V práci sa zaoberáme postavením malých a stredných podnikov (MSP) v prostredí Vyšehradskej štvorky (Visegrádskej skupiny), preto by sme si v tejto časti chceli vysvetliť čo predstavuje Vyšehradská štvorka. Tá predstavuje neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín a to je Slovenská republika, Česká republika, Maďarská republika a Poľská republika.

Visegrádska skupina V4

V prípade V4 ide o živú a neformálnu regionálnu štruktúru štyroch členských krajín EÚ a NATO, ktoré majú rovnaké hodnoty, ako aj spoločnú históriu, kultúru a približne rovnaké geografické postavenie. Je to dyamické regionálne zoskupenie členských krajín EÚ, ktoré vytvára priestor pre posilňovanie konzultačného a koordinačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce.

Vyšehradská deklarácia o spolupráci

Vo Vyšehrade (Visegrád, Maďarsko) 15. februára 1991 podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský predseda vlády József Antall Vyšehradskú deklaráciu, a tým bol podložený základný kameň vyšehradskej spolupráce. Cieľmi, ktoré boli uvedené v deklarácií sú hlavne:

  • obnovenie štátnej suverenity
  • eliminácia pozostatkov totalitného systému
  • vytvorenie moderného trhového hospodárstva
  • vybudovanie parlamentnej demokracie
  • plné zapojenie sa do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému

Boli prijaté dokumenty ako „Obsah vyšehradskej spolupráce“ a „Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4“, tie zakotvili prehĺbenie spolupráce vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a vzájomnú podporu pri integrácií do európskych a euroatlantických štruktúr.

Ciele V4

Ciele prvej dekády krajín V4 boli úspešnou realizáciou spoločensko- ekonomickej transformácie, prehĺbujúcou sa regionálnou spoluprácou a ich integráciou do NATO a EÚ. Prispela V4 k zvýšeniu stability regiónu a prehlbovaniu európskej integrácie. V roku 2004 V4 prijala Kromerížsku deklaráciu, v ktorej zdôraznili význam pokračovanie vyšehradskej spolupráce v nových podmienkach po vstupe do EÚ A NATO a aj v nej boli definované nové priority V4 na ďalší vývoj.

Regionálna spolupráca V4

V4 a jej regionálna spolupráca sa úspešne rozvíja viac ako 20 rokov v sektorovej/medzirezortnej oblasti ako je hospodárstvo, energetika, infraštruktúra, cezhraničná spolupráca, kultúrne – štipendíjné výmeny, koordinácia zahraničnopolitických pozícií ako aj presadzovanie spoločných záujmov v EU aj vo vzťahu k tretím krajinám/regiónom. Spoluprácu V4 koordinujú ministerstvá zahraničných vecí a národní vyšehradskí koordinátori. A základom aktivít je program predsedníckej krajiny, to schvaľujú predsedovia vlád krajín na samitoch V4 a od 1.júla 2014 V4 predsedá Slovenská republika.

Slovenská republika

SR je podľa neho umiestnená na najlepšom mieste, ak sa na SR pozrieme z pohľadu firiem patria medzi naše najsilnejšie stránky hlavne:

  • Najnižšie celkové náklady spojené so založením firmy,
  • Nízke náklady na vybudovanie skladovacích kapacít,
  • Nízky počet procedúr potrebných na získanie stavebného povolenia,
  • Krátky čas a nízke náklady spojené s registráciou nehnuteľností,
  • Najlepšie podmienky pre veriteľov pri bankrote nesolventnej firmy, v oblasti ochrany investorov,

Slabé stránky:

  • Relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie,
  • Administratívne zaťaženie spojené s platením daní,
  • Nedostatočná transparentnosť manažmentu voči investorom,
  • Relatívne problematické prepúšťanie zamestnancov, či už z pohľadu samotného procesu alebo nákladov,
  • Nedostatočná transparentnosť manažmentu voči investorom,
  • Relatívne nákladné a časovo náročné obchodovanie so zahraničím (čas potrebný na prepravu, finančné náklady spojené s obchodovaním so zahraničím, administratívna náročnosť). (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)

Maďarská republika

Je hodnotená v celkových podmienkach a umiestnila sa o 5 miest horšie ako SR. K silným stránkam Maďarska patria:

  • Relatívne krátky čas a nízke náklady spojené s vynucovaním obchodným zmlúv,
  • Krátky čas a nízke požiadavky na minimálny kapitál potrebný na založenie podnikania, pričom v tomto ukazovateli je najsilnejšou krajinou spomedzi krajín V4,

Naopak medzi slabé stránky môžeme zaradiť:

  • Veľká administratívna záťaž so získavaním stavebného povolenia,
  • Relatívne vysoké dane a odvody a veľká administratívna záťaž spojená s ich platením,
  • Slabá ochrana investorov, spojená v súvislosti so slabou kontrolou konfliktu záujmov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)

Poľská republika

Umiestnila sa v celkovom hodnotení za Maďarskom k jej silným stránkam, ktoré sú najsilnejšie v krajinách V4:

  • Ochrana investorov, hlavne v súvislosti s prístupom k informáciám o hospodárení firmy a v súvislostí s ochranou akcionárov,
  • Relatívne nízke náklady a nízka administratívna náročnosť pri obchodovaní so zahraničím,

Medzi slabé stránky Poľska zaraďujeme:

  • Dlhý čas na udelenie stavebného povolenia,
  • Veľká administratívna záťaž spojená s platením daní,
  • Relatívne vysoká daň zo zisku,
  • Zakladanie nových firiem, hlavne z pohľadu časovej náročnosti a celkových nákladov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)

Česká republika

ČR získala najhoršie umiestnenia z krajín V4. K silným stránkam patria:

  • Relatívne dobré podmienky na obchodovanie so zahraničím,
  • Ľahké prijímanie ale aj prepúšťanie zamestnancov (najlepšie hodnotenie z krajín V4),

Medzi slabé stránky Českej republiky patrí:

  • Relatívne zle podmienky pre zakladanie firiem, hlavne v súvislosti s vysokými požiadavkami na minimálny kapitál,
  • Relatívne vysoké dane a odvodové zaťaženie,
  • Ukončenie samotného podnikania z dôvodu nízkej návratnosti pre veriteľov pri bankrote nesolventne firmy. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)

Ohrozenie MSP môže existovať iba u podnikateľoch samých , pokiaľ nebudú pružne a s predstihom reagovať na všetky zmeny spojené so vstupom na trh, pri jednotnom trhu ide o komplexnú hospodársku politiku, ktorá je koordinovaná a regulovaná spoločným právom. Či sa výzvy premenia záleží len na podnikateľoch a ich firmách na pozitívnu alebo negatívnu zložku ich podnikateľskej činnosti. (Vojík, 2009, s. 40)

Použitá literatúra

VOJÍK, V. : Podníkaní malých a středních podniku na jednotném trhu EU. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2009, 264s. ISBN 978-80-7357-467-3.

HOŠOFF, B. – HVOZDÍKOVÁ, V. : Analýza konkurencieschopnosti krajín V4 z pohľadu atraktivity pre PZI. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2009, 53s. ISSN 1337-5598.

(https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_a_v4-vysehradska_skupina)


Pridaj komentár