Denník lyžiara, Denník cestovateľa, Denník branca, Denník budúceho vojaka, „Peňažný“ denník či Denník strojopisca… Predstavujú humoristické, satirické a ironické ponímanie sveta ako takého, jeho jednotlivých súčastí očami nestranného (alebo stranného?) pozorovateľa – mňa.

Ako posledný zo série a teda aj rozlúčkový je horúci Denník vysokoškoláka. Nebuďte však smutní, pretože váš život vám ešte mnohokrát napíše oveľa krajšie denníky.

Teda je tu:

DENNÍK vysokoškoláka

Február: Podal som si jedenásť prihlášok na VŠ.

Marec: Vrátilo sa mi osem prihlášok.V šiestich mi vyčítali, že vraj ten kocúr, čo mi ich vypisoval, vôbec nedodržuje interpunkčné znamienka. V dvoch chýbalo lekárske vyšetrenie o prítomnosti-neprítomnosti motolice v organizme. Aspoň že tie zvyšné tri boli v poriadku.

Apríl: Dva dni pred konaním písomných matúr som sa začal učiť synonymá. Došiel som len po heslo našprihať (= nabrýzgať, nagrobianiť, našpintať). Asi som mal začať o deň skôr.

Začiatok mája: Začali sa praktické maturitné skúšky. Koláče rôznych farieb, chlebíčky všakovakých chutí, bohaté torty, rozličné nápoje, kvety od výmyslu sveta, iba sem-tam čosi zaúčtuješ do počítača…

Koniec mája: Ako natruc, pred ústnymi maturitnými skúškami som nestihol autobus. Oneskoril som sa o desať minút, takže predsedkyňa komisie mi, žiaľ, musela skrátiť odpoveď z literatúry o uvedený čas.

Začiatok júna: Rozpočítal som si učivo na prijímačky, ktoré sa už nestihnem naučiť. Zostavil som fantastickú sústavu ťahákov.

Jún: Počas prijímacích pohovorov z matematiky či jazyka som si spomenul na slová mnohých profesorov, škoda, že najviac na slová telocvikárov. Pri odovzdávaní sa mi podarilo zachytiť test bez mena, ktorý som následne označil vlastnoručným podpisom.

Júl: Nedostávam žiadnu odpoveď. Začínam vážne uvažovať o tom, či bolo z mojej strany správne uviesť v prihláške namiesto priezviska prezývku.

Tesne pred koncom júla: Asi som sa mýlil, keď som si myslel, že mojou prvoradou povinnosťou, ak sa chcem dostať na VŠ, je poslať prihlášku. Prvoradé je asi učenie.

Koniec júla: List, dostal som list!!! Z vojenskej správy?! Ak nedonesiem papier o prijatí, rukujem. Pre istotu som začal čítať knihu Pravidlá cestnej premávky pre tanky a obrnené transportéry.

August: Stratil som už aj poslednú nádej. Prihlásil som sa do kurzu ručných prác.

Koniec augusta: V poslednej chvíli mi prišlo rozhodnutie o prijatí na akúsi diaľkovú nadstavbu, môžem si dokonca vybrať odbor jadrová fyzika alebo hĺbková mineralógia. Na odporúčanie krstnej mamy som si vybral mineralógiu, lebo ona vraj pozná jeden vynikajúci minerálny prameň.

September: V marci som asi schybil. Prišli mi zvyšné tri prihlášky, do dnešného dňa nenašli adresáta. Našli ma pravdepodobne podľa písma, lebo ja som veru ani adresu odosielateľa neuviedol.

Koniec septembra: Diaľkovo navštevujem hĺbkovú mineralógiu. To mi mohlo napadnúť, že s učivom pôjdu poriadne do hĺbky. Kúpil som si lano a prilbu pre prípad odbornej praxe.

Október: Kurz ručných prác mi zaberá kopu času. Mám písomky a nestihnem sa aj učiť, aj robiť panáčikov z gaštanov. Ozaj, kto vie, ako sa povie rašelina po latinsky?

Koniec októbra: Vďaka mojej vynaliezavosti som prešiel písomkami. Profesorke som daroval dečku, ktorú som vlastnoručne štrikoval.

November: Nadobro som opustil školu. Strýko, milovník slnečnicových jadierok, mi jednostaj vyčíta, že som mal ísť predsa na tú jadrovú fyziku.

Začiatok decembra: Na Mikuláša si dávam záväzok, že sa začnem dôkladnejšie pripravovať na ďalšie prijímačky. Zručnosťou v ručných prácach síce človek získa fantastickú prestíž voči ostatným ľuďom, ale štúdium na VŠ je predsa len čosi iné.

Toče, bývalý šefo

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár