Úverové produkty komerčných bánk

Podnik chce čo najlepšie zabezpečiť svoje fungovanie a je potrebné tým pádom zabezpečiť aj potrebný rozsah finančných prostriedkov. Práve potreba finančných zdrojov je väčšinou vyššia ako ich tvorba v podniku. Ak vlastné zdroje nestačia je nutné využiť iné možnosti financovania či už ide o prechodné alebo dlhodobé, jednou z možností je využitie komerčnej banky.

Obchodovateľnou zmenkou znejúcou na rad dlžníka, pohľadávkami nekrytými zmenkou, zásobami, drahými kovmi aj inými cennosťami.

Komerčné papiere sú zdrojom krátkodobého financovania, kedy emitovaním komerčných papierov a ich umiestnením na trhu získava podnik úver na financovanie svojich potrieb. Sú krátkodobými CP s lehotou splatnosti od jedného mesiaca do jedného roka.

Preddavky sú od odberateľov predstavujú inú formu krátkodobého financovania potrieb podniku, je to poskytovanie peňažného preddavku dodávateľovi odberateľom na základe dohody ešte pred začatím výrobného procesu alebo počas jeho priebehu, pričom výška a termín závisia od dohody zúčastnených subjektov. Poskytovanie preddavku má výhodu v tom, že ide o získanie bezúročných zdrojov financovania a zabezpečenie si odberateľa.

Faktoring predstavuje odkúpenie krátkodobých pohľadávok pred termínom splatnosti faktorovými spoločnosťami, ktoré zabezpečujú ich inkaso, takýto faktor odkúpením pohľadávky financuje svojho klienta, zároveň preberá na seba riziko spojené s inkasom pohľadávky. Formy faktoringu sú:

  • skrytý faktoring, dlžník nevie o predaji jeho záväzku veriteľom faktorovi, ktorý platí veriteľovi a ten sústreďuje platby na osobitnom účte faktora,
  • otvorený faktoring, odpredaj pohľadávky veriteľ faktorovi oznámi dlžníkovi, ktorý platí záväzky priamo faktorovi, faktor uhradí nominálnu hodnotu pohľadávky, zníženú o náklady faktoringu. Dodávateľ túto službu využíva ak sa nechce sám starať o správu svojich pohľadávok a dáva prednosť riešeniu, pri ktorom ponechá túto správu špeciálnemu subjektu, alebo chce poskytovať odberateľom obchodný úver za podmienok bežných v danom odbore, ale nemá dostatok vlastného kapitálu, tento faktor poskytne dodávateľovi refinancovanie obchodného úveru.

„Komerčná banka je firma ako každá iná a cieľom jej podnikania je zisk a dlhodobé prežitie v hospodárskej súťaži. Je to otvorený, dynamický a cieľavedome riadený systém, ktorého fungovanie zjednodušene znázorňuje nasledujúca schéme: dopyt, ponuka konkurentov, situácia na peňažnom trhu a ostatné faktory → organizačná štruktúra banky a vnútorné procesy v banke → finančná situácie banky,“(Babouček, 2002)

Možnosti čerpania finančnej pomoci pre MSP

Portál o prístupe ku zdrojom napĺňa cieľ v oblasti sprístupňovania financií vo formách nenávratných príspevkov, pôžičiek alebo rizikového kapitálu pre MSP, tento jednotný portál poskytuje podrobné informácie o tom, ako je možné aby MSP požiadali o financovanie s podporou EÚ prostredníctvom 1000 bánk ale aj iných finančných inštitúcií.

Pre spoločnosti a podnikateľov je tento jednotný portál venovaný financovaniu z EÚ umožňuje, aby našli financovanie prispôsobené ich konkrétnym finančným potrebám, so súladom s veľkosťou spoločnosti, druhom financovania alebo zameraním investície. Portál je možné konzultovať vo viacerých jazykoch EÚ je určený pre všetky členské a kandidátske krajiny EÚ. (http://europa.eu/youreurope/business/funding-grants/access-to-finance/index_en.htm)

Postavenie krajín V4

Podnikateľské prostredie odráža kvalitu hospodárskych podmienok a predpokladov ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov. Práve kvalitné prostredie vytvárajúce podmienky na dlhodobo udržateľné dosahovanie ekonomického rastu a je základným predpokladom rozvoja podnikania a zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky krajiny v medzinárodnom meradle. Rebríček konkurencieschopnosti predstavuje spôsob multikriteriálneho hodnotenia konkurencieschopnosti krajiny. Indexy, na základe ktorých sa rebríčky zostavujú majú rôznu podobu, a využívajú rôzne údaje a premenné veličiny, pričom celkové umiestnenie krajiny závisí práve od kompozície a váhy indikátora daného hodnotenia. Pohľad na analýzu poskytuje určitý pohľad na silné a slabé stránky danej ekonomiky. My sme porovnali kvalitu podnikateľského prostredia krajín V4, nakoľko majú krajiny podobné východiskové podmienky, prostredníctvom 4 indexov sme sa užšie zamerali na hodnotenie podmienok priaznivých pre výkon podnikateľských aktivít. Prvým vybraným je index celkovej konkurencieschopnosti prezentovaný v rámci správy o globálnej konkurencie schopnosti vydávanej Svetovým ekonomickým fórom, nasledovný je Doing Business od Svetovej banky, tretí je index ekonomickej slobody realizovaný pomocou americkou nadáciou The Heritage Foundation a i kanadským inštitútom Fraser. V tabuľkách 7-10 vidíme ekonomiky SR a ČR, ktoré vychádzali v predkrízovom období zo silných makroekonomických fundamentov. Obidve ekonomiky dosahovali vysoké tempá rastu pri relatívne nízkej inflácií, rastúcej produktivite práce, nízkom deficite verejných financií a bez potreby zásadnejšieho zvyšovania verejného dlhu. V horšej situácií sa nachádza Maďarsko, ktorej tempo rastu ako aj produktivita práce klesali už v predkrízovom období. Verejný aj súkromný sektor bol vo väčšej miere závislý od externého financovania. Na Poľsko mala kríza menší dosah, ktorá je relatívne uzavretejšou ekonomikou s veľkým vnútorným trhom. Všetky krajiny V4 relatívne zaznamenali dopad svetovej krízy v podobe poklesu export a priemyselnej produkcie, ako aj spomalenia prílevu priamych zahraničných investícií a rastu nezamestnanosti. To je dôvodom, prečo je dôležite vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré sa považuje za predbežnú podmienku zdravého ekonomického rastu.

Index celkovej konkurencieschopnosti

Najstarší ročne aktualizovaný index konkurencieschopnosti krajín, ktorý je prezentovaný v rámci správy o globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report). Tento index vydáva svetové ekonomické fóru World Economic Forum. Vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte, hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a aj iné faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity v krajine. Na základe výsledkov správy o globálnej konkurencieschopnosti v rokoch 2013-2014 sa SR umiestnilo na 78. Mieste zo 148 hodnotených krajín. A pohoršilo si o 7 priečok, zhoršuje sa to už pár rokov. SR sa dostalo do pozície druhej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ po Grécku na 91. mieste. Musíme poznamenať, že na vrchole rebríčka sa umiestnilo Švajčiarsko na Singapur na druhom mieste prvú trojku uzatvára Fínsko.

Národohospodárske otázky

Lídrom sa stalo Poľsko, ktoré si medziročne pohoršilo o jednu priečku na 42. miesto, ČR klesla o 7 miest a skončila na 46. mieste. Maďarsko kleslo o 3 miesta a tým pádom obsadilo 63. Miesto. Index hodnotí konkurencieschopnosť krajiny prostredníctvom 12 pilierov, pričom sa dostupnosť finančných zdrojov zaoberá ôsmy pilier s názvom vyspelosť finančného trhu.


Pridaj komentár