Diplomatické styky

Rámec prípustnej diplomatickej aktivity určujú medzinárodné dokumenty. Okrem iného z nich vyplýva, že každý štát má právo využívať možnosti diplomacie a vysielať či prijímať diplomatických predstaviteľov. Toto privilégium sa označuje ako aktívne a pasívne vyslanecké právo (lat. dus legationis).

Zmluvy sa majú plniť

Spolužitie národov v súčasnom svete regulujú všeobecne uznávane, zmluvné zakotvené pravidlá mierových, vzájomne výhodných a dobrých susedských vzťahov medzi štátmi – subjektmi medzinárodného práva. Tieto pravidlá vychádzajú z hlavnej zásady: Zmluvy sa majú plniť (lat. Pacla sunt servanda).

Právne normy a akty v medzinárodnom práve

Medzi hlavné pravidlá, upravujúce vzťahy medzi štátmi patria:

  • Platné normy medzinárodného práva a princípy medzištátnych stykov (zvrchovaná rovnosť, priateľské styky a udržanie mieru),
  • Charta OSN, ako aj zmluvy, ktoré sa od nej odvíjajú
  • Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (1961), ktorý dopĺňajú a upravujú ďalšie dokumenty
  • Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (1693)
  • Dohovor o osobitných misiách (1969)
  • Viedenský dohovor o zastúpení .štátov a ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálnej povahy (1975)
  • Deklarácia ľudských práv (1948)
  • Deklarácia práv dieťaťa (1959)
  • Ústavy štátov

Charta OSN

Charta OSN je základný dokument Organizácie Spojených národov Bola podpísaná v americkom meste San Francisco 26. júna 1945. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, potom ako ju ratifikovala Čínska republika, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Veľká Británia a väčšina ďalších zakladateľských krajín.

Cieľom OSN je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy, riešiť medzinárodné problémy hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru, podporovať ľudské práva a slobody bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. Členom OSN sa môže stať ktorýkoľvek mierumilovný štát, ktorý prijme záväzky obsiahnuté v Charte. O prijatí nového člena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúčanie Rady bezpečnosti.

Diplomatické právo

Diplomatické styky sú kodifikované diplomatickým právom, čo je súbor zmluvných a obyčajových právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť diplomatických zástup­cov. Vývoj diplomatického práva má síce hlboké historické korene, ale bolo až nedávno for­mulované v modernej podobe.

Zmluva o diplomatických stykoch

Medzinárodnú všeobecnú platnosť diplomacie kodifikovala napokon až v roku 1961 na Viedenskej konferencii OSN o diplomatických stykoch a imunitách „Zmluva o diplomatických stykoch“, ktorú navrhla Komisia medzinárodného práva. Vymedzilo sa ok­rem tradičných funkcií poslanie zastupiteľských orgánov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a vzájomný rozvoj hospodárskych k kultúrnych a vedeckých stykov.


Pridaj komentár