Základy novovekej filozofie

Prvé buržoázne revolúcie v západnej Európe (v Holandsku v 16. storočí a v Anglicku v 17. storočí) vytvorili priaznivé podmienky na rozvoj vedy a filozofie. Vznikajúci buržoázny spoločenský poriadok vytláčal nielen feudálne výrobné vzťahy, ale uskutočňoval revolúciu aj v duchovnom živote, pretože sa nemohol uspokojiť so stredovekým scholastickým spôsobom myslenia. Na svoj rozvoj potreboval novú vedu, ktorá by objektívne poznávala zákony prírody, reálne vysvetľovala problémy života a ktorá by pomáhala ľudskej praxi, predovšetkým výrobe a obchodu.

V takých podmienkach, pochopiteľne, nastáva rozkvet prírodných vied a techniky. Vedci a myslitelia sa živo zaujímajú o prírodu a o jej spätosť s človekom. Na základe úspechov prírodných vied, najmä mechaniky a matematiky, vzniká aj nový filozofický – mechanický pohľad na svet, ktorý bol v tých časoch v porovnaní so špekulatívnou stredovekou filozofiou veľkým pokrokom.

Filozofické zovšeobecňovanie

Používanie jednotlivých metód a postupov pri skúmaní prírody malo svoje dôsledky aj vo filozofickom zovšeobecňovaní. Jedna skupina filozofov sa snažila univerzalizovať matematickú metódu, kde pri dokazovaní pravdivosti prevláda postup dedukcie, kým druhá skupina univerzalizovala empirickú metódu a uprednostňovala postup indukcie. Takto vo filozofii vznikli dva prúdy: racionalizmus a empirizmus. Racionalisti pokladali v poznávaní za prvoradý rozum. Tvrdili, že myslením sa postihuje podstata veci priamo, nezávisle od zmyslovej skúsenosti. Zmyslové fakty pokladali za beztvarý materiál, z ktorého rozum formuje poznanie. Zmyslové fakty pokladali za beztvarý materiál, z ktorého rozum formuje poznanie. Na rozdiel od racionalistov empirici vysvetľovali poznanie zo zmyslovej skúsenosti. Podľa nich človek bez nej nemôže získať žiadne poznatky o vonkajšom svete. Vzťah medzi racionálnym a empirickým v poznávaní vystupoval v novovekej filozofii ako jeden z najdôležitejších problémov a možno povedať, že ani dnes nestratil na aktuálnosti.

Pre priekopníkov novovekej filozofie bolo charakteristické, že program vedeckého bádania pripravovali na základe empirických poznatkov a racionálneho skúmania v jednotlivých oblastiach poznávania prírody a spoločnosti. Boli proti uznávaniu akýchkoľvek dogiem a autorít, ak odporovali ľudskej skúsenosti a rozumu – tým sa ich filozofia pričinila o elimináciu teologických a scholastických špekulácií, ktoré vtedy brzdili rozvoj vedeckého poznávania.

Francis Bacon (1561 – 1626)

Francis Bacon (1561 – 1626) patril do novovekej filozofie – obdobia veľkých systémov, v ktorej si vytvoril svoju vlastnú – empirickú filozofiu. Narodil sa ako syn strážcu veľkej pečate kráľovnej Alžbety I. v Londýne. Už ako 12-ročný začal študovať na univerzite v Cambridgei. Neskôr bol advokátom na kráľovskom dvore a členom parlamentu. V roku 1618 sa stal lordom-kancelárom a barónom z Verulamu, neskoršie vikomtom zo St. Albans. Zaplietol sa do korupčnej aféry, bol obžalovaný a odsúdený na vysoký peňažný trest, stratu všetkých úradov a uväznený v Toweri. Hoci ho kráľ Jakub I. zakrátko omilostil, Bacon sa venoval už len štúdiu a vedeckému skúmaniu. Pri jednom z experimentov v zime roku 1626 – chcel zistiť, či môže chlad rovnako dobre konzervovať mäso ako soľ (naplnil vypitvané kurča snehom) – ťažko prechladol a o niekoľko dní zomrel.

4 druhy idolov podľa Francisa Bacona

Podľa Bacona v človeku existujú isté vrodené i získané predsudky, prekážky, či nepravdivé pojmy, ktoré nám zabraňujú zmeniť spôsob nášho poznania. Tieto predsudky nazýva „idolmi“. Rozoznáva pri tom 4 druhy idolov a to:

  1. idoly kmeňa – sú také, ktoré vyplývajú z ľudskej prirodzenosti (ich základ spočíva v ľudskom rode, kmeni) a nie je možné sa ich nijak zbaviť. Človeka vníma ako istú bytosť jedným a nie iným spôsobom. Keď je na toto poznávanie zvyknutý je ťažké (nemožné) ho zmeniť.
  2. idoly jaskyne – súvisia s vlastnými individuálnymi predpokladmi, možnosťami a vplyvmi, ktoré formujú jednotlivca. Tohto bytostného založenia sa jednotlivec dokáže čiastočne (ale nie úplne) zbaviť.
  3. idoly trhu – tieto sa dajú úplne odstrániť. Vychádzajú zo vzájomného dorozumievania sa ľudí medzi sebou. Ľudia pomenúvajú veci tak, ako ich pochopia. Vďaka tomu vznikajú rôzne skreslené výmysly a spory.
  4. idoly divadla – vznikajú nekritickým preberaním istých myšlienok či metód poznávania. Tieto sa stávajú omylnými dogmami, ktoré sa potom všeobecne prijímajú. Týchto idolov sa človek jednoznačne môže zbaviť.

Všetky tieto idoly sú pre novú metódu poznávania istou zábranou, preto je dôležité aby sa človek od nich čo najviac odpútal a očistil sa od nich.

Dva druhy vied podľa Bacona

Francis Bacon rozlišuje dva druhy vied a to vedu, ktorá sa zaoberá prírodou (skúma prírodné úkazy) a na vedu, ktorá sa zaoberá Bohom (skúma a hľadá odpovede na teologické otázky). Pre Bacona bola dôležitejšia práve prvá veda – veda zaoberajúca sa prírodou na ktorú upriamil svoju pozornosť. Poznatky pritom delí na dve skupiny a to:

  1. teoretické poznatky – dôležité sú pre rozvoj prírodnej vedu samotnej
  2. praktické poznatky – prinášajú také poznatky, ktoré je možné použiť v praxi. Ide pri nich o praktickú využiteľnosť.

Ak chce človek prírodu spoznať, musí poznať jej fungovanie, zákonitosti a zákutia. Len tento človek dokáže prírodu poznať kvalitne a dobre.

Nové Organon

Vybrané aforizmy o výklade prírody a o vláde človeka z diela Nové Organon:

  1. Človek, služobník a vykladač prírody, môže vykladať a vedieť len toľko, koľko na základe skúsenosti alebo rozumom odpozoroval z poriadku prírody; viac nevie a nemôže.
  2. Jedinou príčinou a koreňom takmer všetkého zla vo vedách je to, že neoprávnene obdivujúc a vychvaľujúc sily ľudskej mysle nehľadáme pre ňu pravé pomôcky.
  3. Bolo by nerozumné a protirečivé domnievať sa, že nikdy neurobené veci môžu sa urobiť iba dosiaľ nikdy nevyskúšaným spôsobom.
  4. Aj keby sa zišli všetci nadaní muži všetkých čias a spoločne sa dali do práce a o všetkom sa navzájom informovali, pomocou anticiácií nebude možné urobiť vo vedách veľký pokrok, pretože základné omyly v počiatočnej práci mysle sa neskoršie nedajú napraviť ani vynikajúcimi prácami a prostriedkami.
  5. Márne sa očakáva veľký pokrok vo vedách, ak sa staré odlieva novým a nové štepí do starého. Treba úplne všetko obrodiť, ak sa nechceme ustavične točiť v kruhu a uspokojiť sa s úbohým a takmer bezvýznamný pokrokom.
  6. Všetkým starým spisovateľom prináleží úcta, pretože neporovnávame ani ich nadanie ani schopnosti, ale ich metódy, a nehráme úlohu sudcu, ale úlohu ukazovateľa cesty k pravde.
  7. Ani spôsob ako podávať alebo vykladať naše názory nie je ľahký, pretože to, čo je samo o sebe nové, bude sa môcť pochopiť len na základe analógie so starým.


Pridaj komentár