( suedig,  0)

Informačný manažment prešiel od roku 1966 niekoľkými zásadnými etapami vývoja:

1. etapa vývoja informačného manažmentu – hromadné spracovanie údajov

  • 1966 – chápanie informačného manažmentu je orientované na hospodárne riešenie prevažne „tvrdých“ technických úloh, resp. hospodárnosť práce s technickými informáciami.
  • začiatkom 70-tych rokov sa spája informačný manažment s aplikáciami výpočtovej techniky pri hromadnom, evidenčnom spracovaní údajov – IM mal pomôcť hospodárne „riadiť informácie“ (začiatok druhej etapy).

2. etapa vývoja – odborníci a manažéri

  • koncom 70. a v priebehu 80. rokov sa pojem IM stal výrazovým prostriedkom hlavne v reči odborníkov z oblasti informatiky.
  • hospodárna realizácia projektov tvorby a fungovania IS, založených na prostriedkoch modernej IT (IS/IT).
  • definície z 80-tych rokov – tendencia chápať IM predovšetkým ako manažment využívajúci prostriedky IT.
  • šlo predovšetkým o programátorsky orientované postupy vedúce k simulácii „ručného“ spôsobu spracovania údajov, až na druhom mieste zostávali pohľady ekonomickej účelnosti aplikácie IS/IT na strane užívateľov.
  • akcent poňatia informačného manažmentu predovšetkým na potreby technologicky orientovanej informatiky – jednalo sa o ekonomickú účinnosť technológie informačných procesov.
  • na druhom mieste zostali otázky, prečo, ako a do akej miery automatizované informačné procesy pomáhajú skvalitniť a potom zabezpečiť ciele organizácie, t. j. hlavné poslanie manažérskych činností.
  • vznik funkcie „informačných manažérov“ – zodpovedných za koncepčný a ekonomicky hospodárny rozvoj aplikácie IS/IT v organizácii.
  • primárny akcent na technologické aspekty aplikácie IS/IT – účinné postupy programovania manažérskych a správnych prác (nie na výrazné inovačné zmeny).
  • v priebehu 80. rokov šlo o interpretáciu pojmu IM skôr o pohľad odborníkov, ktorí brali do úvahy požiadavky účinnosti využívania IS/IT skôr ako manažérov inteligentne využívajúcich prostriedky moderných informačných technológií.
  • IM sa chápe ako sústava manažérsky založených doporučení pre postupy aplikácie IS/IT.
  • odborníci z oblasti IT voľne interpretovali IM ako racionálne manažérske prístupy, metódy a postupy pre zabezpečenie hospodárnych postupov prípravy, spracovania 
a využitia údajov (cieľom bola hospodárnosť spracovania).
  • v posledných rokoch sa podľa skúseností z praxe ukázalo, že akcent IM len na hospodárne zabezpečovanie informačných procesov môže to skĺznuť i k „dokonalému vykonávaniu nesprávne koncipovaných zámerov“.
  • dochádza k značnému rozšíreniu a popularizácii pojmu IM (Veľká Británia, NSR/1986/ – časopis Informačný manažment, vzniká Asociácia pre informačný manažment -Londýn).

3. etapa vývoja – nevyhnutná súčasť práce manažéra

  • začiatok 90. rokov.
  • stále vo väčšej miere akcentuje využitie prostriedkov VT a IT na zabezpečenie kvalitnej manažérskej práce, t.j. efektívneho dosiahnutia poslania a cieľov organizácie – efektívna tvorba, uchovanie, triedenie a rozširovanie informácií ľubovoľného formátu a na ľubovoľných prenosových prostriedkoch, ktoré pomáhajú zabezpečiť podnikové ciele.
  • uvedomenie, že tvorivá a zároveň významovo kľúčová manažérska práca je založená na informačných procesoch (individuálna schopnosť vyberať, spracovávať a verifikovať dáta, transformovať dáta na informácie zodpovedajúce potrebám manažérov, vedieť tieto informácie adekvátne využiť v rámci kvalitných systémov manažérskych znalostí).
  • v praxi sa stále vo väčšej miere uznáva myšlienka, že IS založené na IT sú dnes súčasťou nevyhnutných nástrojov manažérskej práce.
  • poslanie manažérskej práce – správne a včas stanoviť a náväzne zabezpečiť dosiahnutie sústavy cieľov podniku – „umenie“ práce s informáciami. (1)

Súčasné chápanie informačného manažmentu

Dnešné poňatie IM by malo rešpektovať ako primárne potreby manažérskeho pohľadu upretého na rozhodujúci význam správneho stanovenia a dosahovania cieľov podniku, tak i náväzne hospodárne zabezpečenie tomu odpovedajúcich informačných procesov. Vychádza sa z manažérskej zásady – primárne je „robiť veci správne“ a potom je podstatné „vedieť tieto správne veci robiť hospodárne“. Pre manažérov nie sú aplikácie IS/IT cieľom. Sú efektívnym prostriedkoch, ktorý im má pomáhať umožniť, uľahčiť, zhospodárniť a predovšetkým skvalitniť ich jednanie, hlavne uspokojiť ich individuálne založené informačné potreby.

Informačný manažment by mal byť koncipovaný ako transdisciplinárna odbornosť – integračné prepojenie poznatkov moderného manažmentu, informatiky a systémových prístupov. IM je transdisciplinárne poňatý súbor poznatkov, metód a doporučení systémových prístupov a informatiky, ktoré pomáhajú vhodne realizovať informačné procesy manažérskeho myslenia a jednania na dosiahnutie cieľov podniku.

Poznatky z moderného manažmentu vymedzujú v IM predovšetkým cieľové poslanie aplikácií, informatika – účelné spôsoby informačného zabezpečenia riešenia problémov, systémové prístupy dávajú usporiadanosť a metodológiu, skúma i postupnosť riešenia. IM má svoje poslanie i svoje prístupy – predpoklady pre uplatnenie vo všetkých funkčných oblastiach činnosti organizácie, v celom jej reprodukčnom procese i každej jeho fáze. Jeho aplikácia prichádza do úvahy na všetkých hierarchických stupňoch organizačnej štruktúry. IM má predpoklady účinne pôsobiť na „nervový systém podniku“.

Informačný manažment chápeme ako prístup prelínajúci sa celým procesom podnikania a celou organizáciou. Je významný ako pre manažérov samotných, ale i pre tvorcov. IS – pre obe skupiny vytvára „spoločné rozhranie“ – uplatňuje sa nová profesia „informačných manažérov“ – odborníkov so znalostným profilom, ktorého cieľom sú informácie a informačné procesy v organizácii a jej riadení.

Súčasné poňatie a miesto informačného manažmentu dávajú zároveň kladnú orientáciu na jeho poslanie v ekonomike. Spočíva v tom, že dáva znalostné zázemie a svojimi novými možnosťami pomáha zabezpečovať strategické i taktické ciele organizácie, ktoré si osvojujú a vedia používať.

Informačný manažment je manažment informačných zdrojov organizácie pre zaistenie jej zámerov a cieľov. Informačné systémy (IS/IT) nie sú cieľom ale prostriedkami, ktoré majú umožniť, zefektívniť, uľahčiť a skvalitniť prácu manažéra. Na druhej strane v modernom manažmente je IS a špecializovaní pracovníci – odborníci aj v informatike významným a neoddeliteľným prvkom manažmentu. Poznatky moderného manažmentu – vymedzujú hlavne cieľové poslanie aplikácií. Informatika – poskytuje efektívne spôsoby informačného (znalostného) zabezpečenia riešenia problémov. Informačný manažment chápeme ako prístup prelínajúci sa celým procesom podnikania a celou organizáciou. Na rozhraní tvoriaci informačných systémov a manažér vzniká nová profesia „Informačný manažér“. V manažérskych tímoch, bez účasti informačných manažérov – nie len ekonomiky, ale aj technologicky zdatných, nie je možné úspešne napredovať a dosiahnuť úspech v rozvíjajúcej sa informačnej spoločnosti. (2) (3) (4)

1 http://itlib.cvtisr.sk/archiv/2009/4/znalostny-manazment.html?page_id=1060

2 http://giackova.blog.sme.sk/c/169311/Informacny-manazment.html#ixzz31hlHfnjQ

3 Jenčo, M., Vyhnal, P. : Informačné systémy organizácie. Prešov: Akcent Print, 2006, ISBN 80-969419-6-8

4 http://giackova.blog.sme.sk/c/169311/Informacny-manazment.html#ixzz31hm52wI5

Autor: suedig

Tento príspevok bol vytvorený 12.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora suedig.


Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.