnej správy, neziskovými organizáciami, či celou širšou verejnosťou. Externá komunikácia sa definuje ako: „Celková komunikácia firmy s dôležitými cieľovými skupinami, ktorá dlhodobo vytvára a ovplyvňuje vnímanie firmy jej okolím.“[1]

Komunikácia s vonkajším prostredím má obyčajne charakter marketingovej komunikácie. Prostredníctvom nej podnik informuje o svojich produktoch, sprostredkuje kontakt medzi predávajúcimi a kupujúcimi a podporuje proces výmeny. Podľa Kitu: „Marketingová komunikácia znamená na jednej strane informovať, oboznamovať s výrobkami a službami, vysvetľovať ich vlastnosti, vyzdvihnúť ich úžitok, kvalitu, hodnotu, prospešnosť, použitie a na druhej strane vedieť aj počúvať, prijímať podnety a požiadavky spotrebiteľov a reagovať na ne.“[2]

Z týchto definícií a charakteristík vyplýva, že v súčasnosti nepostačuje aby organizácia iba vyrábala určité produkty, prípadne ich ocenila, či sprístupnila pre nákup. Moderný marketing si vyžaduje, aby firma so svojimi zákazníkmi aj komunikovala a to prostredníctvom oboznamovania, informovania, vysvetľovania, no zároveň počúvania, reagovania a prijímania rôznych informácií z okolitého prostredia. V dnešnej dobe existujú rôzne marketingové poradenstvá špecializujúce sa na externú komunikáciu, ktoré prinášajú úžitok v tejto oblasti. Služby, ktoré poskytujú je možné využiť pri uvádzaní nového produktu na trh, budovaní povedomia o značke a jej identity, propagácii produktov, riešení kríz a podobne.

Jednou z takto zameraných spoločností je napríklad spoločnosť ACRC: www stránka: http://www.acrc.sk/

Marketingový komunikačný systém

„Podstatou marketingovej komunikácie je teda ovplyvňovanie spotrebiteľov pomocou prostriedkov komunikačného systému.“[3]Marketingový komunikačný systém chápeme ako integrovaný a kontrolovaný systém metód komunikácie, ktorý je využívaný na prezentovanie firmy a jej výkonov zákazníkom.

Existuje nejednotné pomenovanie marketingového komunikačného systému a zužovanie na pojem reklama, ktorá je jednou z najviditeľnejších metód tohto systému. V každej z uvedených metód existuje široká škála špecifických prostriedkov, nástrojov a techník, ktoré sa vzájomne dopĺňajú podľa potrieb a zámerov firmy. Ich využitie je zamerané na pôsobenie v psychologickej rovine, na ovplyvňovanie správania spotrebiteľov alebo odberateľov v jednotlivých štádiách rozhodovania o kúpe. Musíme si uvedomiť, že prostredníctvom komunikácie sa nezmení produkt ani jeho vlastnosti, je ovplyvnený iba postoj kupujúcich a ich predstava o tom, čo sa na trhu ponúka.

Keďže zákazníkmi firmy nie sú len koneční spotrebitelia, ale aj sprostredkovatelia (veľkoobchodníci, maloobchodníci), iné firmy, organizácie, inštitúcie či orgány štátnej správy, je potrebné vytvoriť z týchto metód komunikácie čo najvhodnejšiu kombináciu. Takáto kombinácia sa nazýva komunikačný mix.

Nástroje komunikačného mixu

„Celkový komunikačný program, nazývaný tiež komunikačný mix, pozostáva zo špecifickej kombinácie prvkov reklamy, podpory predaja, osobného predaja a priameho marketingu, ktoré firma využíva na presadenie svojich reklamných a marketingových cieľov v danom období.“[4]Manažér ma vybrať mix metód a v rámci nich také nástroje, ktoré najefektívnejšie splnia cieľ komunikácie v marketingovom zámere firmy. Vnútorná skladba mixu môže byť rôzne štruktúrovaná a výber závisí od hierarchie dôležitosti, akčných parametrov jednotlivých nástrojov i flexibility ich využitia. Metódy marketingovej komunikácie majú svoje osobitné vlastnosti, sú schopné plniť rôzne komunikačné úlohy a ich finančná náročnosť je tiež odlišná.

Rozlišujeme štyri základné nástroje komunikačného mixu:

  1. Reklama je každá platená forma nepersonálnej prezentácie a podpory myšlienok, výrobkov alebo služieb, ktorú vykonáva identifikovateľný zadávateľ. Má mnoho foriem a spôsobov použitia. Reklama umožňuje opakovať správu a kupujúci ju môže porovnávať so správami od iných konkurentov. Firmy, ktoré využívajú reklamu, vedia, že tým získajú niečo pozitívne pre seba, budujú povedomie a popularitu svojich produktov, značky a tým aj predpoklady úspešného pôsobenia na trhu. Reklama je veľmi expresívna, umožňuje firme propagovať výrobok v dramatickej forme pomocou umeleckého stvárnenia písma, zvuku a farby. Okrem pozitív ma však reklama aj svoje nevýhody. Hoci vie osloviť široké publikum, je nepersonálna a nemôže byť taká presvedčivá ako osobný predaj. Ďalšou jej nevýhodou je jednosmernosť komunikácie s publikom, ktoré jej nemusí venovať pozornosť a neprejaví odozvu.
  1. Podpora predaja – je označením pre krátkodobé podnety, ktoré zvýšia nákup alebo predaj produktu alebo služby. Zahŕňa veľmi širokú paletu nástrojov – kupóny, súťaže, rabaty, prémie a mnohé iné. Tieto nástroje majú veľa osobitosti. Priťahujú pozornosť spotrebiteľa a poskytujú informácie, ktoré môžu povzbudiť spotrebiteľa ku kúpe produktu. Ponúkajú silné podnety k nákupu tým, že používajú určitý nátlak (vnútenie) alebo určitú výhodu, pridaný úžitok, ktorý prináša spotrebiteľovi dodatočnú hodnotu. Nástroje podpory predaja nabádajú k nákupnému konaniu. Kým reklama hovorí: „Kúp si náš výrobok“, podporovanie predaja vyzýva „Kúp ma hneď teraz.“ Efekty sú však obyčajne krátkodobé a nevytvárajú dlhodobú preferenciu určitej značky.
  1. Public relations znamená vytváranie a pestovanie dobrých vzťahov k verejnosti prostredníctvom priaznivej publicity, organizovaním rôznych podujatí, účasťou na spoločensky prospešných aktivitách so zámerom budovať pozitívny imidž firmy a systematicky zušľachťovať vzťahy k širokému okoliu. Public relations ponúkajú niekoľko jedinečných atribútov. Sú veľmi dôveryhodné – nové príbehy a udalosti sa zdajú byť čitateľovi viac pravdivé než v reklame. Môžu ovplyvniť mnoho perspektívnych kupujúcich, ktorí odmietajú reklamu. Správa sa dostane ku kupujúcemu ako „novinka“, nie ako priama predajná komunikácia.
  1. Osobný predaj – je personálna forma komunikácie s trhom, v ktorej sa vytvára interaktívny vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim v záujme uzavretia kúpy. Je najefektívnejším prostriedkom v určitom štádiu procesu predaja, najmä pri utváraní preferencie u kupujúceho, pri presvedčovaní o kúpe. Pri porovnaní s reklamou osobný predaj má niekoľko osobitostí. Medzi ne patria osobná interakcia a priama spätná väzba, kde jedna strana skúma potrebu druhej a flexibilne prispôsobuje obsah správy. Osobný predaj vytvára aj vzťahy, od kúpno-predajných až po hlboké osobné priateľstvo. Takéto kvality nie sú najlacnejšie, a preto je osobný predaj najdrahším spôsobom komunikácie.

Jednotlivé vlastnosti komunikačných metód musia byť koordinované s činnosťou vývoja a výroby produktu, cenotvorby a distribúcie. „Medzi jednotlivými marketingovými aktivitami existujú vzájomné závislosti a firma sa vždy rozhoduje o využití určitého komunikačného mixu. Často sa zdôrazňuje, že nerozhoduje ani tak počet zložiek, ako najmä ich optimálna skladba, ktorá môže byť pre každú trhovú situáciu odlišná. Inými slovami, niekedy je múdre rozmýšľať o tom, ktoré prvky radšej vynechať.“[5]

Prezentácia podniku

Prezentácia je jedným z najvhodnejších spôsobov komunikácie. Jej úspech závisí od prípravy a zámeru podniku. Podnik, ktorý sa rozhodne pre spôsob komunikácie prostredníctvom prezentácie, by mal dodržať určité postupy, respektíve kroky, ktoré robia prezentáciu efektívnou a úspešnou, a to:

  • stanovenie cieľov – je prvým krokom prezentácie. Existuje množstvo cieľov, ktoré prezentácia môže plniť. Bez ohľadu na dôvod prezentácie treba mať vždy na pamäti, že jej prvoradým zámerom je podpora efektívnejšej komunikácie, profesionálnych štandardov a prístupov k prezentácii. Pri každej prezentácii si manažér musí v prvom rade uvedomiť: „Aké sú jeho ciele?“
  • plánovanie prezentácie – dôležitým krokom pri plánovaní prezentácie je jej načasovanie. Manažér musí dopredu vedieť ako dlho bude rozhovor trvať, môže sa naň pripraviť a nacvičiť, čo má povedať. Dôležité je tiež poznať, kedy v priebehu dňa sa prezentácia uskutoční.
  • príprava prezentácie – najjednoduchším a zároveň najúčinnejším postupom pre vypracovanie prezentácie je logický postup, ktorý stanoví postupnosť a prioritu jednotlivých úloh. V súčasnosti je manažérom k dispozícii veľký výber nástrojov, prostredníctvom ktorých možno dosiahnuť úspešnú, poučnú a zaujímavú prezentáciu, ku ktorých patria reč, plány, vizuálne pomôcky, štatistika a prehľady, diagramy, mapy, obrázky a mnohé iné.
  • opakovanie a nácvik prezentácie – nácvik je neodmysliteľnou súčasťou prípravy prezentácie. Počas prezentácie sa manažér môže stretnúť s tým, že účastníci budú príliš pasívni, nebudú reagovať na rečníka, čo sa môže prejaviť jeho zvýšenou nervozitou alebo budú dávať provokačné a neodborné otázky. Z týchto dôvodov je potreba nielen prípravy vystúpenia, ale manažér by si mal premyslieť a vyskúšať scenár možnej reakcie na prezentáciu a možnej odozvy na danú odozvu. Nácvik vystúpenia je možné robiť pred zrkadlom, príbuznými alebo za použitia videokamery a televízneho prehrávania, magnetofónu a pod. Treba si však uvedomiť, že „nekonečné“ opakovanie môže spôsobiť nežiaducu reakciu a samotná skutočná prezentácia bude postrádať spontánnosť a nadšenie.

Prezentácia podniku POLYSTON

  • Názov: POLYSTON s. r .o
  • Sídlo: Badín (pri Banskej Bystrici)
  • www stránka: www.polyston.eu

Spoločnosť POLYSTON pôsobí na stredoeurópskom trhu už od roku 1999 ako prvovýrobca a dodávateľ pracovných dosiek do kuchýň, kúpeľní, nemocníc, laboratórií, bánk, reštaurácií barových a recepčných pultov.

Je to jediná slovenská firma, ktorá má v širokej ponuke materiálov určených pre pracovné dosky a pulty aj materiál, ktorý je výsledkom jej vlastného vývoja. Tým materiálom je práve POLYSTON , ktorý je vyrábaný v materskom výrobnom závode, nachádzajúcom sa v Badíne pri Banskej Bystrici, zo surovín dodávaných poprednými európskymi výrobcami.

Spoločnosť POLYSTON si zvolila na propagáciu svojich výrobkov, služieb a taktiež prezentáciu celého podniku v súčasnosti najpoužívanejšiu komunikačnú formu – internet. Má vytvorenú vlastnú www stránku, kde sú poskytované informácie o tom, čo organizácia robí a ako to robí, kontakt, podmienky predaja a podobne.

Záver

Interná, ale aj externá komunikácia je súčasťou práce každej organizácie, ktorá sa snaží predávať akýkoľvek produkt. Pritom nie je podstatné, či ide o výrobok alebo službu. V súčasnosti nemôže bez využívania komunikácie v tejto oblasti zaostať žiadna firma. Obidve zložky komunikácie musia byť bezpodmienečne v súlade.

Výmena informácií medzi organizáciou a jej okolím sa nazýva externá komunikácia. Kvantum správ je odosielaných alebo prichádzajúcich z okolia (napr. noviny, časopisy, ročné správy, reklamy,…). Sú poskytované za účelom zdokonalenia komunikácie. Súčasne umožňujú zamestnancom pochopiť ako okolie pôsobí na efektívnosť organizácie.

Existuje veľké množstvo metód propagácie výrobkov a služieb, či prezentácie podniku. Takto získané informácie umožňujú redukovať neistotu a na základe poznania okolia formulovať poznatky o celkovej situácii. Záleží na každej organizácií jednotlivo, aké metódy externej komunikácie si zvolí, no nemala by zabúdať do komunikácie zapájať aj počúvanie, možnosť reagovania, či prijímania rôznych informácií z prostredia v ktorom pôsobí.

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje

HANULÁKOVA, E. 1996. Etika v marketingu. Bratislava : EUROUNION, 1996. 121s. ISBN 80-85568-56-X.

KITA, J. a kol. 2000. Marketing. Bratislava : IURA EDITION, 2000. 347s. ISBN 80-88715-70-9.

MAJTÁN, M. a kol. 2007. Manažment. Bratislava: SPRINT, 2007. 424s. ISBN 978-80-89085-72-9.

Odkazy na www

http://www.acrc.sk/

http://www.ceper.sk/novinky/polyston-prezentacia-firmy

[1] https://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=externa-komunikacia

[2] KITA, J. a kol. 2000. Marketing. Bratislava : IURA EDITION, 2000. 347s. ISBN 80-88715-70-9. s. 283.

[3] HANULÁKOVA, E. 1996. Etika v marketingu. Bratislava : EUROUNION, 1996. 121s. ISBN 80-85568-56-X. s. 71.

[4] KITA, J. a kol. 2000. Marketing. Bratislava : IURA EDITION, 2000. 347s. ISBN 80-88715-70-9. s. 286.

[5] KITA, J. a kol. 2000. Marketing. Bratislava : IURA EDITION, 2000. 347s. ISBN 80-88715-70-9. s. 288.


Pridaj komentár