Ing. Juraj Kerekeš, riaditeľ sekcie obcí

Združenie miest a obcí Slovenska

Rozvoj cestovného ruchu na vidieku spôsobuje nielen atraktívnosť krajiny, dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života, ale aj domáckosť prostredia, slovenská gastronómia, tradície a remeselná výroba, snaha zotaviť sa, nájsť rovnováhu medzi prírodou a rodinou. Okrem prírody je dôležitá aj ponuka služieb vo vidieckej turistike a agroturistike a osobitne služby na voľný čas musia zodpovedať očakávaniam návštevníkov-hostí v závislosti od prostredia (nižinné, horské), sezóny (letná, zimná) a pod. Na slovenskom vidieku je pôsobivá krajina, ktorá láka najmä ľudí z miest. Poľnohospodárska výroba je v živote spoločnosti nenahraditeľná a má výrazne sezónny charakter, pričom vidiek potrebuje aj iné ekonomické aktivity na zvýšenie príjmov. Vidiecky cestovný ruch a agroturistika sa stáva nástrojom stretnutia obyvateľov vidieka a miest, spôsobom zmiernenia vzťahu medzi mestom a vidiekom, príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva, založenou na rešpektovaní potrieb a reálnych možností ponuky vidieka. Účastníci vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky majú nové očakávania, ktoré sa prejavujú v rastúcej citlivosti na kvalitu životného prostredia a poskytovaných služieb.

ÚVOD

Formy cestovného ruchu umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska ich účastníka, jeho potrieb a očakávaní. To dovoľuje lepšie pripraviť produkt a ponúkať ho na trhu pre cieľovú skupinu účastníkov cestovného ruchu. Individuálnu slobodu cestovania môžeme ochraňovať vtedy, ak sa vidiecky cestovný ruch, resp. vidiecka turistika a agroturistika bude rozvíjať na ekologickom základe, t.j. zelená turistika ako nový spôsob návratu a objavu vidieka a poľnohospodárskych oblastí sa snaží harmonicky skĺbiť aktivity voľného času a uvedomenia si kultúrneho a prírodného bohatstva štátu. Tieto výroky by sa mohli stať mottom pre obce a v určitej obmene aj pre mestá pri tvorbe i realizácii koncepcie rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky. Vidiecka turistika zohráva rolu významného iniciátora hospodárskeho rozvoja obce. Úloha obcí, miest a regiónov spočíva v aktívnom zapojení sa do vidieckej turistiky a agroturistiky, tým prispejú k zlepšeniu štruktúry návštevnosti, zvýšeniu jej objemu a taktiež k oživeniu regionálnej a národnej ekonomiky i zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov obcí. Z obsahového vymedzenia vidieckej turistiky a agroturistiky vyplýva, že môže spĺňať funkciu ekonomickú, zdravotno-rekreačnú, kultúrno-poznávaciu, vedecko-informačnú a spoločensko-výchovnú.

Za podstatné možno považovať plnenie úloh obcí v rámci podpory a rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky v nasledovných oblastiach:

  • ochrana životného prostredia a jeho integrácia do turistických aktivít a do celkovej politiky štátu, t.j. zachovanie územia krajiny, uplatňovanie politiky ochrany historických, kultúrnych, vidieckych a turisticky atraktívnych miest a pod.
  • ekonomický rozvoj podporený turistikou
  • udržiavanie celkového vzhľadu obcí, materiálno technickej základne vidieckej turistiky, agroturistiky, podpora rybolovu, lovu zvierat a pod.
  • propagácia obcí v rámci regiónu, ich prezentácia na výstavách a veľtrhoch, ako aj prostredníctvom internetu
  • spolupráca s informačnými centrami, regionálnymi agentúrami, prípadne ďalšími inštitúciami
  • podpora trvalo udržateľnej vidieckej turistiky a agroturistiky príťažlivého prostredia
  • získanie finančných zdrojov pre realizáciu rozvoja regiónu a prilákanie zahraničných investícií
  • využívanie kontaktov s družobnými obcami a pod.

Podstatou rozvoja cestovného ruchu na vidieku je návrat človeka k prírode a odklon od masového cestovného ruchu k individuálnym formám užitia dovolenky a voľného času. Obce na Slovensku majú rôznorodý prírodný a kultúrny potenciál, ktorý je možné využiť aj v prospech rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky. V tomto prípade je dôležitá lokalizácia obcí, ktoré majú nížinný, podhorský a horský charakter. Tým je dané aj ich rekreačné zázemie a miestna kultúra. Obce, ktoré sa nachádzajú v rekreačne hodnotnom prostredí s vhodnou urbanistickou štruktúrou a ľudovou architektúrou (kompaktné sídla, rozptýlené osídlenie-osady, samoty, lazy) možno pokladať za potenciálnu rezervu rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky. Rekreačný a kultúrny potenciál týchto obcí tvorí súčasť produktu cestovného ruchu, ktorý je predmetom ponuky väčšiny obcí na Slovensku.

PRODUKT VIDIECKEJ TURISTIKY A AGROTURISTIKY

Vidiecka turistika nie je na Slovensku novým fenoménom. Slovenská krajina bola už v období Rakúsko-Uhorska miestom pasívneho či aktívneho oddychu šľachtických rodín. Dôkazom toho sú početné šľachtické letné sídla vybudované na vidieku. Vidiek im poskytoval priestor pre aktivity, ktoré nebolo možné v stiesnených podmienkach mesta vykonávať, napr. jazda na koni, poľovníctvo, a napokon vidiek vábil aj dobrým vidieckym vzduchom. V súčasnosti demografické trendy poukazujú na migráciu vidieckeho obyvateľstva do miest (obyvateľstvo odchádza z vidieka za vidinou ľahšieho žitia v meste) a vidiek sa jednoducho vyľudňuje. Ak chceme zastaviť tento negatívny trend je potrebné poskytnúť vidieckemu obyvateľstvu perspektívu, a jednou z alternatív je realizácia vidieckeho cestovného ruchu.

Vidiecka turistika je formou cestovného ruchu, ktorá zahŕňa súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí a vo voľnom čase. Zvyčajne ide o činnosti spojené s návratom k prírode, s možnosťou ubytovania v rodinách, vo vidieckych domoch a rôznych ubytovacích zariadeniach na vidieku, kde súčasťou ponuky je aj možnosť stravovania sa alebo vlastnej prípravy stravy a vykonávania rozličných činností spojených s pobytom na vidieku. Súčasťou vidieckej turistiky je aj agroturistika, ktorá zahŕňa špecifické činnosti agropodnikateľov, fariem a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a prírodných podmienok, zameraných na uspokojovanie potrieb návštevníkov v oblasti domácej gastronómie. Agroturistiku možno považovať za doplnkovú činnosť poľnohospodárskeho podnikateľského subjektu. Pomáha zachovať kultúrny ráz krajiny, udržať a obnoviť osídlenia a zvýšiť hospodársku úroveň územia produkciou a realizáciou krajových gastronomických špecialít, remeselno-umeleckých výrobkov a ponukou folklóru.

Produktom vidieckej turistiky a agroturistiky je poskytovanie služieb, ktoré majú špecifický charakter. Možno ich rozdeliť z hľadiska hierarchie uspokojenia potrieb na základné a doplnkové. K základným službám patria služby ubytovacie a stravovacie, ktoré upravuje zákon č. 455/1991 Zb. – Živnostenský zákon a Vyhláška MH SR č. 419/2001 Z.z. ktorou sa upravuje kategorizácia zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried a s tým súvisiace zákony č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje, tzv. malý kompetenčný zákon.

Na základe prieskumu vykonaného na vzorke 406 obcí, ktoré sa zapojili do Programu obnovy dediny, bolo spoznané, že ubytovacia kapacita pre ubytovanie potencionálnych účastníkov vidieckeho cestovného ruchu na jednu obec predstavuje cca 55 lôžok. Medzi ubytovacími zariadeniami prevládajú najmä rekreačné chalupy, rekreačné chaty, turistické ubytovne a menej penzióny. Na vidieku sa prevažne poskytujú ubytovacie zariadenia nehotelového typu a jednoducho zariadené. Priamo v obciach sa nachádza cca 38% ubytovacích zariadení a v jej okolí (v katastri obce) cca 62% zariadení. Poskytovanie služieb je na vidieku často naviazané aj na poskytovanie stravovacích služieb, pretože je to výhodné nielen pre majiteľa zariadenia, ale aj pre ubytovaného hosťa. Majiteľovi zariadenia vytvára poskytovanie stravovacích služieb priestor pre realizáciu vlastnej poľnohospodárskej produkcie, resp. odbyt svojich potravinových produktov a návštevníkovi umožňuje zoznámiť sa s regionálnymi gastronomickými špecialitami.

Súčasťou produktu vidieckej turistiky a agroturistiky sú aj doplnkové služby. Tieto ponúkajú hosťom aktívne využitie voľného času. Služby poskytuje zväčša sám hostiteľ, avšak v praxi je aj obvyklé, že ich sprostredkováva. Najčastejšie zariadenia v obciach pre vidiecku turistiku sú futbalové a volejbalové ihriská, telocvične, cyklotrasy, tenisové areály, fittnescentrá, lyžiarske vleky a lanovky, bežecké trate. K významným aktivitám vidieckej turistiky možno zaradiť aj jazdu na koňoch, dopravu na kočoch, poľovníctvo, rybolov, zber lesných plodov, húb a liečivých bylín, účasť na folklórnych podujatiach a jarmokoch, prechádzka vo vinohradoch s ochutnávkou vína, účasť na remeselnej výrobe keramiky a majoliky, zoznámenie sa s ľudovými výšivkami, piesňami a hudbou, užitie termálnych a minerálnych vôd, spoznanie ľudovej architektúry, poznávanie historických pamiatok zahrnutých do svetového dedičstva UNESCO, zoznámenie sa s chovom plemenného horského koňa, pešie prechádzky nedotknutou vidieckou prírodou, plavba po riekach, brodenie sa v potokoch a bystrinách, návšteva sakrálnych objektov, ako aj zapájanie sa do poľnohospodárskych sezónnych a domácich prác.

Takmer každá obec má svoje potenciálne ambície v rozvoji cestovného ruchu na vidieku. Toto predpokladá vysokú snahu predstaviteľov územnej samosprávy zrealizovať svoje zámery a aktívnu účasť obyvateľov na poskytovaní služieb vidieckeho cestovného ruchu.

OSOBITOSTI VIDIECKEJ TURISTIKY A AGROTURISTIKY

Obec pri koncipovaní vidieckej turistiky a agroturistiky by mala brať do úvahy prírodné predpoklady, historické pamiatky, polohu obce a jej príťažlivosť, turistické atraktivity v blízkom okolí, podmienky pre chatové a záhradkárske kolónie, vybavenosť kultúrnymi, športovými a rekreačnými zariadeniami, rozvoj, udržiavanie a propagáciu krajových špecialít a atraktivít, produkciu ekologicky kvalitných potravín, produkciu a propagáciu výrobkov s miestnou tradíciou, dopyt po určitom produkte s módnym vplyvom, štruktúru výroby a služieb, dopravnú dostupnosť. Veľký význam pri plnení úloh obcí zohráva propagácia a ich spolupráca s informačnými a propagačnými inštitúciami, agentúrami pre regionálny rozvoj a organizáciami zaoberajúcimi sa cestovným ruchom a doplnkovými službami.

Väčšina obcí v rámci vidieckej turistiky a agroturistiky by mala ponúknuť:

  • ubytovacie a stravovacie zariadenia
  • športovo-rekreačné zariadenia
  • turistické atraktivity v blízkom okolí
  • kultúrno-spoločenské a obchodné zariadenia
  • zariadenia komunálnych služieb
  • miestny folklór a remeslá, tradície, pôdohospodárske dedičstvo a vidiecku identitu
  • pobytové zariadenia v štýle domáckych tradícií a pod.

V snahe definovať vidiek čo najvýstižnejšie, možno uviesť niekoľko prístupov k jeho charakteristike. Odborníci zaoberajúci sa problematikou vidieka najčastejšie používajú dva prístupy k jeho klasifikácii:

a) na základe hustoty obyvateľstva na jednotku plochy,

b) na základe podielu obyvateľstva žijúceho vo vidieckych oblastiach.

Prvé kritérium je vhodné pre klasifikáciu územia na miestnej úrovni. Členské štáty OECD stanovili hranicu 150 obyvateľov na km² ako kritérium vidieckosti územia. Podľa tohoto kritéria žije na slovenskom vidieku 78,4% obyvateľstva.

Druhé kritérium je vhodné pre klasifikáciu vidieka na regionálnej úrovni. Na základe tohoto kritéria sa rozlišujú regióny na viac alebo menej vidiecke. Stupeň vidieckosti je daný podielom obyvateľov žijúcich vo vidieckych obciach. Regióny s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach vyšším ako 50% sa nazývajú prevažne vidiecke, regióny s podielom obyvateľstva od 15% do 50% sú prechodné a regióny s podielom menším ako 15% sú prevažne urbanizované. Na Slovensku žije v prevažne vidieckych regiónoch 48% obyvateľstva, v prechodných 40% a v urbanizovaných len 12% obyvateľov. Aj toto kritérium potvrdzuje zväčša vidiecky charakter Slovenskej republiky.

Ďalším znakom, ktorý charakterizuje vidiek je dominantné postavenie poľnohospodárstva a lesníctva v ekonomike štátu. Podľa podielu regionálnych príjmov v európskych krajinách, poľnohospodárstvo a lesníctvo už nevytvára podstatu vidieckej ekonomiky a predstavuje iba 5,5% z celkovej priemernej zamestnanosti a predpokladá sa jej ďalšie znižovanie. Podobný trend sa prejavuje aj na Slovensku, keď tento podiel predstavuje 5% v poľnohospodárstve a v lesníctve 1,3% z celkovej priemernej zamestnanosti.

Uvádzané charakteristiky ohraničujú vidiecke prostredie. Avšak typický obraz vidieka dotvárajú aj ďalšie, nemenej dôležité komponenty. Ide predovšetkým o tradičnú sociálnu štruktúru vidieckeho obyvateľstva, tzv. vidiecku spoločnosť, kultúrnu identitu a dedičstvo vidieka a napokon aj rozsiahly potenciál relatívne nenarušeného územného prostredia. Z hľadiska cestovného ruchu možno vidiek považovať za rekreačný priestor so špecifickými vlastnosťami vytvárajúcimi podmienky pre uspokojovanie potrieb požiadaviek účastníkov vidieckej turistiky a agroturistiky.

Rekreačnú dedinu možno charakterizovať ako vidiecke osídlenie s disponibilným bytovým fondom, rekreačným priestorom a pôvodnou ľudovou architektúrou. Kvalita poskytovaných zložiek začleňuje jednotlivé obce do nasledovných kategórií:

  1. – výlučne rekreačná funkcia, kvalitné prírodné prostredie a charakteristická urbanistická štruktúra (napr. obce Donovaly, Špania dolina, Demänová a pod.)
  2. – prevláda rekreačná funkcia a v budúcnosti sa v obciach neuvažuje s ďalším rozvojom hospodárskej funkcie (napr. obce Rajecká Lesná, Kľak, Krahule, Podbieľ, Staré Hory a pod.)
  3. – doplnková rekreačná funkcia má vyhovujúce podmienky na rozvoj rekreácie, prírodné a krajinné prostredie so zvyškami pôvodnej ľudovej architektúry, nedotknutá príroda, lazy, samoty, osady (napr. Mýto pod Ďumbierom, Blatnica a pod.).

Kategorizácia rekreačných dedín na Slovensku poukázala na ich rozdielny potenciál, určila základné smery orientácie obcí a ovplyvnila tak ich súčasné funkcie. Definíciu rekreačnej dediny možno považovať za stále aktuálnu z dôvodu, že disponibilný bytový fond, osobitý rekreačný priestor a pôvodná ľudová architektúra sú základnými podmienkami pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti a lokalizácie vidieckych sídiel majú najlepšie predpoklady pre vidiecku turistiku a agroturistiku najmä tie obce, ktoré sa nachádzajú v horských a podhorských oblastiach a v niektorých nížinných oblastiach Slovenska. Každá z oblastí má svoje osobitosti, ktoré vytvárajú špecifickú ponuku v rámci rozvoja aktivít vidieckeho cestovného ruchu.

PODPORA SAPARD A FINANCOVANIE ZDRUŽENÍ CESTOVNÉHO RUCHU

SAPARD (Support for Pre-Accesion measures for Agruculture and Rual Development) predstavuje predvstupový nástroj EÚ zameraný na riešenie dôležitých problémov pri trvalom prispôsobovaní sa pôdohospodárskeho sektora a vidieckych oblastí k acquis communautire. V rokoch 2000 – 2006 poskytne EÚ prostredníctvom SAPARD ročne 18,3 mil. EUR. Jednotlivé aktivity definované v smerniciach SAPARD sú financované v rámci už spracovaného viacročného Plánu rozvoja vidieka na Slovensku. Program SAPARD financuje napr. : rozvoj a obnovu vidieka, ochrana a zachovanie vidieka ako dedičstva, rozvoj a zlepšenie štruktúry vidieka, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, rozvoj a diverzifikácia hospodárskej činnosti na vytvorenie dostatočných pracovných miest alebo ďalších alternatívnych zdrojov príjmov (napr. vidiecka turistika, agroturistika) a pod. V programoch, ktoré sú charakterizované ako ziskové, je financovanie stanovené tak, že 50% z celkových nákladov na projekt hradí podnikateľ z vlastných zdrojov (resp. z úverov alebo pôžičiek) a ďalších 50% verejných zdrojov sa člení na podporu zo štátneho rozpočtu (25% – ročne 275 mil. Sk) a na podporu z EÚ (25% – ročne 813 mil. Sk). Hviezdny výbor (STAR Commitete) Európskej komisie schválil dňa 24.10.2000 v Bruseli Program rozvoja vidieka SR na ktorý bude možné počas 6-tich rokov celkove čerpať 128 mil. EUR.

Realizáciu Programu obnovy dediny zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR v roku 2001 v rámci špeciálneho prípravného programu Phare pre Slovensko v priorite B ako pilotný projekt pre rozvoj vidieka. Prostredníctvom tohto programu bolo vyškolených 30 facilitátorov, ktorým bola zakúpená výpočtová technika. Ďalej bolo podporených 9 projektov obcí na vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie v čiastke 1,5 mil. Sk a 8 projektov obcí na modernizáciu budov historického, kultúrneho a národného významu v čiastke 24,8 mil. Sk. V roku 2002 bude zahájená realizácia predvstupového programu EÚ SAPARD. V rámci tohto programu sú na realizáciu Programu obnovy dediny ročne vyčlenené čiastky 16,6 mil. Sk pre modernizáciu budov historického, kultúrneho a národného významu a 31,7 mil. Sk na technickú pomoc v rámci ktorej obce budú mať možnosť sa uchádzať o vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie. Vládou SR schválené koncepcie rozvoja odvetví, ktoré sú v náplni Ministerstva pôdohospodárstva SR uvažujú so systémovým prístupom v riešení problematiky vidieka. Avšak bez aktívneho prístupu samotného jeho obyvateľstva založeného na partnerstve je toto ťažko predstaviteľné. Systém štrukturálnych fondov, ktorý v súčasnosti ponúka EÚ, systém dotácií podľa výnosu MP SR na rozvoj agroturistiky, vidieka a diverzifikáciii ekonomických aktivít je dobrým príkladom toho, ako by mohli vhodne umiestnené finančné prostriedky zmobilizovať slovenský vidiecky priestor.

Združenia viacerých miestnych organizácií, právnických a fyzických osôb vo verejnom záujme vytvárajú tzv. stredisko (centrum) cestovného ruchu, ktoré môže byť definovaný nasledovnými kritériami:

a) Určenie územia:

  • katastrálne územie dotknutých obcí uplatňujúcich aktívny cestovný ruch
  • počet lôžok, počet prenocovaní alebo počet návštevníkov v regióne cestovného ruchu.

b) Povinnosti združenia cestovného ruchu:

  • zúčastňovať sa na prácach pri tvorbe miestnej, regionálnej alebo medzinárodnej turistickej politiky
  • zastupovať a chrániť záujmy turizmu v obci, samosprávnych krajoch a medzinárodných zoskupeniach
  • zabezpečovať propagáciu turizmu v obci, samosprávnom kraji, alebo na Slovensku a v zahraničí
  • analyzovať turistický trh obce, regiónu alebo v šírke medzinárodnej spolupráce
  • uskutočňovať podnikateľskú i nepodnikateľskú činnosť v oblasti cestovného ruchu
  • realizovať potrebnú koordináciu s národnou turistickou organizáciou a medzinárodnými turistickými organizáciami.

c) Finančné zdroje združenia cestovného ruchu môžu byť:

  • podiel na poplatku za turistickú daň
  • podiel na poplatku za lôžkovú daň
  • členské príspevky v rámci členstva v združení cestovného ruchu
  • príspevok štátneho rozpočtu
  • návratné zdroje financovania
  • prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov
  • príjmy z podnikateľskej činnosti
  • dary a sponzorské príspevky.

d) V súvislosti s financovaním združenia cestovného ruchu možno určiť:

  • podiel poplatkov členov združenia podľa počtu obyvateľov v obci
  • príspevok zo štátneho rozpočtu (pevnou čiastkou, resp. rovnakým podielom ako ostatní členovia)
  • povinnosti a práva členov združenia cestovného ruchu v rámci účelovosti nakladania s prostriedkami združenia
  • čerpanie prostriedkov z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení.

Úlohou regionálnych a medzinárodných združení cestovného ruchu bude nielen ich koordinačná funkcia, ale aj koncepčná práca a v neposlednom rade aj úlohy v oblasti územného marketingu vrátane zabezpečovania informačných služieb.

Podpora investícií môže byť zameraná na rekonštrukciu a modernizáciu rekreačných a ubytovacích zariadení s minimálnou kapacitou 10 lôžok, prestavbu existujúcich hospodárskych objektov, ktoré stratili svoje poslanie na agroturistické zariadenia a pôdohospodárske farmy, vytvorenie hospodárskeho dvora pre účely agroturistiky, rozvoj doplnkových úžitkových výrob, výrobu tradičných predmetov a výrobu a predaj miestnych špecialít, výstavbu agroturistických zariadení vrátane hygienických, ekologických a rekondičných zariadení slúžiacich na rozvíjanie turistických aktivít a na ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a nákup technológie a techniky, rozvoj rekreačných a relaxačných aktivít vrátane nákupu technológie a techniky (turistické chodníky, jazdectvo, rybárstvo, poľovníctvo, pltníctvo, cykloturistika, vodné športy) spoločné podniky poľnohospodárov v agroturistike (spoločné projekty v rámci informatiky, marketingu i propagácie), výrobu propagačných materiálov a zabezpečenie účasti žiadateľa na rekvalifikačných kurzoch a školeniach.

MOŽNOSTI ROZVOJA VIDIECKEJ TURISTIKY A AGROTURISTIKY V OBCIACH A VIDIECKYCH REGIÓNOCH

Územná samospráva z hľadiska rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky zohráva zväčša rolu aktivizátora a koordinátora rozvoja. Obce sa môžu na rozvoji vidieckeho cestovného ruchu podieľať svojou priamou účasťou, resp. nasmerovaním, naštartovaním a ponechaním si možnosti koordinácie, pričom ďalšie aktivity ponechávajú podnikateľským subjektom. Nemožno však pripustiť chaotický vývoj agroturistiky alebo vidieckej turistiky, pretože vzniká príčinnosť konfliktov, ktoré vedú k znižovaniu dynamiky rozvoja obce a v konečnom dôsledku aj k znižovaniu záujmu turistov. Dôležitou úlohou obce je marketing a propagácia vidieckeho cestovného ruchu všetkými dostupnými prostriedkami (informačné centrá, propagačné materiály, výstavy a semináre k cestovnému ruchu na vidieku a pod.).

Základným organizačným predpokladom pre rozvoj podnikateľskej aktivity je spracovanie programu sociálneho a ekonomického rozvoja zo strany obce, resp. združenia obcí. Tento program môže byť spracovaný ako dokument dlhodobej koordinácie verejných a súkromných aktivít, demografického, ekonomického, sociálneho, kultúrneho a ekologického charakteru na území obce, v záujme obce ako celku a v nej žijúcich obyvateľov, miestnych podnikateľov a prichádzajúcich turistov. Hlavným zmyslom programu je organizácia všeobecného rozvoja obce na báze harmonizácie súkromných záujmov obyvateľov, podnikateľov i návštevníkov a odstraňovanie konkurenčných vzťahov tam, kde konkurencia nie je z hľadiska obce a jej prosperity, ani z hľadiska dlhodobých záujmov samotných podnikateľov produktívna. Hlavným zmyslom i nástrojom realizácie programu je dobrovoľná spolupráca pri dosahovaní spoločných cieľov rozvoja obce. Úlohou sociálno-ekonomického programu by malo byť:

  • definovať miestne predpoklady realizácie spoločných záujmov
  • optimalizovať územno-vidiecke a sociálne psychologické podmienky pre rozvoj bývania a podnikania v obci a vidieckom regióne
  • koordinovať vynakladanie obecných investícií vzhľadom k zámerom a potrebám rozvoja vidieckej turistiky a agroturistiky
  • koordinovať účelnú alokáciu bežných verejných výdajov v záujme vytvárania stabilných podmienok pre bývanie a podnikanie aj vo forme zakladania fariem a farmárskych služieb
  • definovať dlhodobé zámery hospodárskej a sociálnej politiky obce a vidieckeho regiónu
  • posilňovať vedomie súvsťažnosti k obci a zodpovednosti za jej rozvoj u miestnych obyvateľov i podnikateľov.

Využitie programu bude možno aplikovať v nasledujúcich oblastiach:

  • novelizácia územného a priestorového uplatňovania plánu obce a príprava územno-technických podmienok pre rozvoj malého a stredného podnikania
  • rozpracovanie konkrétnych podnikateľských zámerov realizovaných obcou so zameraním sa na vidiecku turistiku a agroturistiku a vytváranie fariem i farmárskych služieb
  • stratégia marketingovej, informačnej a propagačnej činnosti.

Program by mal definovať v dialógu s miestnym obyvateľstvom a podnikateľmi ciele rozvoja obce a stanoviť projekty verejného a súkromného sektoru. Za týmto účelom je žiadúce vytvoriť vhodné organizačné, materiálne a personálne prostredie pre profesionálnu a permanentnú podpornú činnosť.

ANALÝZA VIDIECKEHO TURIZMU A AGROTURIZMU

Z analýzy podmienok krajiny Slovenska vyplýva, že vidiecky cestovný ruch má dobré územné predpoklady pre jeho súčasný i perspektívny vývoj. Vidiecka turistika podľa výškovej členitosti územia a v nadväznosti na to, podľa lokalizácie vidieckych sídiel, má predpoklady pomerne rovnomerného rozloženia na Slovensku. Pre vidiecku turistiku sú najvhodnejšie sídla poľnohospodárskeho charakteru a fariem v sústredenej dedinskej zástavbe, ale aj sídla rozptýleného osídlenia typu lazov, kopaníc a majerov. Pre tento typ cestovného ruchu sa môžu využiť aj staré banské sídla lokalizované v najatraktívnejších krajinných typoch. Atraktívnosť ponuky pre užívateľov vidieckej turistiky je závislá od polohy sídla (najatraktívnejšie sú podhorské a horské sídla), tradícií v obciach, ktoré ponúkajú možnosť zoznámiť sa so starými remeslami, folklórom, gastronómiou, ľudovou architektúrou, prípadne aj od možnosti osvojiť si niektoré tradičné ľudové prvky formou krátkodobých kurzov.

Vychádzajúc zo SWOT analýzy zameranej na spoznanie uplatňovania vidieckeho turizmu a agroturizmu na Slovensku, možno charakterizovať nasledovné:

Silné stránky:

  • vhodné prírodné prostredie
  • dostatok voľných pracovných síl
  • rozsiahly a dosiaľ málo využívaný bytový fond na vidieku
  • relatívne nízka cenová úroveň poskytovaných služieb
  • metodická podpora Ministerstva pôdohospodárstva SR
  • široká sieť vzdelávacích a poradenských inštitúcií
  • rozširujúca sa medzinárodná spolupráca
  • odborné záujmové zväzy pre vidiecku turistiku a agroturistiku.

Slabé stránky:

  • chýbajú typické roľnícke usadlosti
  • nevhodná štruktúra materiálno-technickej základne
  • nedostatok finančných zdrojov
  • nedostatočná odborná kvalifikácia podnikateľov a ich zamestnancov
  • malé skúsenosti vidieckeho obyvateľstva s vidieckym turizmom a agroturizmom
  • malý stupeň finalizácie poľnohospodárskej výroby
  • nízka kúpna sila domáceho obyvateľstva
  • nedostatok možností pre aktívny oddych na vidieku
  • nízka kvalita poskytovaných služieb
  • chýbajúci rezervačný systém ubytovania
  • nedostatočná servisná infraštruktúra na vidieku.

Príležitosti:

  • tradičná pohostinnosť slovenského ľudu
  • bohaté kultúrne tradície slovenského národa
  • pilotné projekty rozvoja vidieka.

Riziká:

  • nedostatočná podpora vidieckeho cestovného ruchu
  • zhoršujúci sa ekonomický vývoj v obciach na Slovensku.

Jednotlivé územia Slovenskej republiky v rámci Národného plánu regionálneho rozvoja SR, ako predvstupových aktivít do Európskej únie na úrovni NUTS II., možno z pohľadu analýzy špecifikovaného územného profilu komplexného uplatňovania cestovného ruchu charakterizovať nasledovne:

Región Bratislava

Silné stránky regiónu:

  • významný polohový potenciál v kontaktnej zóne s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a krajinami EÚ v subregióne Viedeň – Bratislava – Györ
  • región má priaznivé podmienky pre rozvoj cestovného ruchu
  • relatívne dobre rozvinutá dopravná a ubytovacia infraštruktúra, najmä s prítomnosťou železničného, leteckého a vodného uzla v Bratislave
  • v regióne sa nachádzajú významné kultúrne, športové a prírodné podmienky.

Slabé stránky regiónu:

  • zábery pôdneho a lesného fondu v dôsledku extenzívneho rozvoja urbanizovaného prostredia, dopravnej siete a inžinierskych sietí
  • nedostatočné využívanie potenciálu kraja
  • pomalá obnova kultúrno-historických pamiatok
  • nedostatočné využívanie tradícií vidieka
  • nedostatočná prezentácia cestovného ruchu v kraji

Šance regiónu:

  • formovanie medzinárodného parku Podunajsko (nivy Dunaja, Moravy a Dyje)
  • rozšírenie kontaktov so zahraničím pre prezentácii cestovného ruchu
  • prílev zahraničného kapitálu
  • zvýšenie pracovných príležitostí
  • zvýšenie podielu cestovného ruchu na ekonomike kraja
  • rozvoj Bratislavy ako kongresového centra
  • skvalitnenie a rozširovanie služieb cestovného ruchu ako jednej z najvýznamnejších ekonomických aktivít v podmienkach regionálneho rozvoja kraja.

Riziká regiónu:

  • nevhodné využívanie neobnoviteľných i obnoviteľných prírodných zdrojov
  • nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj cestovného ruchu
  • predpoklad narastania kriminality a prílevu drog
  • presadzovanie nadregionálnych a medzinárodných projektov s negatívnym dopadom na krajinné prostredie
  • konflikty zámerov územného rozvoja so záujmami ochrany prírody a krajiny.

Región Slovensko – juhozápad

Silné stránky regiónu:

  • priaznivé geomorfologické a klimatické podmienky bez výrazných prírodných bariér umožňujú všestranný územný rozvoj
  • aktívny rozvoj výstavnej turistiky a vidieckej cestovnej turistiky (Agrokomplex)
  • región má priaznivé podmienky pre rozvoj kúpeľníctva a agroturistiky
  • zdroje termálnych vôd umožňujú ich využitie na rozvoj letného cestovného ruchu
  • v regióne sa nachádzajú významné kultúrne a historické pamiatky.

Slabé stránky regiónu:

  • nedostatočne využívaný rekreačný potenciál regiónu
  • nesprístupnený celý areál Nitrianskeho hradu.

Riziká regiónu:

  • rozvoj cestovného ruchu môže nepriaznivo ovplyvniť ekosystémy v chránených krajinných oblastiach
  • záber úrodnej poľnohospodárskej pôdy na úkor výstavby rekreačných a turistických zariadení
  • nedostatok možností na finančné zabezpečenie rozvoja cestovného ruchu.

Šance regiónu:

  • využitie termálnych prameňov a potencionálnych termálnych zdrojov (oblasť Želiezoviec, Komjatíc a Rastislavíc) na kúpeľnú turistiku
  • zvýšenie lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení
  • revitalizácia existujúcich rekreačných oblastí
  • vytvorenie Centra agroturistiky v obci Trávnik
  • využitie okolia vodného diela Gabčíkovo na rekreačné účely a rozšírenie siete termálnych kúpalísk, najmä v južnej časti kraja.

Región Slovensko – severozápad

Silné stránky regiónu:

  • rozvinuté kúpeľníctvo a liečebno-turistický cestovný ruch
  • atraktívne prírodné prostredie a veľký podiel chránených území so špecifickými prírodnými zvláštnosťami, geomorfologickými a klimatickými predpokladmi pre zimné športy, zimnú a letnú turistiku
  • tradícia v poskytovaní služieb cestovného ruchu pre turistov krajín V4
  • perspektívne strediská cestovného ruchu
  • oblasť vhodná pre celoročný rekreačný pobyt a športové aktivity
  • cenová dostupnosť služieb cestovného ruchu pre turistov krajín V4
  • dobré podmienky pre rozvoj vidieckej turistiky a spracovanie špeciálnych pobytových programov
  • veľké množstvo kultúrno-historických pamiatok
  • poriadanie medzinárodných a národných výstav.

Slabé stránky regiónu:

  • málo rozvinutý marketing a slabá kvalita manažmentu v oblasti cestovného ruchu
  • nedostatočná (absentuje sieť informačných zariadení) propagácia historických, kultúrnych a prírodných zaujímavostí v regióne
  • sezónnosť využívania kapacít cestovného ruchu
  • malá intenzita cezhraničného ruchu
  • chýba požadovaný vyšší štandard značnej časti kapacít cestovného ruchu
  • nedostatok doplnkových aktivít pre voľný čas v strediskách cestovného ruchu
  • nedostatok ubytovacích kapacít hotelového typu najmä v mestách
  • nízka úroveň väčšiny hotelových služieb
  • nedostatočná propagácia regiónu
  • nedostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu kultúrno–historických objektov a nevyjasnené vlastnícke vzťahy.

Riziká regiónu:

  • malá podpora rozvoja cestovného ruchu z celoslovenskej úrovne, vrátane legislatívy
  • zhoršenie stavu historických pamiatok a stupňa narušenia urbanistickej celistvosti mestských pamiatkových rezervácií a zón
  • zneprístupnenie niektorých historických pamiatok (havarijné stavy)
  • nedostatok finančných zdrojov na záchranu, údržbu a obnovu kultúrnych a historických pamiatok.

Šance regiónu:

  • zlepšenie turistického imidžu regiónu prostredníctvom cielenej propagácie, certifikácie mikroregiónov cestovného ruchu ako aj vytvorenie systému značiek kvality vidieckych turistických zariadení
  • budovanie regionálnych informačných systémov v sektore cestovného ruchu
  • ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce
  • schválenie zákonov zaoberajúcich sa cestovným ruchom.

Región Slovensko – východ

Silné stránky regiónu:

  • rekreačný potenciál, ktorý tvoria najmä nenarušené veľkoplošné prírodné komplexy
  • podhorské, horské a vysokohorské prostredie, kúpeľníctvo, historické a kultúrne dedičstvo
  • vhodná geografická poloha a prírodné dispozície pre rozvoj cestovného ruchu
  • existujúce strediská cestovného ruchu s regionálnym, nadregionálnym i európskym významom
  • dobré predpoklady pre rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky vo väzbe na regionálne špecifické atraktivity (vinohradníctvo – Tokajská oblasť, región Veľký Krtíš, folklór a ľudové zvyklosti)
  • turistické atraktivity regionálneho a medzinárodného významu
  • vysoko atraktívne územie s bohatými prírodnými danosťami s množstvom chránených území a kultúrno–historických pamiatok
  • bohatstvo minerálnych, termálnych a liečivých prameňov
  • vybudované liečebné a kúpeľné zariadenia európskeho významu
  • geografické a geomorfologické podmienky pre rozvoj cykloturistiky
  • vhodná poloha z hľadiska cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, Poľskom a Ukrajinou
  • realizácia významných kultúrnych a športových podujatí s medzinárodnou účasťou
  • skúsenosti v cezhraničnej spolupráci a schopnosť jazykovej komunikácie hlavne s turistami susedných štátov
  • oživovanie tradícií obecných a mestských dní
  • lokalizácia najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku.

Slabé stránky regiónu:

  • nedostatočná propagácia, marketing a kvalifikácia pracovníkov znižuje možnosti efektívnejšieho využívania rekreačného potenciálu krajiny a zariadení cestovného ruchu
  • nedostatočná kvalita siete hotelov všetkých kategórií a slabo rozvinutý systém penziónov s primeranými službami
  • nedoriešené majetkovo-právne vzťahy v prevádzkovaných a neprevádzkovaných zariadeniach cestovného ruchu
  • nepostačujúca štruktúra i štandard poskytovaných služieb v stravovacích zariadeniach
  • chýbajúce doplnkové služby počas nepriaznivého počasia a kultúrneho využitia voľného oddychového času
  • nízky záujem o poskytovanie služieb vo vidieckych strediskách cestovného ruchu
  • zaostávanie vybavenosti stredísk cestovného ruchu, nedostatky v hygiene i kvalite poskytovaných služieb
  • nedostatočne fungujúci marketing a propagácia turistických atraktivít regiónu
  • chýbajúce skúsenosti, resp. neodborný prístup majiteľov stredísk cestovného ruchu
  • jazykové bariéry personálu vo vzťahu k zahraničným turistom
  • nedostatočné a nekoncepčné riešenie dopravnej obsluhy stredísk cestovného ruchu a statickej dopravy
  • rozvoj aktivít znižujúcich hodnotu životného prostredia
  • obmedzené možnosti využívania pamiatkovo chránených objektov a chátranie historických a kultúrnych pamiatok.

Šance regiónu:

  • dobudovanie diaľnice D1 a obnovenie pravidelnej leteckej dopravy na medzinárodné letisko Poprad
  • prijatie základných legislatívnych úprav v oblasti cestovného ruchu
  • legislatívna úprava podporujúca rozvoj cezhraničnej spolupráce
  • zvýšený záujem o aktívny cestovný ruch zo strany zahraničných turistov v období demokratizácie spoločnosti
  • finančná podpora malého a stredného podnikania zo strany štátu so zameraním sa na rozvoj cestovného ruchu
  • zmedzinárodnenie existujúcich a otvorenie ďalších hraničných prechodov
  • dobudovanie kultúrneho a historického dedičstva so zameraním sa na architektonické pamiatky a výstavbu kultúrnych zariadení spojených s atraktívnym krajinným prostredím poriadaním kultúrnych podujatí.

Riziká regiónu:

  • nízka kvalifikačná štruktúra obsluhujúceho personálu a nedostatočné jazykové znalosti
  • zavedenie vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny s negatívnym dopadom na návštevnosť stredísk cestovného ruchu v regióne
  • nedostatočná a neprehľadná legislatíva týkajúca sa malého a stredného podnikania vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu
  • konkurencieschopnosť iných regiónov a štátov v oblasti cestovného ruchu
  • stupeň využitia zariadení cestovného ruchu nezodpovedá ich kapacitám a počet domácich i zahraničných návštevníkov má klesajúcu tendenciu.

Analýza poukázala aj na potrebu charakterizovať nížinné, podhorské a horské oblasti na Slovensku. Za horské sídla možno považovať tie, ktoré sú lokalizované v nadmorských výškach nad 600 m.n.m. a sú vybudované v blízkosti kompaktných lesných komplexov, alebo v enklávach – prevažne horských dolinách, prípadne na horských lúkach. Za podhorské sídla možno považovať tie isté ako horské sídla s tým rozdielom, že sú lokalizované v nižších polohách, pričom typickým podhorským sídlom sú samoty /napr. na Kysuciach/, ktoré sa nachádzajú v blízkosti horských komplexov. Za nížinné oblasti možno považovať tie, ktoré sú lokalizované na nížinách do výšky 300 m.n.m. a na dnách kotlín, ktoré majú svojím rovným povrchom charakter nížin alebo rovín.

VIDIECKA TURISTIKA A AGROTURISTIKA V NÍŽINNÝCH OBLASTIACH

Podunajská nížina s intenzívnou poľnohospodárskou rastlinnou a živočíšnou výrobou, s architektúrou vidieckych sídiel viažúcou sa na ráz krajiny (prevažne murované domy bez drevených prvkov s veľmi málo zachovanými niekdajšími typickými prvkami zastrešenia slamou alebo rákosím), predurčuje vidiecku turistiku na samotách, tzv. majeroch. Podmienky sú vytvorené možnosťou pobytu na roľníckom dvore, na majeroch a farmách s možnosťou zapojenia sa do domácich prác a niektorých ľahších poľnohospodárskych prácach. Možnosť jazdy na koňoch a kočoch znásobuje zaujímavosť pobytu, ako aj atraktivity, ktoré poskytuje Dunaj s možnosťou rybolovu, pobytu pri dunajských ramenách a prehliadkou krajinne prekrásnych chránených území.

Východoslovenská nížina má v podstate ten istý charakter ako Podunajská, s tým, že tam nie sú osobitosti charakteru samoty. Činnosti, ktoré vznikli v podmienkach vidieckych sídiel sú podobné ako na Podunajsku. Ako doplnkové činnosti sa ponúkajú výlety do tokajských oblastí v okolí Slovenského Nového Mesta a Zemplínskej Šírave.

Záhorská nížina poskytuje poľnohospodárske vidiecke sídla s pestovaním zeleniny. Pre vidiecku turistiku by mohli tieto obce ponúknuť pobyty zamerané na zdravú výživu (na báze zeleniny) a drobné poľnohospodárske práce s možnosťou spoznávania starej habánskej architektúry, výroby keramiky, návštevy hradov s poriadaním rôznych podujatí s historickým námetom, návštevy vodných plôch s možnosťou kúpania alebo rybolovu (Veľké Leváre, Jakubov, Plavecký Štvrtok a pod.), prípadne návšteva malokarpatských vinohradníckych obcí. Pre tieto návštevy sa ponúka uplatňovať dopravu na kočoch.

Hornonitrianska kotlina ponúka pre vidiecky cestovný ruch obce na jej južnej a juhozápadnej časti, ktoré sú lokalizované v relatívne nezávadnom prostredí nezasiahnutom exhalátmi. Poľnohospodárska výroba vo viacerých obciach preferuje ovocinárstvo, čo pri rekreačnom pobyte sa môže použiť ako motivačný faktor správnej výživy. Charakter sídiel z hľadiska architektúry nie je typický.

Juhoslovenská kotlina (Ipeľská, Lučenecká, Rimavská) pripomína vo svojich rovinatých častiach Podunajsko. Poľnohospodárska výroba sa zameriava na rastlinnú výrobu (obilinárstvo, pestovanie cukrovej repy, kukurice a pod.). Pobyty na poľnohospodárskych dvoroch so zameraním sa na drobné poľnohospodárske práce, opatrovanie drobného domáceho zvieratstva, možnosť poznávania kováčskeho remesla, rybolov v nezávadných vodách Ipľa a jeho prítokov v okolí Vinice a Neniniec, možnosť návštevy kúpeľného strediska Dudince, termálneho kúpaliska v Santovke a Vinici predurčuje úspešnú rekreáciu hosťa. Oblasť je známa aj chovom husí a kačíc, ktoré sa konzumujú prevažne v jesennom období. Táto oblasť ponúka aj rôzne atraktívne doplnkové činnosti vo forme šúpania kukurice pri jej zbere, jesenné večery s páraním peria, varenie slivkového lekváru a lekváru zo šípok a čiernej bazy, slávnosti hodov s dedinskými zábavami a rôznymi tradičnými zvyklosťami. Pre túto kotlinu sú typické samoty, resp. majery vhodné pre kľudný vidiecky pobyt. Vo východne ležiacej Rimavskej kotline charakter poľnohospodárstva pozvoľna prechádza do rastlinnej výroby, k chovu dobytka a oviec, v mnohých obciach prevláda pestovanie ovocia. Charakter vidieckych sídiel nadobúda rysy podhorských obcí, samoty strácajú charakter nížinných majerov a nadobúdajú charakter lazov viazaných na podhorské lokality. Kotlina má bohaté poľovnícke revíry, pričom na ubytovanie a služby solventnejším návštevníkom sa môžu využiť budovy kaštielov a zemianskych kúrií, prípadne budovy poľnohospodárskych podnikov a novo vybudovaných fariem.

VIDIECKA TURISTIKA A AGROTURISTIKA V HORSKÝCH A PODHORSKÝCH OBLASTIACH

Malokarpatská oblasť ponúka orientáciu na zvlášť bohaté vinohradnícke obce s celoročnou ponukou vína v typických vinohradníckych domoch a pestrou gastronomickou ponukou z husacieho mäsa a múky. Pobyt vo vidieckych sídlach môže byť spestrený prechádzkami do vinohradov, do lesných priestorov s listnatými a ihličnatými stromami pohoria ako aj do vybudovaných rekreačných stredísk. Poľnohospodárske podniky a súkromné roľnícke domy môžu zabezpečovať dopravu kočmi a uplatňovať rekreačné alebo tréningové jazdecké cesty, resp. areály. V severnejších častiach pohoria sa ponuka doplňuje poľovníckymi revírmi. Zároveň sa naskytá ponuka spoznávania výroby predmetov z keramiky (napr. Modra, Vajnory), výšivkárstva a iných ručných prác.

Oblasť Bielych Karpát a Kysucko-Beskydská oblasť ponúka rekreačný potenciál vidieckych sídiel so sústreďovaním sa do typických roztrúsených kopaníc, ktoré sú často dopravne vzájomne veľmi vzdialené a sú to ozajstne osamelé obytné budovy s doplnkovými hospodárskymi objektmi patriacimi jednej rodine a nazývané aj podľa mena týchto rodín. Tieto samoty sú ideálne pre rodinnú rekreáciu s možnosťou prechádzok, zapojenia sa do systému života rodiny, so zberom húb, liečivých bylín, poznávaním starých remesiel ako je košikárstvo, drevorezbárstvo, výroba predmetov z kovových drôtov. V zimnej sezóne sa naskytá možnosť využitia nenáročných lyžiarskych terénov a doprava saňami.

Oblasť Štiavnických a Kremnických vrchov má charakter banských sídiel s menšími banskými domami stavanými často z kameňa. Poľnohospodárske vidiecke sídla sú v dolinách riek netypické. Pobyty rekreantov sa môžu sústreďovať do baníckych domov s využitím hlavne prírodných atraktivít pohoria, turistických peších výletov, prípadne na bicykloch, zberu lesných plodov a liečivých bylín, spoznávaním historických a technických pamiatok s pobytom pri vodných plochách – tajchoch. V tradičných centrách remeselnej výroby (napr. Pukanec) sa ponúka poznávanie keramickej výroby a drevorezbárstva. V zimnom období sa ponúkajú možnosti lyžiarskych túr a zjazdového lyžovania (napr. Krahule). Poznávanie historických miest a historických pamiatok môže byť doplnkovou ponukou.

Fatransko-Tatranská oblasť (Malá a Veľká Fatra, Západné, Vysoké a Belianske Tatry, oblasť Nízkych Tatier) ponúka najbohatší prírodný potenciál. Obce majú charakter poľnohospodárskej výroby s dôrazom na chov dobytka a ovčiarstva. Architektúra sídiel sa prispôsobuje krajine s použitím stavebných prvkov dreva a kameňa. V oblasti Malej Fatry možno nájsť početne roztrúsené osídlenia typu lazov. Vidiecke sídla týchto oblastí sú v nadväznosti na prírodné predpoklady celoročne využiteľné s prevažným využitím v lete a zime a s doplnkovým využitím na jeseň. V lete to môžu byť pobyty na roľníckom dvore, prípadne v zariadeniach poľnohospodárskych podnikov, ktoré zabezpečujú všetky služby návštevníkov vrátane stravovania na báze krajových gastronomických špecialít, dopravu kočmi, v zime saňami, organizovanie návštev tradičných folklórnych podujatí (Ždiarska svadba, Jánošíkovské slávnosti vo Vrátnej a Štefanovej a pod.). V týchto oblastiach je aj bohatá ponuka remeselných tradícií na báze ovčiarstva (výroba koží, spracovanie vlny, súkenníctvo, kožušníctvo, výroby syrov, bryndze a pod.), tkanie plátna a kobercov, paličkovanie čipiek (Špania dolina). Vo Veľkofatranskej oblasti je bohatá tradícia ľudového liečiteľstva na báze liečivých bylín (Blatnica, Mošovce) využiteľná na poriadanie kurzov týchto bylín a prípravu čajovín. Bohatá je aj drevorezbárska tradícia a košikárstvo. Letné pobyty možno doplniť turistikou prírodných zaujímavostí (napr. jaskyne), zberom lesných plodov (maliny, brusnice, čučoriedky, huby) ako aj poznávaním vysokohorských plies a geomorfologických zaujímavostí. Pre turistiku je vhodné aj jesenné obdobie. Zimné obdobie ponúka možnosť využitia lyžiarskych terénov pre turistiku i zjazdové lyžovanie. Okolité pohoria sa vyznačujú množstvom značkových turistických a cykloturistických trás. Milovníkom zimných športov sa ponúka 30 lyžiarskych stredísk, ktoré ponúkajú zjazdové trate rôznej náročnosti, bežecké lyžiarske trate a skialpinistické lokality. V letnom období je vyhľadávaným miestom oddychu Liptovská Mara, ktorá poskytuje výborné podmienky na športový rybolov, jazdy na koňoch alebo návštevy jaskyne (Demänovské, Važecká). Termálne kúpalisko v Bešeňovej alebo v Liptovskom Jáne ponúkajú celoročné kúpanie v prírode. Každoročný festival vo Východnej láka milovníkov folklóru z celého sveta. Oblasť Liptova je bohatá na históriu svojim typickým folklórom a ľudovou architektúrou, ktorú odzrkadľuje múzeum Liptovskej dediny v Pribyline a osada Vlkolinec, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Oblasť Spišskej Magury, Východných Beskýd a Levočských vrchov ponúka vidiecke sídla čiastočne inklinujúce k typickej východoslovenskej sídelnej architektúre. Úroveň vybavenosti infraštruktúrou v obciach v atraktívnych sídlach je v mnohých prípadoch na nízkej úrovni. Kompenzácia tohto stavu je možná osobnou iniciatívou majiteľov ponúkaných objektov k pobytom (zavedenie vlastného vodovodu, septiky a pod.). Ponuka pre vidiecku turistiku je na báze prírodných atraktivít využiteľných prevažne v lete, na jeseň a v zime (turistika, zber lesných plodov, plavba plťami po Dunajci). Pobytoví návštevníci na vidieku môžu spoznávať hlavne ovčiarsku výrobu, drevovýrobu, typickú gastronómiu, ľudové zvyklosti, bohatstvo kultúrno-historických pamiatok sústredených v tejto oblasti. Pre zimné pobyty sa ponúkajú možnosti lyžiarskej turistiky a zjazdového lyžovania.

Oblasť Nízkych Beskýd a ich vidieckych sídiel sú zatiaľ „nevyužitým potenciálom vidieckej turistiky“. V architektúre mnohých obcí prevládajú drevené stavebné prvky, zvlášť sakrálne pamiatky sú stavané z dreva (drevené kostolíky – národné kultúrne pamiatky). Poľnohospodárska výroba v mnohých obciach používa staré nástroje (pluhy ťahané volmi, bránice, ručná žatva obilia a pod.). Obce v tejto oblasti by mali dobudovať inžinierske siete, aby spĺňali rekreačný vidiecky pobyt a zlepšiť služby. Príroda je čistá, nezasiahnutá exhalátmi, s bohatstvom lesných komplexov a fondom typickej vidieckej, miestami k Ukrajine inklinujúcej architektúre. Prírodné podmienky poskytujú predpoklady predovšetkým pre letný pobyt s možnosťou lyžiarskej turistiky v zimnom období.

Oblasť Slovenského Rudohoria poskytuje podmienky pre vidiecku turistiku rovnako ako v sídlach s poľnohospodárskym charakterom, ako aj v starých banských sídlach. Z hľadiska nezávadnosti životného prostredia je vhodnejšia severná a severovýchodná časť tejto oblasti. Vidiecke sídla týchto „čistých“ priestorov sú vhodné pre kľudovú rekreáciu rodín s deťmi s možnosťou využitia turistických trás s prechádzkami v lete i v zime. Pri zabezpečení atraktívnej dopravy kočmi sa naskytá možnosť návštevy krasových oblastí južne od tejto oblasti.

VYTVÁRANIE OBECNÝCH A REGIONÁLNYCH ZDRUŽENÍ CESTOVNÉHO RUCHU

Mestá, obce regióny môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej za účelom uskutočňovania činnosti v oblasti cestovného ruchu, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo zriadením, resp. založením právnickej osoby. Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej za účelom uskutočňovania cestovného ruchu sa stáva spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa mestá a obce nedohodnú inak. Spolupráca sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a v súlade s potrebami obyvateľov, pričom regióny, mestá i obce majú rovnaké postavenie.

Zmluva uzavretá za účelom uplatňovania miestneho rozvoja cestovného ruchu sa uzatvára na určitý čas alebo na neurčitý čas. Zmluva o založení miestneho združenia cestovného ruchu musí mať písomnú formu a obsahuje najmä:

  1. označenie účastníkov zmluvy,
  2. vymedzenie predmetu zmluvy,
  3. vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára ,
  4. práva a povinnosti účastníkov zmluvy,
  5. podiel každého mesta a obce na majetku získanom spoločnou činnosťou,
  6. spôsob využitia stavby, ak je predmetom zmluvy,
  7. spôsob odstúpenia od zmluvy a vyporiadania majetkových a finančných záväzkov.

Na platnosť zmluvy o zriadení miestneho združenia cestovného ruchu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každého mesta alebo obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej za účelom uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak. Súčasťou zmluvy o zriadení združenia sú jeho stanovy. Návrh na registráciu združenia obcí sa podáva Krajskému úradu, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo združenia. K návrhu na registráciu je vhodné priložiť:

  1. zmluvu o založení miestneho združenia cestovného ruchu podpísanú starostami všetkých obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla, bydliska, funkcie a názvu obce,
  2. uznesenia o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi,
  3. oznámenie o tom, kto je splnomocnencom oprávneným konať v mene združenia,
  4. stanovy združenia, v ktorých sa uvádza:
  1. názov miestneho združenia cestovného ruchu,
  1. sídlo,
  2. cieľ činnosti,
  3. orgány združenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov oprávnených konať v mene združenia,
  4. zásady hospodárenia,
  5. spôsob zániku, naloženia s majetkom a vyporiadania všetkých záväzkov združenia,
  1. meno, priezvisko a adresa osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu združenia.

Obce môžu zriaďovať združenia obcí cestovného ruchu. Združenie obcí je právnickou osobou a nadobúda právnu subjektivitu dňom registrácie registrujúcim orgánom. Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracovanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch. Svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytváraniu podmienok pre plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

Názov miestneho združenia cestovného ruchu sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky. Ak návrh na registráciu nemá všetky náležitosti, alebo údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nepresné, Krajský úrad určí lehotu najviac 10 dní na odstránenie nedostatkov návrhu a konanie preruší. Ak navrhovateľ nedostatky návrhu na registráciu v určenej lehote neodstráni, Krajský úrad konanie zastaví. Krajský úrad registráciu odmietne, ak z predloženej zmluvy alebo stanov vyplýva, že činnosť združenia obcí nie je v súlade:

  1. s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s verejným záujmom,
  2. s predmetom činnosti zameraného na miestny cestovný ruch.

O odmietnutí registrácie rozhodne Krajský úrad do 30 dní od začatia konania. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia splnomocnencovi opravný prostriedok na Krajský súd príslušný podľa sídla združenia, a ak ide o združenie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd rozhodnutie Krajského úradu zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia. Krajský úrad na žiadosť splnomocnenca združenia zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. Ak splnomocnencovi združenia nebolo do 60 dní od začatia konania doručené rozhodnutie Krajského úradu o odmietnutí registrácie, združenie nadobúda právnu subjektivitu dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Krajský úrad zašle splnomocnencovi združenia jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. Ak Krajský úrad nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 30 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote splnomocnencovi združenia poskytne jedno vyhotovenie stanov s vyznačením dňa registrácie. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie. Vznik združenia ako právnickej osoby, jeho názov a sídlo oznámi Krajský úrad do 7 dní od registrácie Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Miestne združenie cestovného ruchu zaniká:

  1. dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
  2. právoplatným rozhodnutím Krajského úradu o jeho rozpustení.

Pri zániku združenia jeho štatutárny orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému Krajskému úradu. Ak Krajský úrad zistí, že združenie vyvíja činnosť v rozpore so zákonmi a predmetom činnosti, bezodkladne ho na to upozorní a vyzve ho, aby do jedného mesiaca od doručenia upozornenia od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, Krajský úrad vydá rozhodnutie o jeho rozpustení. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Krajský súd. Opravný prostriedok má odkladný účinok. Ak sú pre to závažné dôvody, môže súd na dobu do právoplatnosti jeho rozhodnutia činnosť združenia pozastaviť. Po túto dobu smie združenie vykonávať len činnosť nevyhnutnú na plnenie jeho povinností podľa zákona. Súd rozhodnutie Krajského úradu zruší, ak neboli dané dôvody na rozpustenie združenia. Ak miestne združenie cestovného ruchu zaniká rozhodnutím súdu, súd v rozhodnutí určí súčasne likvidátora.

Po vzniku miestnych združení cestovného ruchu možno predpokladať vznik združení regionálneho charakteru, ako potrebu koordinácie rozvoja cestovného ruchu v širšom, z hľadiska cestovného ruchu v ucelenom území. Ich zakladanie, činnosť a pôsobenie je zmluvne vytváraná podobne, ako u miestnych združeniach cestovného ruchu, pričom do spolupráce sú zainteresované aj ďalšie regióny pôsobiace v oblasti cestovného ruchu. Na úrovni samosprávnych regiónov cestovného ruchu pre pobytové a rekreačné aktivity návštevníkov sa vyžaduje porovnateľnosť s inými strediskami v Európe, ktoré sú komplexne vybavené, dobre organizované s udržiavanými priestormi cestovného ruchu, s dostatočnými kapacitami zariadení a s dobrou prístupnosťou. Na tejto úrovni sa požaduje kvalita poskytovaných služieb cestovného ruchu aj v kúpeľných mestách a obciach Slovenska. Takisto vecné i obsahové činnosti turisticko-informačných kancelárií je vhodné uplatňovať na regionálnej úrovni. Regionálne samosprávy by mali zabezpečovať čiastočne štátnu a úplnú regionálnu propagáciu, problematiku marketingu, informačných služieb a zabezpečovanie neziskových, pre účastníkov cestovného ruchu však nevyhnutných potrieb a podmienok ich aktivizácie v turistike.

Obec, mesto alebo región cestovného ruchu môže spolupracovať a uzatvárať dohody o spolupráci so samosprávnymi územnými celkami alebo orgánmi cudzích štátov a môže sa stať členom medzinárodného združenia rozvíjajúceho jej záujmy. Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Ak je nevyhnutné zriadiť dohodou osobitný orgán, tento môže mať len súkromnoprávnu povahu. Ak o to združenie cestovného ruchu požiada, Krajský úrad posúdi návrh dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení. Na požiadanie Krajského úradu, orgány štátnej správy bezodkladne poskytujú súčinnosť pri vypracúvaní stanoviska. Obec, mesto alebo región zasiela rovnopis uzavretej dohody alebo dokladu o členstve v medzinárodnom združení Krajskému úradu, ktorý vedie ich evidenciu.

10. PRÍSTUP OBCÍ A MIEST K CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCI

Jednotlivé články Európskej charty miestnej samosprávy s nadobudnutím platnosti dňom 1. júna 2000 a uverejnených 19. októbra 2000 v Zbierke zákonov pod číslom 336/2000 Z.z. ustanovujú, že miestne orgány sú pri výkone svojich právomocí oprávnené spolupracovať a v medziach zákona sa združovať s inými miestnymi orgánmi na zabezpečovanie úloh spoločného záujmu. V každom štáte sa uznáva právo miestnych orgánov stať sa členom združenia, ktoré chráni a rozvíja ich spoločné záujmy, a právo stať sa členom medzinárodného združenia miestnych orgánov. Miestne a regionálne orgány môžu za podmienok vymedzených Európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (platný od 2.mája 2000) spolupracovať s miestnymi orgánmi v iných krajinách. Integračné procesy prebiehajúce na Slovensku tak vo sfére hospodárskej, hospodársko-technologickej ako aj spoločensko-kultúrnej či spoločensko-politickej, nie sú javom novým, ale dlhodobo prebiehajúcim, odrážajúcim presadzujúce sa globalizačné tendencie vo fungovaní komunálnych spoločenstiev. V tejto súvislosti vôbec nie je novým javom, že jednotlivé štátne útvary čoraz intenzívnejšie spolupracujú prakticky vo všetkých sférach života. Práve v transformujúcich sa krajinách začiatkom 90-tych rokov nastáva proces odbúravania všemocného postavenia štátu a jeho inštitúcií a dochádza k postupnému prechodu k spoločnosti vychádzajúcej z princípov občianstva (občianskej spoločnosti) s jeho troma zložkami: občianskej, politickej a sociálnej. Prvé dve položky holi v predchádzajúcom systéme potlačované a deformované. Formovanie občianskej spoločnosti a prenášanie jej prvkov do transformujúcej sa spoločenskej reality znamená, že časť kompetencií, ktoré doteraz spravoval štát prostredníctvom k tomu určených inštitúcií, prechádza do kompetencií inštitúcií občianskeho charakteru, medzi ktoré môžeme rátať regionálne a obecné inštitúcie.

Pripravovaním medzinárodných zmlúv a dohôd je vytváraný všeobecný rámec potrebný pre uskutočňovanie cezhraničnej spolupráce obcí a miest, pričom na vládnej úrovni sú pripravované, resp. realizované v súlade s ERD o cezhraničnej spolupráci nasledovné dokumenty:

  • Dohoda medzi vládou SR a vládou Poľskej republiky o cezhraničnej spolupráci
  • Dohoda medzi vládou SR a vládou Českej republiky o cezhraničnej spolupráci
  • Dohoda medzi vládou SR a Kabinetom ministrov Ukrajiny o cezhraničnej spolupráci
  • Dohoda medzi vládou SR a vládou Maďarskej republiky o cezhraničnej spolupráci
  • Dohoda medzi vládou SR a vládou Rakúskej republiky o cezhraničnej spolupráci

Na Slovensku, ako komplikujúci faktor vystupuje neexistujúci druhý – regionálny – stupeň samosprávy, ktorý sa v súčasnosti aktivizuje ako určitá legitímna zložka vnútroštátneho samosprávneho územného systému aj vo sfére cezhraničných regionálnych vzťahov. V budúcnosti preto sa reálne počíta s tým, že môže dôjsť k určitému „stretu záujmov“ medzi doteraz vytvorenými združeniami obcí spoločne aj euroregionálnou formou postupujúcimi vo veci cezhraničnej regionálnej spolupráce a novovzniknutými samosprávnymi regiónmi. Doteraz však ešte nie je jasné, aký bude mať práve táto kompetencia konkrétny vplyv na formovanie cezhraničnej samosprávnej regionálnej spolupráce a predovšetkým na existujúce formy „euroregionálnych“ väzieb. Rovnako nie je jasné, do akej miery sa táto kompetencia, resp. jej časti prenesú, alebo neprenesú na samosprávu vyšších územných celkov. Napriek celému radu nejasností vo vzťahu k cezhraničnej spolupráci, nastúpená tendencia intenzifikácie cezhraničných vzťahov bude pokračovať, a to aj vzhľadom na to, že Slovensko sa skôr či neskôr stane súčasťou EÚ, v rámci ktorej sa rola hran%kých konfliktov, ale aj ako úpružná a efektívna spolupráca eliminujúca centralistickú byrokraciu vládnych úradníkov. Euroregióny sú stále štruktúry so svojou vlastnou identitou a administratívou, technickými a finančnými zdrojmi. Ako združenia právnických osôb si samé zabezpečujú prostriedky pre svoje pôsobenie, určité obmedzené prostriedky na zahájenie činnosti a základné technické vybavenie im poskytuje štát a zúčastnené miestne samosprávy. Za určitú formu regionálnej politiky zameranej na cezhraničnú spoluprácu môžeme považovať napríklad spoločné koordinované aktivity v územiach SR, zahrnutých do existujúcich euroregiónov a mikroregiónov. V rámci Slovenskej republiky existujú nasledovné Euroregióny, ktoré aktívne ovplyvňujú sídelný, priestorový a regionálny rozvoj prihraničných regiónov:

  • Región Karpaty (Karpatský euroregión) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska a Slovenska (riadne členstvo od 11/1999)
  • Región Tatry (Euroregión Tatry) – vytvárajú obce a mestá z Poľska a Slovenska (riadne členstvo od 08/1994)
  • Región Beskydy (Euroregión Beskydy) – vytvárajú obce a mestá z Poľska, Česka a Slovenska (riadne členstvo od 06/1999)
  • Región Biele Karpaty (Euroregión Bílé – Biele Karpaty) – vytvárajú obce a mestá z Česka a Slovenska (riadne členstvo od 07/2000)
  • Regionálne združenie Záhorie (Euroregión Pomoravie) – vytvárajú obce a mestá z Rakúska, Česka a Slovenska (riadne členstvo od 06/1999)
  • Regionálne združenie Váh – Dunaj – Ipeľ (Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska a Slovenska a jeho činnosť je zameraná na cestovný ruch, pôdohospodárstvo a rozvoj infraštruktúry (riadne členstvo od 07/1999)
  • Ipeľský Euroregión (Ipeľský Euroregión) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska a Slovenska a jeho činnosť je zameraná hlavne na ekonomický rozvoj a životné prostredie (riadne členstvo od 09/1999)
  • Región Neogradiensis (Euroregión Neogradiensis) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska a Slovenska, vytvorený na historickom území župy Novohrad a župy Nógrád a jeho činnosť je zameraná na posilnení ekonomickej bázy príslušného územia euroregiónu (riadne členstvo 09/1999)
  • Únia Slanej a Rimavy (Euroregión Slaná – Rimava) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska a Slovenska, vytvorený z iniciatívy Rimavskej Soboty, Rožňavy a Revúcej a na Maďarskej strane župy Borsód – Abaúj – Zemplén a je zameraný na podporu spoločensko-ekonomického rozvoja regiónu (riadne členstvo od 10/2000)
  • Euroregión Košice – Miškolc (Euroregión Košice – Miškolc) – vytvárajú obce a mestá z Maďarska a Slovenska pričom svoje aktivity smeruje do ekonomicko-sociálneho rozvoja regiónov (pôsobenie v rámci priestoru Karpatského euroregiónu)
  • Podunajsko – Dolnovážské združenie (Euroregión Podunajského Trojspolku) – vytvárajú obce a mestá Slovenského Podunajsko – Dolnovážského združenia a Maďarskej Župy Győr – Moson – Sopron (riadne členstvo od 01/2001)
  • Euroregión Kras (Euroregión Kras) – vytvorený obcami a mestami z Poľska a Slovenska

a pripravujú sa

  • Euroregión Viedeň – Bratislava – Győr – vytváraný obcami a mestami Rakúska, Maďarska a Slovenska (predpoklad riadneho členstva v roku 2002)
  • Euroregión Poloniny (predpokladané pôsobenie v rámci Karpatského euroregiónu)

Registráciu záujmových združení aj zahraničných osôb, ktoré vznikajú za účelom rozvoja cezhraničnej spolupráce v rámci euroregiónov uskutočňujú Krajské úrady. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra vedeného na Krajskom úrade príslušne podľa sídla združenia a o odvolaní sa proti jeho rozhodnutiu vo veci registrácie rozhoduje Ministerstvo vnútra SR. V súčasnosti, po prijatí príslušných legislatívnych krokov k inštitucionalizácii a registrácii euroregiónov, je možné uplatňovať aj spoločné komisie zamerané na riešenie podstatných oblastí euroregiónov. Spoločné komisie, ktoré napr. v rámci Euroregiónu Tatry, pôsobia v oblasti ochrany životného prostredia, hospodárstva, kultúry, pôdohospodárstva a výživy, ochrany zdravia a zdravotníckej záchrannej služby, dopravy, územného plánovania a pod. sa snažia koordinovať niektoré spoločné aktivity v území euroregiónu. Najvýraznejšie sa prejavujú vo sfére kultúrnych kontaktov a spoločensko-hospodárskych aktivít. K zásluhám územných euroregionálnych orgánov patrí i to, že došlo k dohode medzi Slovenskou republikou a susediacimi krajinami o otvorení ďalších hraničných prechodov i neštandardného lokálneho charakteru.

PÔSOBNOSŤ ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY V rámci decentralizácie a modernizácie verejnej správy

Pôsobnosť a činnosť obcí a miest v oblasti cestovného ruchu možno predpokladať nasledovne:

  • zriaďuje miestne združenia cestovného ruchu v tých obciach, ktoré sú určené ako strediská sústredeného cestovného ruchu a ktoré vyberajú kúpeľný a rekreačný poplatok
  • vyberá rekreačný a kúpeľný poplatok
  • vytvára turistickú informačnú kanceláriu
  • vykonáva príslušné opatrenia v kontrolnom režime daňových orgánov v súčinnosti s možnosťou vzájomného porovnávania dokumentov podnikateľských i nepodnikateľ-ských subjektov (napr. pri ubytovaní v súkromí) nachádzajúcich sa v obci
  • sústreďuje štatistické údaje za cestovný ruch v obci
  • zabezpečuje výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku predstavujúceho pozitívny vplyv na celkový vývoj obce

Pôsobnosť a činnosť samosprávnych vyšších územných celkov – samosprávnych krajov v oblasti cestovného ruchu možno predpokladať nasledovne:

  • koordinuje činnosť na úseku cestovného ruchu
  • realizuje činnosti súvisiace s vypracovaním programov regionálneho rozvoja a koordináciou činností subjektov v súvislosti s týmto rozvojom
  • zriaďuje regionálne združenia cestovného ruchu za účelom koordinácie a spracovania koncepcie (marketing, informačné služby) cestovného ruchu
  • zosúlaďuje ekonomické aktivity podnikateľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti
  • vykonáva marketing cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni
  • zriaďuje turistické informačné kancelárie na úrovni samosprávneho kraja
  • koordinuje turistické informačné kancelárie nachádzajúce sa v samosprávnom kraji
  • kontroluje úroveň poskytovania služieb v oblasti cestovného ruchu
  • vyhlasuje strediská sústredeného cestovného ruchu
  • zabezpečuje výchovnú, vzdelávaciu a propagačnú činnosť na úseku cestovného ruchu medzi obyvateľstvom a podnikateľmi za účelom celkového vývoja regiónu
  • spracováva štatistické údaje za oblasť cestovného ruchu na úrovni samosprávneho kraja.

ÚLOHA ZMOS V CESTOVNOM RUCHU NA VIDIEKU

Vidiecku turistika a agroturistika, ako jeden z významných zdrojov ekonomického a spoločenského rozvoja, vnímajú jednotlivé sídla prirodzene značne odlišne. Podmieňujú to jednak dané podmienky (napr. historické pamiatky, prírodné podmienky a pod.), ale v nemalej miere aj schopnosť predstaviteľov obcí pôsobiť v tejto oblasti a podporovať jeho rozvoj. Dôsledkom toho má vidiecka turistika a agroturistika v jednotlivých obciach a oblastiach na Slovensku rozličné stupne rozvoja. V niektorých obciach je však už cestovný ruch dôležitou súčasťou hospodárstva a života obce. Viaceré obce disponujú veľmi atraktívnou ponukou služieb a atrakcií, ale zatiaľ ich navštevuje málo turistov a zaznamenávajú nízku vyťaženosť ubytovacích zariadení. Veľká skupina obcí disponuje potencionálnymi možnosťami rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Pre skutočné naplnenie tejto možnosti je však nevyhnutné vybudovať alebo obnoviť turistické atrakcie a ubytovacie kapacity a veľmi dobre ich prezentovať laickej, ale najmä odbornej verejnosti.

ZMOS považuje za potrebné orientovať pomoc v rozvoji vidieckej turistiky a agroturistiky predovšetkým na obce, ktoré majú vybudované, resp. potrebujú dobudovať kapacity pre cestovný ruch. To môže byť ďalším krokom k vybudovaniu odvetvia vidieckeho cestovného ruchu a predmetom spolupráce ZMOS, SZVTA, SZPA, AICES a iných organizácií zaoberajúcich sa cestovným ruchom. Rozvoj vidieckeho cestovného ruchu si vyžaduje aktívnu spoluprácu všetkých obcí, miestnej štátnej správy a podnikateľských subjektov v príslušnej turistickej oblasti. Je to veľmi dôležité, pretože stredná Európa oplýva turistickými atrakciami, ktoré si vzájomne konkurujú v boji o turistov i finančné prostriedky plynúce z cestovného ruchu. Spolupráca môže mať rôzne formy: napr. spojiť prostriedky na marketing, podieľať sa na spoločných marketingových stratégiách, spolupracovať pri skvalitňovaní cestnej siete, telekomunikácií a iných špecifík podporujúcich rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

Vidiecky cestovný ruch ovplyvňuje priamo alebo nepriamo viacero nepodnikateľkých i podnikateľských aktivít. Priamo súvisí s prevádzkou obytných objektov, reštaurácií, ľudovoumeleckých remeselníckych dielní, prepravných firiem, čerpacích staníc, múzeí, historických pamiatok a podobne. Nepriamo ovplyvňuje napríklad výrobu a poskytovanie služieb stavebných firiem, obchodných domov, maloobchodnej siete i dodávateľov poľnohospodárskych výrobkov. Nie všetky obce majú rovnakú možnosť priamo profitovať z vidieckeho cestovného ruchu. Závisí to od geografickej polohy, prírodných zdrojov a ekonomickej základne. Ak si obec želá, aby vidiecka turistika a agroturistika hrala významnejšiu úlohu v jej hospodárstve a zároveň má základné predpoklady pre jeho rozvoj, musí začať toto odvetvie rozvíjať. Obec musí aktivizovať občanov obce a podnikateľské subjekty v obci na rozvoj miestneho cestovné ruchu – je to nevyhnutná podmienka. Vzhľadom na potrebu širokej ponuky atraktivít za rôzneho počasia, v rôznych ročných obdobiach a pod. je nevyhnutné spájať aktivity viacerých obcí. Spoločným postupom a plánovaným marketingom dosiahnu obce niekoľkonásobne vyššiu efektívnosť v získavaní turistov než pri izolovaných krokoch každej zo zúčastnených obcí. Spojením finančných prostriedkov obcí možno vytvoriť konkurencieschopnú reklamnú kampaň, ktorá pomôže získať väčšie množstvo návštevníkov aj z väčších vzdialeností.

Spolupráca umožňuje väčšmi presvedčiť zodpovedných činiteľov vo vláde SR a v parlamente o hospodárskom prínose vidieckeho cestovného ruchu, o nevyhnutnosti poskytnúť finančné prostriedky na budovanie všeobecnej infraštruktúry (cesty, inžinierske siete, telekomunikácie, a pod.), záchranu historických pamiatok a na reklamnú kampaň vidieckeho cestovného ruchu. V každej demokratickej spoločnosti sa obyvatelia a spolky s rovnakým záujmom združujú, aby presvedčili, že ich záležitosť je správna a dôležitá.

Vzhľad obce je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú dojem turistu. Udržiavané fasády obchodov, podnikov a iných budov, ulice bez odpadkov, čisté chodníky, upravené záhrady a parky vyvolávajú v turistovi už pri prvom kontakte s obcou príjemný pocit, ktorý ho môže povzbudiť k predĺženiu pobytu či k opakovaným návštevám obce. Navyše turista môže odporúčať návštevu obce svojim príbuzným, priateľom a známym. Toto je najlacnejšia a veľmi účinná reklama, na ktorú sa každej obci oplatí vynaložiť úsilie. Mnoho obcí už zistilo, že udržiavanie a zlepšovanie vzhľadu nielen uspokojovalo turistov, ale posilnilo aj hrdosť miestnych obyvateľov na ich obec.

ZÁVER

Schválená Koncepcia rozvoja vidieka v SR, ktorej jedným z cieľov je i rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky, v súlade s bodom A3 uznesenia vlády SR č. 33/1999, predurčila Ministerstvu pôdohospodárstva SR spracovať Plán rozvoja vidieka Slovenskej republiky za účasti ZMOS, zástupcov samosprávnych orgánov a iných organizácií. V pláne sú navrhnuté strategické postupy a všeobecné opatrenia na roky 2000 – 2006 na úrovni národnej a v súvislosti s vytvorením politických, legislatívnych, inštitucionálnych a finančných v oblasti ekonomickej, sociálnej a environmentálnej, a takisto na úrovni regionálnej a lokálnej v oblasti participácie štátnej správy, samosprávy, súkromného sektora a mimovládneho sektora pri tvorbe rozvojových programov na miestnej a regionálnej úrovni. V rámci rozvoja diverzifikácie činností na vytvorenie dostatočných pracovných miest a alternatívnych zdrojov príjmov vidieckeho obyvateľstva sa počíta i s podporou projektov v oblasti vidieckej turistiky a agroturistiky. Táto bude zahrnutá do projektov financovaných v rámci predvstupovej iniciatívy SR do EÚ v programe SAPARD.

ZMOS podporovaním vidieckej turistiky a agroturistiky pomáha vytvárať nové možnosti pre poľnohospodárske podniky a agropodnikateľov pri lepšom zhodnocovaní svojej produkcie prostredníctvom umožňovania doplnkových služieb. Vidiecky turizmus a agroturizmus sa spolupodieľa na rozvoji slovenského vidieka prostredníctvom vytvárania nových pracovných príležitostí a zvyšovania príjmov obyvateľstva obce a tým ich stabilizáciu vo vidieckom priestore. ZMOS chápe rozvoj vidieckeho cestovného ruchu ako jednu z priorít vidieckeho rozvoja, ktorý zabezpečí dosiahnutie základných cieľov v tejto oblasti a to rozvoj ekonomických aktivít vhodných pre vidiek, ako aj pre udržanie osídlenia a kvality obcí na vidieku. Jedným zo smerov diverzifikácie vidieckej ekonomiky na úrovni obcí, v podnikoch a farmách je aj rozvoj slovenskej gastronómie, vidieckej turistiky a agroturistiky, ktorý môže mať vplyv na ochranu životného prostredia a skvalitnenia života obyvateľov vidieka na Slovensku.

Bratislava, november 2001


Pridaj komentár