Subjektívna stránka financií je cieľavedome organizovaná činnosť ľudí v procesoch zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti. Kvantitatívne najrozsiahlejšou súčasťou subjektívnej stránky financií je sekundárna finančná činnosť. Predstavuje také peňažné operácie, v ktorých nevystupujú reálne peniaze, ale počítacie, účtovné, teda ide o hodnotové peňažné operácie.

Subjektívna stránka financií

Činnosť v procese zmeny peňažnej zásoby, ktorou sa utvárajú podmienky na úspešný priebeh primárnej finančnej činnosti predstavuje subjektívnu stránku financií. Rozhodujúcou súčasťou subjektívnej stránky financií je sekundárna finančná činnosť:

  • nevystupujú tu reálne peniaze, ale len účtovné, štatistické
  • vyplýva z priamych finančných činnosti

Sekundárna finančná činnosť

Sekundárna finančná činnosť zahŕňa:

  1. plánovanie, prognózovanie, projektovanie
  2. evidencia primárnej finančnej činnosti (štatistika, výkazníctvo)
  3. finančná kontrola (finančná analýza, revízia)

Ďalšou súčasťou subjektívnej stránky sú:

  • finančná politika – činnosť na báze finančných nástrojov, zahŕňa rozpočtovú, daňovú, dotačnú, menovú, colnú,… Ciele: rovnovážny vývoj národného hospodárstva, menová stabilita, efektívnosť, optimalizácia tvorby a rozdelenia národného dôchodku.
  • finančná veda – cieľom je optimalizovať objektívnu stránku financií
  • finančné právo – súbor finančných noriem
  • finančná sústava – finančné orgány a inštitúcie. Člení sa na:
    • rozpočtovú finančnú sústavu
    • bankovú finančnú sústavu
    • poisťovaciu finančnú sústavu
    • podnikovú finančnú sústavu

Sekundárna finančná činnosť

  • Sekundárna finančná činnosť bezprostredne vyplýva z primárnej finančnej činnosti. S Sekundárna finančná činnosť vzniká na základe toho, že očakávaný priebeh primárnej finančnej činnosti sa nejakým spôsobom projektuje, prognózuje, plánuje. Ide napr. o zostavovanie štátneho rozpočtu, územných rozpočtov atď.
  • Sekundárna finančná činnosť vyplýva ďalej z toho, že skutočný priebeh primárnej fin. č. sa vykazuje v písomnej alebo inej forme, čiže sa eviduje. (finančné účtovníctvo, finančná štatistika, daňové výkazníctvo)
  • K sekundárnej finančnej činnosti patrí aj taká činnosť, ktorou sa kontroluje priebeh alebo výsledky primárnej finančnej činnosti Súhrnne ju označujeme pojmom finančná kontrola. (ak sa zameriava na finančné hospodárenie podniku, ak skúma príčiny, ktoré ovplyvnili priebeh finančných procesov je to finančná analýza).

Vo sfére finančného hospodárenia jestvuje pomerne veľký počet vyhlášok, predpisov, smerníc, nariadení, zákonov, ktoré treba dodržiavať, a ich zachovávanie sa označuje pojmom finančná disciplína.

Ak sa finančná kontrola zameriava na oblasť finančnej disciplíny, predstavuje druh finančnej kontroly vyjadrený pojmom finančná revízia.

Členenie finančnej kontroly z hľadiska časovej nadväznosti

  • predbežná finančná kontrola
  • bežná finančná kontrola
  • následná finančná kontrola

Predbežná finančná kontrola

Časovo predchádza skutočnému priebehu plánovanej, rozpočtovanej primárnej finančnej činnosti. Vykonávajú ju predovšetkým pracovníci finančných orgánov pri prerokúvaní a schvaľovaní rozpočtov všetkých druhov. Má väčšinou charakter finančnej analýzy.

Bežná, operatívna finančná kontrola

Vykonávajú rozpočtové, najmä daňové a colné orgány, ako aj ostatné finančné inštitúcie, poisťovne, burzy, finančné spoločnosti a pod. Výnimočné postavenie má vo sfére podnikového finančného manažmentu, pretože umožňuje odhaliť rôzne nedostatky finančnej činnosti v priebehu jej uskutočňovania a operatívne navrhnúť i realizovať príslušné nápravné opatrenia.

Následná finančná kontrola

Sa uskutočňuje až po vykonaní a uzavretí príslušnej finančnej činnosti, to znamená po pomerne dlhšom časovom odstupe. Má väčšinou charakter finančnej revízie.

Finančná politika

Súčasť subjektívnej stránky financií predstavuje činnosť, ktorú označujeme ako finančná politika. Tá predstavuje vedome organizovanú činnosť rozličných finančných orgánov a inštitúcií na dosiahnutie stanovených cieľov použitím príslušných finančných nástrojov. K finančným orgánom, ktoré realizujú finančnú politiku patria: MFSR, daňové a colné orgány, sociálne, zdravotné, komerčné poisťovne, emisná banka, komerčné banky, burzy… Z hľadiska finančných orgánov možno členiť finančnú politiku na rozpočtovú, fiškálnu, daňovú, dotačnú, menovú, emisnú….

Ciele finančnej politiky majú mikroekonomický a makroekonomický aspekt.

Z makroekonomického aspektu finančná politika má:

  • účinne ovplyvňovať rovnovážny vývoj národného hospodárstva,
  • umožňovať optimálnu tvorbu a rozdelenie národných dôchodkov,
  • presadzovať peňažnú rovnováhu v národnom hospodárstve (prostredníctvom min deficitu štátneho rozpočtu),
  • využívať kategóriu finančnej rezervy (rozpočtovej, poistnej, daňovej).

Z mikroekonomického hľadiska finančná politika má:

  • presadzovať zásady rentability, likvidity, optimálnej zadĺženosti a platobnej schopnosti,
  • stimulačne pôsobiť na tvorbu, dosahovanie zisku v podnikovom sektore,
  • dosiahnuť také odčerpávanie zisku z podnikového sektora do štátneho rozpočtu, aby to nevyvolávalo trvale napätú finančnú situáciu v podnikoch,
  • realizovať také daňové zaťaženie obyvateľstva, ktoré by stimulovalo rast pracovnej aktivity.

Finančná veda, finančné právo a finančná sústava

Finančná veda – je takisto zložkou subjektívnej stránky financií. Skúma predovšetkým objektívnu stránku financií, čiže primárnu finančnú činnosť, pričom objasňuje vzájomný vzťah medzi objektívnou a subjektívnou stránkou financií.

Finančné právo – ďalšia zložka subjektívnej stránky financií. Finančné zákony, nariadenia, vyhlášky, predpisy tvoriace súbor finančných noriem.

Finančná sústava – predstavuje rozsiahly súbor finančných orgánov a inštitúcií. Finančná sústava riadi, organizuje i uskutočňuje primárnu finančnú činnosť, vykonáva sekundárnu finančnú činnosť a výrazne sa angažuje vo finančnej politike. Najvýznamnejší je orgán MF.

Finančnú sústavu každého štátu možno rozčleniť na:

  • rozpočtovú – štátotvornú sústavu,
  • úverovú – bankovú sústavu,
  • poisťovaciu,
  • sústava podnikových resp. nadpodnikových finančných orgánov.

Funkcie Ministerstva financií SR

Ministerstvo financií Slovenskej republiky plní tieto úlohy:

  • normotvornú – vypracúvanie návrhov zákonov, vládnych nariadení, vyhlášok, smerníc,
  • metodickú – vypracúvanie záväzných pokynov pre zostavenie rozpočtov,
  • plánovaciu – vypracúvanie a predkladanie návrhu štátneho rozpočtu,
  • rozdeľovaciu – poskytovanie dotácií, subvencií,
  • evidenčnú – vykazovanie priebehu plnenia príjmov a výdavkov a v zostavovaní štátneho záverečného účtu,
  • kontrolnú – finančná revízia a analýza.

Podstatnou zložkou subjektívnej stránky financií je riadenie a organizácia primárnej finančnej činnosti. Ide o to, že peňažné operácie predstavujúce primárnu finančnú činnosť možno uskutočňovať najrozmanitejším spôsobom z technického a organizačného hľadiska – stanovenie limitov, termínov, foriem platenia.


Pridaj komentár

Štítky: