Daňové princípy

Daňové princípy sú požiadavky na daňový systém, ktoré sú zohľadňované pri tvorbe daňového systému. Každá krajina pri tvorbe svojho daňového systému zohľadňuje jednotlivé princípy v inej miere a prispôsobí ich podľa potrieb ekonomiky. Najčastejšie zohľadňované princípy pri tvorbe daňového systému:

  • spravodlivosť
  • ekonomická efektívnosť
  • prehľadnosť a právna perfektnosť
  • flexibilita
  • pozitívne ekonomické pôsobenie na subjekty
  • daňová istota

5 požadovaných vlastností optimálneho daňového systému

Autor Joseph E. Stiglitz sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daňového systému:

  • požiadavka ekonomickej efektívnosti– daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je väčšie tzv. nadmerné bremeno dane
  • požiadavka administratívnej jednoduchosti– daňový systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy
  • požiadavka flexibility– daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam
  • požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti– daňový systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov
  • požiadavka spravodlivosti– daňový systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom

Dane môžu krátkodobo pôsobiť na dopyt súkromného sektoru tak, že odčerpajú väčšiu, alebo menšiu časť z jeho objemu. Hovoríme, že dane pružne reagujú na rast hrubého domáceho produktu. Ak má celkový dopyt vplyv na stabilitu, tak dane môžu byť použité ako stabilizátory. Daňová politika sa tak stáva súčasťou makroekonomickej politiky.

Daňové princípy je možné podľa Lénártovej rozdeliť do štyroch skupín:

  • Fiškálno – rozpočtové princípy – zahŕňajú požiadavku dostatočnosti daňových výnosov a schopnosti ich rastu.
  • Etnicko – sociálne princípy – obsahujú požiadavky všeobecnosti zdanenia a spravodlivosti.
  • Hospodársko – politické princípy – obsahujú požiadavky aktívnej a pasívnej flexibilnosti zdanenia a daňovej neutrality.
  • Daňovo – právne a technické princípy – zahŕňajú princípy jednoznačnosti, jasnosti, nerozpornosti a zrozumiteľnosti.

Existuje veľa pohľadov na daňové princípy. Autori sa vo svojich prácach líšia skôr v podrobnostiach rozpracovania jednotlivých princípov, ako v podstate a obsahu. V súčasnosti sa za základné požiadavky kladené na daňový systém považujú princíp spravodlivosti a efektívnosti.

Daňová spravodlivosť

Daňová spravodlivosť patrí medzi základné princípy daňového systému. Tento princíp je často v rozpore s princípom efektívnosti a vďaka tomuto rozporu je nemožné dosiahnuť optimálny daňový systém.

Paretovská efektívnosť je definovaná: Dané ekonomické usporiadanie je efektívne vtedy, ak nemôže nastať taká zmena, pri ktorej by niekto získal bez toho, aby pritom niekto alebo niektorí stratili. To znamená, že je možné zvýšiť uspokojenie jednej osoby bez toho, aby sa neznížilo uspokojenie niekoho iného.

Efektívnosť daní

Dane predstavujú presun peňažných prostriedkov od fyzických a právnických osôb do štátneho rozpočtu. Tento presun sa však nezaobíde bez ďalších, dodatočných nákladov. Tieto náklady znižujú celkový efekt pre ekonomiku, tzn. vyvolávajú neefektívnosť. Cieľom daňových systémov je túto neefektívnosť znížiť na minimum.

Neefektívnosť daňového systému je spôsobovaná dvoma druhmi daňových nákladov:

  • Priamymi a nepriamymi administratívnymi nákladmi.
  • Nadmerným daňovým zaťažením

Tieto náklady majú odlišný charakter. Administratívne náklady predstavujú výdavky na potreby daňových úradov a náklady daňových poplatníkov. Priame administratívne náklady predstavujú náklady spojené s daňami na strane verejného sektora. Patria sem náklady štátnej správy na organizáciu daňového systému, na evidenciu daňových poplatníkov, výber daní, kontrolu, náklady na štatistický úrad, súdne výdavky, atď. Priame administratívne náklady sú tým vyššie, čím je daňový systém zložitejší, čím je vyšší počet daňových sadzieb, daňových výnimiek a iných okolností. Nepriame administratívne náklady nesie súkromný sektor. Patria sem čas a peniaze daňovníkov vydané na zoznámenie sa s daňovým zákonom, peniaze vynaložené na daňových poradcov, na daňové priznania a na ďalšie náklady, súvisiace s daňami. Čím je daňový systém zložitejší, tým sú tieto náklady vyššie.

Náklady distorzie

Okrem administratívnych nákladov vznikajú v ekonomike ešte ďalšie náklady, ktoré znižujú jej efektívnosť. Jednými z nich sú náklady distorzie, ktoré vznikajú pri zavedení nových daní.

Daňová substitúcia

Všetky zmeny v daniach majú vplyv na správanie daňových subjektov. Vlastnosťou väčšiny daňovníkov je snaha o čo najväčšie zníženie daňového zaťaženia. Keď toto zníženie nie je možné, zvolia daňovníci substitúciu. Nahradia zdaňované tovary inými tovarmi, rozhodnú sa využívať viac voľného času na úkor práce, umiestnia výrobu do iných odvetví, atď.

Nastáva zmena motivácie daňových poplatníkov – iná alokácia zdrojov poplatníka v dôsledku daňového zaťaženia – poplatníci sa neriadia trhom, ale snahou ušetriť na daniach. Najvyššiu efektivitu vykazuje paušálna daň, ktorá je pre všetky subjekty rovnaká, ich výšku nie je možné meniť žiadnym správaním, prináša minimálne administratívne zaťaženie pre poplatníka aj štát, je to však často v rozpore s daňovou spravodlivosťou.

Snaha o zvýšenie efektivity daní vedie čoraz častejšie k požiadavkám preniesť hlavnú daňové zaťaženie jednotlivcov zo zdanenia príjmov na zdanenie spotreby, teda zvýšenie úlohy nepriamych daní. Spravodlivosť a efektívnosť daňového systému sú často vo vzájomnom protiklade.


Pridaj komentár

Štítky: