Princípy hospodárskej politiky – Praktická realizácia jej poznatkov nie je jednoduchá a ani nemôže byť kompletná. Existujú rozdiely medzi súhrnom jej teórie a praxe a uplatnením v pragmatike. V konkrétnom hosp. živote sú životaschopné len tie koncepcie, ktoré boli teoreticky skoncipované a v praxi overené. Teoretické postuláty (axiómy) zásady, overené praxou nazývame princípmi HP.

Princípy hospodárskej politiky – je ich veľké množstvo:
1) Systémový princíp
2) Princíp regulačný
3) Právny princíp

Systémový princíp hospodárskej politiky

Systémový princíp – Vyjadruje požiadavku na opatrenia HP po stránke vnútornej usporiadanosti. Uplatňuje sa požiadavka organického prepojenia jednotlivých subsystémov a elementov a opatrení navzájom medzi sebou. Pomocou 1) sa vytvára celkový hosp. systém, usporiadaný mechanizmus fungovania ekon. Systémovosť ako vlastnosť poznania a praktický overený postup sa nevytvára raz a navždy. Systémovosť a konštruktívnosť v HP treba zabezpečovať neustálou každodennou činnosťou, treba ho vylepšovať v dovolených hraniciach vzájomným konsenzom a pragmatickým postupom strán. Systém je:
– komplex vzájomne pôsobiacich komponentov
– je usporiadaná množina prvkov vo vzájomných väzbách a vzťahoch
– systém sa skladá zo systému a podsystémov, ktoré môžu byť rôzneho rádu a posledným členením je element (prvok), tento sa už nedá ďalej rozčleniť
– oba dokopy sa nazývajú komponenty (zložky) systému (podsystém+element)
– usporiadanie (štruktúra) systému je prvá vlastnosť (základná) systému
– správanie vyjadruje spôsob reakcie na vonkajšie podnety (druhá vlastnosť)
– musí mať tiež nejaké vstupy (inputy) a výstupy (outputy)
– cez vstup vchádzajú vonkajšie podnety a cez výstup vplýva na vonkajšie okolie (ďalšia vlastnosť)

Riadenie sa skladá z dvoch subsystémov: (je medzi nimi priama a spätná väzba)
1) Riadiaci (subjekt riadenia)
2) Riadený (objekt riadenia)

Oba tieto tvoria systém riadenia. Musia medzi nimi existovať min. 2 väzby.

Systémy sú prepojené dvojako:
a) Vzťahy:
? vyjadrujú určitú bližšie nešpecifikovanú súvislosť medzi systémami, subsystémami alebo ich prvkami
? určitý pomer systému k subsystému, subsystému k subsystému, prvku k prvku a pod.
? vyjadruje rovnosť, nadradenosť, podriadenosť

Rozoznávame 4 druhy vzťahov:
1) unilaterálne (jednostranné) nie je spätná väzba
2) multilaterálne (viacstranné)
3) interdependentné (vzájomne prepojené) sú najčastejšie
4) konštelačné (určitá súvislosť, nie vzťah)

b) Väzby:
? vyjadrujú kvantitatívne, kvalitatívne určené súvislosti
? sú spojenia medzi jednotlivými komponentmi systému, kde vytvárajú spojenie medzi systémami, subsystémami a elementmi navzájom na základe horizontálnych alebo vertikálnych vzťahov
? spájajú systémy, subsystémy a prvky
? charakterizujú vzťahy medzi subsystémami rovnakého typu a môžu existovať na jednoduchej štruktúre. Takéto vzťahy môžu byť horizontálne (subsystémy toho istého rádu – na rovnakej hierarchickej úrovni) alebo vertikálne (medzi subsystémami rôznych rádov)

Členia sa na:
1) priame
2) spätné
3) sériové
4) paralelné a mnohé iné.

Zložité systémy sú typické svojimi rozmermi. Sú typické zložitosťou správania pri jestvovaní spoločného cieľa a pod. Zložitý dynamický systém sa skladá z množstva subsystémov hierarchicky usporiadaných a každý sa správa špecificky a realizuje svoj program. Takýto zložitý systém môže vykazovať želané ale aj nežiadúce zmeny a vlastnosti (vyplývajú zo štruktúry a prejavujú sa v správaní).

V ekonomickom systéme považuje za zákl. vlastnosti:
a) stabilita – systém je stabilný vtedy, ak sa pri každej odchýlke môže vrátiť do pôvodnej rovnováhy a tu môže zotrvať
b) spoľahlivosť – je pravdepodobnosť, s ktorou systém v príslušnom procese realizuje svoju funkciu
c) adaptabilita – je jeho schopnosť prispôsobovať sa zmenám spôsobom, ktorý je pre ďalšiu činnosť systému priaznivý
d) homeostáza – taký systém, ktorý obsahuje súbor procesov, zabezpečujúci stálosť jeho vnútorného prostredia a zachováva si podstatné črty v prípustných medziach aj napriek odchýlkam.

Dynamické systémy menia svoj stav v čase. Toto má stochastický charakter.
Keď NH je zložitý, dynamický, rozvíjajúci sa systém, tak to znamená, že sa vyvíja a mení. Tento vývoj a zmeny vyplývajú zo zmien jeho štruktúry a prejavujú sa v jeho správaní. Tu môže ísť o želateľné ale i nežiadúce zmeny. Preto treba skúmať, analyzovať, predpovedať, regulovať tieto zmeny tak, aby sa ekon. subjekty správali racionálne, aby sa hosp. vyvíjalo cieľavedome (efektívne) a aby sa štruktúra ekon. menila žiadúcim smerom.

Ide o rozvíjajúci sa, zložitý, dynamický, materiálny (hmotný) systém, ktorý je homeopatický a má stochastický charakter a cieľové správanie. Ekon. systém je charakterizovaný zložitými priamymi a spätnými väzbami, pros. vzťahov a rýchlo účinkujúcich procesov. Tieto veci (väzby, procesy) platia bez ohľadu na to, či analyzujeme ekon. systém v celku ako komplex alebo či skúmame jeho subsystém. NHosp. je ekon. systémom v rámci ktorého sa uskutočňuje reprodukčný proces. (Výroba, obeh, spotreba). Preto NHosp. ako rozsiahly zložitý systém má relatívne samostatné hierarchicky usporiadané subsystémy. (výroby, obehu, rozdeľovania, spotreby…), ktoré sa skladajú zo subsystémov nižších rádov. Pretože ekon. je rozvíjajúci sa systém, ktorý premieňa prírodné zdroje a materiálne statky tak, aby sa mohli spotrebúvať môžeme povedať, že sa o ekon. dajú rozlíšiť 2 dôležité subsystémy:
a) výrobný – spoločnosť je tu asociácia výrobcov
b) spotrebný – spoločnosť je tu asociácia spotrebiteľov

Tieto subsystémy značne ovplyvňujú chod a správanie sa celého ekon. systému, lebo na rozvoj ekon. systému pôsobí popri iných faktoroch aj prirodzená snaha spoločnosti a jej členov všestranne rozširovať meniace sa zložky spotreby a dosahovať ich saturáciu (?). Počet týchto zložiek sa sústavne rozširuje, lebo spoločnosť sa snaží o max. dosahovanie úspory živej aj zhmotnenej práce a prír. zdrojov, ktoré sa vynakladajú na výrobu jednotlivých komponentov. Výsledkom je, že neustále rastie produktivita práce a výroba sa rozširuje kvantitatívne aj kvalitatívne. Toto nepretržité rozvíjanie ekon. systému je jeho špecifický rys. jeho ustavičné rozvíjanie podmieňujú zmeny v štruktúre systému a zmeny vzájomného pôsobenia jeho častí a prvkov, ktoré sú zas ovplyvňované vedecko-tech. pokrokom, rastom počtu obyv., a zmenami potrieb spoločnosti. V dôsledku toho sa mení technológia výroby, vznikajú nové výroby (odvetvia) a staré sa likvidujú. S nimi sa mení nie len štruktúra výroby ale aj spotreby.

Substitúcia elementov a spôsobov výroby: Dá sa zabezpečiť v širokom merítku (vzájomná zameniteľnosť základných faktorov rastu živej práce, kapitálu…). Do určitej miery sú zameniteľné aj náklady práce a mat. zdrojov, teda že pomocou tých istých faktorov sa môžu získať rôzne výrobky a služby alebo jeden výrobok sa dá vytvoriť pri rôznej kombinácii tých istých faktorov. zameniť možno aj rôzne vlastnosti výrobkov (materiálu vo výrobe…). Možnosť substitúcie vytvára predpoklady pre konkurenciu jednotlivej substitučnej výroby a spotreby, čím napomáha ich rozvoju a vytvára podmienky pre výber efektívnych variantov a pre úspory materiálu, energetických a pracovných zdrojov (pre dlhodobý vývoj). Od ostatných systémov sa ekon. systém odlišuje tak, že vo svojom fungovaní spája materiálové a hodnotové hľadiská. (porovnanie nákladov a výsledkov v konkrétnom reprodukčnom procese). Ekon. systém ovplyvňujú aj stochastické (náhodné) systémy a možno ich pozorovať vo všetkých systémoch. Preto tu existuje aj faktor neurčitosti, ktorý spôsobuje, že budúcnosť ekon. nemožno presne určiť. Ekon. funguje v podmienkach rizika no napriek tomu sa tento vývoj predvída a anticipuje (predpovedá). Prognózuje sa a pomerne vysoký stupeň správania sa ekon. systému je možné odvodiť od jeho minulého správania a od rozsiahlosti systému, kt. mu dodáva značnú inerciu (zotrvačnosť).

Princípov je strašne veľa:
• princíp komplexnosti, koordinácie, spätosti – riadenie sa má realizovať komplexne v súvislostiach
• princíp cieľavedomosti
• princíp koncepčnosti – cesty, prostriedku na realizáciu cieľov
• princíp objektívnosti
• princíp motivácie, stimulovania
• princíp kontroly
• princíp vedeckosti – aplikovať vedecké poznatky
• princíp efektívnosti, racionálnosti – účelne využívať inputy
• princíp optimálnosti – musia tu existovať určité kritériá, rozlišujeme kritériá:
? maxima (vyrobiť maximum)
? minima (minimum nákladov
? minimax (stred, najmä výnos, zisk…)

Regulačný princíp hospodárskej politiky

Princíp regulačný – V HP sa presadzuje tento princíp. Jeho charakteristika vyjadruje stupeň intenzity zásahov teda kvantifikačný vplyv na rozsah. Zahŕňa priame a nepriame zásahy do ekonomiky cez rôzne nástroje HP. Na rozdiel od 1) tento vytvára rámec pre štruktúrne opatrenia. Podmieňuje a odráža kvantifikačnú stránku.

Právny princíp hospodárskej politiky

Právny princíp – Vyjadruje nevyhnutnosť právnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi HP procesu. Úloha štátu zvyšovať úroveň právneho zabezpečenia trhového mechanizmu neustále narastá. Už v minulosti bola existencia štátu a uplatňovanie jeho obchodnej stability chránené právom. Postupne sa právo ďalej rozširuje. V klasickej volnej súťaži na trhu, štát upravoval svojou zákonodarnou činnosťou vlastnícke, občianske a obchodné vzťahy a existovalo aj patentové práv. Neskôr od konca 19 stor. sa začínajú objavovať aj protimonopolné zákony, cenové úpravy a zásahy, monetárne zásahy atď. právne zabezpečenie HP opatrení sa stále zlepšuje a rozširuje. Hosp. zákony zprehladňujú mechanizmus trhu. Právo a zákony chránia ekon. subjekty pred svojvôľou riadiacich orgánov, pred polit. manipuláciou a mali by zabezpečovať istotu podnikateľov, mali by rozširovať vzájomnú dôveru tým, že vymedzujú zákonom určené spoloč. chovanie.


Pridaj komentár