Výber stratégie pre realizáciu určitej zmeny má svoj dopad na konečný výsledok. Greiner, L. (1967) určil vo svojich prácach vzťah rôznych stratégií zmeny k relatívnej úspešnosti zmeny samotnej. Rozoznáva tri prístupy:
Prístupy opierajúce sa o jednostrannú právomoc, ktoré môžu mať formu akého si nariadenia zo strany vrcholového manažmentu, ktoré popisujú zmenu a zodpovednosť podriadených za jej realizáciu.
Prístupy opierajúce sa o zdieľanú právomoc zapájajú skupiny na nižšej úrovni do procesu definovania problému a jeho možných riešení, alebo do procesu riešenia problému a definovanie problému uskutočnil vrcholový manažment.
Prístup opierajúci sa o delegovanú právomoc prenáša v plnom rozsahu právomoci na podriadené skupiny. Skupina je v konečnom dôsledku zodpovedná za analýzu problému a návrh jeho riešení. Práve tento prístup podľa autora patrí medzi relatívne najúspešnejšie pre aplikáciu organizačných zmien.

V organizáciách okrem uvedeného existujú tri bežné prístupy k vytváraniu vnútorných tlakov pre zmenu. Sú to:
1. Prístupy zhora – nadol.
2. Prístup zdola – nahor.
3. Odborný prístup.

Nejedná sa o jediné prístupy k zmene. Mnohé organizácie zavádzajú prístup komplexnej kvality, ktorý žije z neustálej zmeny; iné menia organizačnú kultúru, aby boli schopné zvládnuť zmenu.


Pridaj komentár