Cieľ práce

Hlavným cieľom práce je charakteristika výmenného kurzu, devízové kurzy. V práci opisujeme teóriu trhu finančných aktív, teóriu devízového kurzu. Opisujeme faktory ovplyvňujúce posun krivky dopytu po domácich aktívach, či už posun hore alebo dole. Práca sa zaoberá aj faktormi ovplyvňujúcimi kurz. Snažíme sa v práci čo najlepšie oboznámiť s problematikou dopytu po domácich aktívach. V práci sme v praktickej časti ukázali aj príklady výmenného kurzu.

Teoretické východiská práce

Je potrebné si v prvom rade zadefinovať základné pojmy súvisiace s danou problematikou a jedným z nich je aj pojem platobná bilancia. Platobná bilancia je chápaná ako systematický štatistický výkaz alebo záznam všetkých hospodárskych transakcií, ktoré boli uskutočnené za určitý časový úsek väčšinou je to rok, medzi národnou ekonomikou a zahraničím.

Takéto hospodárske transakcie sa uskutočnili v podobe tokov služieb, tovarov, kapitálu ako aj peňazí medzi rezidentmi domácej krajiny a rezidentmi ostatných krajín a väčšinou vyusťujú do prílivu ako aj odlivu devíz. Transakcie uskutočňované v platobnej bilancií sa zachytávajú na princípe podvojného účtovníctva a takáto každá jedna transakcia by mala byť zachytená kreditným aj debetným zápisom v rovnakej výške. Kreditné zápisy evidujú vývoz reálnych zdrojov a finančné položky, ktoré odrážajú pokles zahraničných aktív alebo nárast zahraničných pasív danej ekonomiky a vytvárajú tak ponuku devíz. Debetné zápisy zase zachytávajú dovoz reálnych zdrojov ako aj finančné položky, ktoré odrážajú rast zahraničných aktív alebo pokles zahraničných pasív danej ekonomiky a vedú k zvýšeniu dopytu po devíziach.

K tematike je potrebné aj definovať medzinárodnú investičnú pozíciu , je to ako stavová veličina predstavuje súvahu finančných aktív a pasív v držbe tuzemcov voči cudzozemcom k určitému dátumu. Na základe štatistiky MMF, pod pojmom zahraničné aktíva rozumieme hlavne priame investície v zahraničí, portfóliové investície, finančné deriváty a ostatné rezervné aktíva a investície. Zatiaľ čo položka zahraničných pasív zahŕňa hlavne priame investície vo vykazujúcej ekonomike, portfóliove investície, finančné deriváty a samozrejme ostatné investície. Preto investičná pozícia na konci referenčného obdobia zobrazuje finančné transakcie, zmeny v ocenení a ostatné úpravy ktoré sa za dané obdobie vyskytli a ovplyvnili tak výšku aktív a pasív. Medzinárodná investičná pozícia je často používaná pri analýze vývoja a trendov vo výkone ekonomiky v porovnaní so zvyškom sveta. Odpočítaním zahraničných pasív od zahraničných aktív vypočítame čistú medzinárodnú investičnú pozíciu na základe toho, či je čistá investičná pozícia kladná alebo záporná, je určené postavenie krajiny ako dlžníka alebo veriteľa.

Čisté domáce aktíva je peňažná hodnota bankových úverov podnikom, obyvateľstvu ako aj štátu znížená o vklady verejnej správy v domácich bankách.

Výmenný kurz

Výmenný kurz môžeme definovať ako prostredníka medzi vnútornou ekonomikou krajiny a vonkajšími subjektmi, medzi nimi dochádza k vzájomnej interakcií vo forme ekonomických, finančných ako aj obchodných vzťahov . Menové kurzy možno definovať ako : „ceny, za ktoré sa obchoduje na menových trhoch a ktoré sú týmito trhmi determinované“ (Frait, 1996,s.3)

Za to Pošta (2007,s.221) uvádza menový kurz ako: „cenu jednej meny v jednotkách inej meny , ktorá vstupuje na trh zahraničných mien“.Podľa neho stanovenie takejto ceny nie je práve triviálne., môžeme ju zapísať pomocou priamej a nepriamej kotácie

  • Priama kotácie je vyjadrením ceny jednej jednotky zahraničnej meny v počte jednotiek domácej meny
  • Nepriame kotácia je vyjadrením cenu jednej jednotky domácej meny počtom jednotiek meny zahraničnej.

Devízový trh je nasledujúcim dôležitým pojmom s danou tematikou je to miesto, kde sa stretávajú ponuka zahraničných mien, ako sú peňažné nástroje denominovaných v zahraničných menách, s dopytom po nich a miestom kde sa tvorí cena jednotlivých mien- menový alebo devízový kurz.

Devízový trh je nenahraditeľný pri uskutočňovaní platieb do zahraničia i zo zahraničia, taktiež pri prevode peňažných fondov z jednej meny na druhú determinujúc pritom menový kurz. Národné meny sú potrebné na vyrovnanie peňažných transakcií v rámci krajiny rovnako sú aj potrebné zahraničné meny na vykonanie platieb za hranicami domácej meny.

Ako môžeme vidieť na devízovom trhu sa v rozhodujúcej miere obchoduje s devízami, jeho súčasťou je rovnako aj trh s valutami, ale objemy obchodov s valutami na devízovom trhu sú v porovnaní s devízovým obchodovaním zanedbateľné.

Kurzy na devízovom trhu sa najčastejšie delia alebo členia z hľadiska peňažných nástrojov, s ktorými sa obchoduje a to hlavne na kurzy:

  • Valutové,
  • Devízové

Z hľadiska časového na kurzy:

  • Promptné,
  • Termínované,

Z hľadiska rozdielnych druhov obchodov uskutočňované na jednotlivých devízových trhoch :

  • Kurzy promptné,
  • Forwardové,
  • Kurzy (ceny) futurít (futures),
  • Kurzy (ceny) opcií (options)

Z hľadiska územia:

  • Devízové trhy jednotlivých štátov,
  • Medzinárodné trhy,
  • Euromenové trhy,

Tieto trhy prinášajú kontakt medzi predávajúcimi a kupujúcimi jednotlivé zahraničné meny. Na tomto trhu nie je vymedzené centrálne obchodné miesto ani čas pre obchodovanie, je to prístupný sekundárny trh, voľne prístupný každému. Ceny ako aj podmienky sú definované na základe dohôd, ide o neorganizovanú formu obchodovania, ktorý sa nazýva over the counter, približne 90% všetkých devízových transakcií sa uskutočňuje práve tu. Názov OTC (obchod cez priehradku) tohto trhu pochádza ešte z obdobia, keď odborníci uzatvárali devízové obchody pri „ priehradkách“ bánk čí dílerov. Dnes sa devízový trh nazýva FX-ový alebo zjednodušene FOREX „Foreigne Exchange“.

Z hľadiska času sa člení na promptné devízové trhy a tu sa uskutočňujú okamžité devízové obchody s lehotou splatnosti do jedného až dvoch pracovných dní na základe časového hľadiska máme termínované devízové trhy, na ktorých sa uskutočňujú devízové obchody so splatnosťou cez dva pracovné dni.

Funkcie devízových trhov

Jeho základnou funkciou je presun peňažných prostriedkov medzi krajinami a určenie ceny devíz – devízový kurz. Ekonomické subjekty používajú devízové trhy predovšetkým na to, aby uhradili svoje záväzky z medzinárodného obchodu a medzinárodného investovania, aby sa zabezpečili proti kurzovému riziku, alebo na arbitráž, špekulácie a formovanie devízovej pozície.

Funkcie devízových trhov (ďalšie):

  • Zabezpečenie zahraničných mien pre potreby medzinárodného obchodu,
  • Investovanie do turistiky,
  • Investovanie do medzinárodných aktivít ekonomických subjektov,
  • Zabezpečenie zaistenie sa proti kurzovému riziku,
  • Devízové špekulácie,
  • Devízové arbitráže.

Potreba zahraničných mien vzniká hlavne v súvislosti s vývozom a dovozom tovarov a služieb v súvislosti s medzinárodnými investíciami, cestovným ruchom a ekonomickými aktivitami medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami.

Hlavné metódy determinácie devízového kurzu

Práve kvôli významným subjektom svetových finančných trhov, pre ktoré je predikcia devízových kurzov veľmi dôležitá, nakoľko vzniká celá rada postupov a metód zaoberajúcich sa predikciou menových kurzov. Výhodou metód je súčasné multikriteriálne zohľadňovanie rôznych vplyvov na menové kurzy v závislosti na dĺžke časového obdobia. Podľa Kráľa (2003) patria k najznámejším hlavne:

  • Fundamentálna analýza,
  • Technická analýza,
  • Makroekonomická analýza,
  • Metóda Randow walk,
  • Teória „bublinového efektu“,

Za najuznávanejšiu analýzu je považovaná fundamentálna analýza.

Členenie devízového trhu na základe jeho vrstiev

Prvá vrstva zahŕňa obchody medzi bankami a ich obchodnými zákazníkmi, ktorí potrebujú vymeniť väčšie objemy zahraničných mien na zaplatenie za dovážené tovary alebo potrebujú vymeniť peňažné prostriedky získané v zahraničí za domácu menu.

Druhá vrstva vzniká pri devízových obchodoch medzi domácimi bankami, zahraničnými zastúpeniami centrálnych bánk v danej krajine a domácou centrálnou bankou,

Tretia vrstva zahŕňa obchody medzi domácimi bankami a zahraničnýi bankovými inštitúciami.

Členenie devízového obchodu z hľadiska okruhov obchodovania je:

  • Maloobchodný okruh
  • Veľkoobchodný okruh

Teória trhu finančných aktív

Za finančné aktíva sa považujú meny a devízový kurz je relatívnou cenou dvoch finančných aktív.

Devízové kurzy sa určujú ako ceny akcií, obligácií, zlata a pod. Ceny týchto aktív ovplyvňuje hlavne záujem ľudí o ne, či ich chcú vlastniť. Preferencia držby niektorých z nich závisí hlavne od očakávanej hodnoty – výnosnosti aktív v budúcnosti. Čím vyššiu hodnotu bude mať aktívum v budúcnosti tým je drahšie v súčasnosti. Trhové subjekty započítavajú už do dnešnej hodnoty kurzu svoje očakávania o budúcom vývoji kurzu.

Faktory ovplyvňujúce kurz :

  • v DO:
  • clá a kvóty,
  • pomer zahraničnej a domácej hladiny,
  • preferencie domáceho tovaru v porovnaní so zahraničným tovarom a produktivita práce
  • v KO
  • dopyt po finančných aktívach v domácej mene a ich ponuka

Devízový kurz je cena domácich aktív vyjadrená v jednotkách zahraničných aktív. Rovnovážny devízový kurz sa tvorí tak, že na základe rovnosti dopytu po finančných aktívach v danej mene a ich ponuky. Z toho vyplýva, že:

  • Dopyt po domácich aktívach je priamo úmerný domácej úrokovej sadzbe,
  • Dopyt po domácich aktívach je priamo úmerný domácej úrokovej očakávanej výške budúceho menového kurzu
  • Dopyt po domácich aktívach je nepriamo úmerný zahraničnej úrokovej sadzbe.

Determináciu devízového kurzu na základe modelu trhu aktív a jej vysvetlenie priniesol Michael Musa Platný promtný devízový kurz považoval za obraz najlepšieho trhového ocenenia toho, čo sa pravdepodobne stane s devízovým kurzom v budúcnosti. Je to založené na predpoklade, že trhové subjekty okamžite zapracúvajú súboje očakávania o budúcom vývoji kurzu už od dnešnej hodnoty kurzu.

Teóriu devízového kurzu, ktorý bol založený na trhu aktív ďalej rozpracoval F.S. Mishkin na základe jeho teórie pramení z analýzy faktorov, ktoré ovplyvňujú devízové kurzy v dlhom a krátkom období. Najskôr analyzoval faktory, ktoré sú pôsobiace na správanie devízového kurzu v dlhom období, tam zaradil pomer domácej a zahraničnej cenovej hladiny, clá a kvóty, preferencie domáceho tovaru v porovnaní so zahraničným tovarom a produktivitu práce. Dominantný vplyv na správanie kurzu v krátkom období má dopyt po finančných aktívach v danej mene a ich ponuka.

Na základe Mishkinovej teórie devízový kurz je cenou domácich aktív (tých ktoré sú denominované v domácej mene vrátane bankových depozít) vyjadrenou v jednotkách zahraničných aktív (denominovaných v zahraničnej mene vrátane bankových depozít).

Dopyt po domácich finančných aktívach

Dopyt po domácich finančných aktívach sa vytvára na základe:

  • Dopytu domácich subjektov po domácej mene,
  • Dopytu zahraničných subjektov po tejto mene,

Na dopyt po domácich aktívach vplývajú aj tieto faktory:

  • Zmena úrokovej domácej miery, nastáva vtedy, ak sa úroková miera domácich aktív zvýši vzrastie pri každej danej úrovni menového kurzu výnos z domácich aktív a dopyt po domácej mene sa začne zvyšovať. Nakoľko dopyt po aktívach je priamo úmerný domácej úrokovej sadzbe.
  • Zmena zahraničnej úrokovej miery, nastáva ak sa úroková miera zo zahraničných aktív zvyšuje ich očakávaný výnos pri každom menovom kurze rastie a tým rastie aj dopyt po zahraničných aktívach. Preto je dopyt po domácich aktívach nepriamo úmerný zahraničnej úrokovej sadzbe.
  • Zmena očakávaného budúceho devízového kurzu. Každý faktor, ktorý spôsobuje zvýšenie očakávaného budúceho menového kurzu, zvyšuje očakávané zhodnotenie domácej meny a očakávané výnosy z domácich aktív pri akejkoľvek výške kurzu. Preto je dopyt po domácich aktívach priamo úmerný očakávanej výške budúceho menového kurzu a krátkodobo ovplyvňuje predovšetkým úrokový diferenciál, kurz platný v danom období a kurz očakávaný v budúcom období, ako aj u domácich tak aj u zahraničných investorov.

Centrálna banka môže ovplyvňovať ponuku domácich finančných aktív intervenciami zameranými na:

  • Nákup domácej meny, spôsobuje pokles jej devízových rezerv o ekvivalentnú sumu a zvýšenie ponuky zahraničnej meny.
  • Predaj domácej meny, banka nakupuje zahraničnú za svoju domácu menu a takýmto spôsobom získava ekvivalentnú sumu devízových rezerv a zvyšuje ponuku domácich aktív.

Nákup národnej meny na devízových trhoch má dva dôsledky a to je:

  • Znižuje držbu devízových rezerv
  • Znižuje objem domácej meny, domácich aktív na devízových trhoch,

Na základe faktorov, ktoré určujú dopyt po domácich aktívach , ktorú sú podľa F.S. Mishkina považované za hybnú silu vyvolávajúcu krátkodobé zmeny kurzu, dospel k istým záverom o zámenách rovnovážneho kurzu, ktoré môžu byť vyvolané hlavne:

  • Zmenami úrokových mier, pričom treba rozlišovať zmenu nominálnej úrokovej miery spôsobenú zmenou reálneho úroku, ktorá spôsobí smerom k apreciácii kurzu,
  • Zmenu nominánej úrokovej sadzby spôsobenú zmenami očakávanej inflácie, ktorá pôsobí smerom k depreciácii kurzu,
  • Zmenou rastu peňažnej zásoby, ktorej rast vedie k deprecicácii domácej meny či už prostredníctvom vyššej miery inflácie v domácej ekonomike ako v zahraničí, alebo prostredníctvom poklesu domácej úrokovej miery.

Prístup založení na modeli trhu aktív je konzistentný s monetárnym prístupom.

Faktory ovplyvňujúce devízový kurz

Menové kurzy všetkých zemí, ktoré sú súčasťou systému pohyblivých menových kurzov sa v reálnom čase neustále menia a na tento pohyb má vplyv veľká rada faktorov, ktoré sú zachytené v rôznej modeloch a v rôznych teóriach, ktorými, sa ich autori usilujú o vedecké zdôvodnenie pohybu menových kurzov a ich budúcu predikciu.


Pridaj komentár