Organizačný dizajn a organizačná štruktúra

Organizačný dizajn

Organizačná štruktúra je formálny systém vzťahov v rámci organizácie, ktorý umožňuje diferencovať a súčasne aj integrovať činnosti a pracovníkov vykonávajúcich tieto činnosti do jedného celku. Výsledkom tejto organizačnej diferenciácie a integrácie činností je útvarová štruktúra. Útvarom môžu byť divízie, závody, prevádzky, úseky, odbory, oddelenia. Útvar má vymedzenú funkciu, právomoci a zodpovednosti a je prepojený vertikálnymi, resp. horizontálnymi, alebo oboma väzbami s inými útvarmi.

Organizačná štruktúra vytvára podmienky na efektívnu koordináciu činnosti pracovníkov organizácie tým, že:

1. umožňuje integrovať ľudské, materiálne a informačné zdroje organizácie smerom k stanovenému cieľu, umožňuje definovať právomoc a zodpovednosť pracovníkov prostredníctvom popisu pracovnej činnosti,
2. vymedzuje konfiguráciu organizačnej štruktúry, súčasťou ktorej sú aj vzťahy nadriadenosti a podriadenosti – tzv. líniové vzťahy,
3. manažérom poskytuje informácie potrebné na rozhodovanie.

Pojem organizačný dizajn vyjadruje tvorbu organizačnej štruktúry, prípadne jej zmenu, rekonštrukciu. Tvorba organizačnej štruktúry musí zohľadňovať päť základných princípov:

1. deľbu práce,
2. jednotu prikazovania,
3. právomoc a zodpovednosť,
4. rozpätie riadenia,
5. tvorbu útvarov.

Hlavné typy organizačných štruktúr

Pri rozhodovaní o tom, ktorý koncept organizačného dizajnu je vhodnejší v konkrétnych podmienkach, manažéri by mali zohľadňovať nasledujúce skutočnosti:

1. stratégiu organizácie,
2. veľkosť organizácie,
3. používanú technológiu,
4. prostredie, v ktorom organizácia pôsobí.

Stratégiu organizácie možno hodnotiť z viacerých hľadísk. Pri tvorba organizačnej štruktúry je dôležité rozlišovať, či ide o stratégiu zameranú na dlhodobý rozvoj, alebo na udržanie súčasného stavu.

Veľkosť organizácie možno definovať na základe viacerých hľadísk. Môže to byť počet pracovníkov, veľkosť obratu a podobne.

Pod pojmom technológia rozumieme nielen technické zariadenia, ale aj technologické postupy. Pri rozhodovaní o vhodnom koncepte organizačného dizajnu je potrebné zohľadniť aj faktory prostredia, v ktorom organizácia má fungovať, ako sú napríklad trhy, konkurencia, politická a ekonomická stabilita a podobne.[1]

Neformálna a formálna organizačná štruktúra

V každej organizácii je možné zistiť rozdiely medzi plánovanou a skutočnou organizačnou štruktúrou. Na základe týchto rozdielov je možné rozlišovať neformálnu a formálnu organizačnú štruktúru. Riešenie organizačnej štruktúry musí byť účinné a natoľko flexibilné, aby pomohlo v súčasnom dynamickom prostredí dosahovať úspech.

Základný predpoklad vzniku neformálnej organizačnej štruktúry je v tom, že človek je vo svojej podstate spoločenský a sociálne založený. Toto sú hlavné atribúty vytvárania neformálnych skupín. Vzťahy v neformálnej skupine či organizácii, sú založené na emocionálnom osobnom prístupe svojich členov, ktorí sú v tejto skupine nezastupiteľní. Vznik neformálnej skupiny je podmienený prejavom vôle každého jej člena, ktorý je, alebo sa chce zapojiť do činnosti skupiny.

Formálna organizačná štruktúra je súbor formálnych sociálnych skupín, ktoré sú účelovo zriadené pre splnenie konkrétnych úloh organizácie. Podstata existencie formálnej organizačnej štruktúry je daná formálnych aktom, v ktorom sú presne stanovené konkrétne ciele, úlohy, roly, pozície každého zamestnanca. Formálne pravidlá smerujú k maximálnemu využitiu ľudského potenciálu požadovaným smerom pre naplnenie podstaty činnosti organizácie.[2]

[1] MAJTÁN, M. a kol. 2007. Manažment. Bratislava: SPRINT, 2007. 423 s. ISBN 978-80-89085-72-9. s. 227.

[2] MIKUŠ, P., DROPPA, M. 2010. Základy manažmentu. Ružomberok: VERBUM, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-655-0. s. 148.

Autor: petrik14

Tento príspevok bol vytvorený 26.4.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora petrik14.