Medzi ekonomikami jednotlivých krajín nájdeme výrazné rozdiely, ale aj tak môžeme určité funkcie označiť ako všeobecne platné. Ide o nasledujúce funkcie:

  • Transformačné funkcie pri nej ide o vplyv zahraničného obchodu na vytváranie stavu vnútornej ekonomickej rovnováhy,
  • Rastová funkcia pri nej je plnenie funkcie z hľadiska ekonómie času s výsledkom úspory národnej práce pri zapájaní sa do medzinárodnej deľby práce,
  • Zahraničný obchod ako bariéra rastu domácej ekonomiky. (Černohlávková, Plchová,2005.)

Niektorí autori uvádzajú k uvedeným funkciám aj nasledujúce:

  • Parametrická funkcia,
  • Proporcionalitná funkcia. (Baláž, 2005.)

Transformačná funkcia zahraničného obchodu

Prvotným zmyslom ekonomických vzťahov so zahraničím je transformačné pôsobenie zahraničného obchodu. Táto funkcia znamená, že zahraničný obchod mení teda transformuje štruktúru domácej produkcie, respektíve domácich zdrojov, na štruktúru požadovanú v oblasti využitia (výrobného alebo finálneho). (Černohlávková, Plchová,2005.)

Transformačná funkcia zahraničného obchodu je výrazná hlavne v relatívne malých ekonomikách, kde dovozné toky sú predpokladom prekonania limitov. Môžeme povedať, že práve dovozom určitého typu produktov je možné ovplyvniť limity, ktoré sú dané prírodnými podmienkami ( nedostatočná surovinová základňa, obmedzený priestor, klimatické aj pôdne podmienky), ale aj ekonomickými podmienkami (nízka kvalifikácia pracovnej sily, nedostatok domáceho kapitálu. Práve transformačné pôsobenie zahraničného obchodu má rastúci význam pri zvyšovaní ekonomickej vyspelosti krajín. Vyspelejšia ekonomika je charakteristická rastom špecializácie hlavne výrobnej a tá sa spája s rastom dovozu. Transmisná funkcia je považovaná za vyšší typ transformačného pôsobenia vonkajších ekonomických vzťahov na národnú ekonomiku. Základnou úlohou transformačnej funkcie je v prvom rade náhrada domácej výroby spolu s domácimi zdrojmi dovozu tovaru alebo čerpanie zahraničných výrobných faktor. Nástrojom prenosu informácií, kritérií a stimulov z vonkajšieho prostredia do domácej ekonomiky pre využitie v rámci rozhodovacích procesoch domácich subjektov je transmisná funkcia. Táto funkcia je pre niektorých autorov chápaná ako proces „ učenia sa vo vzťahu k zahraničiu“ je označovaná za najdynamickejšie a najzávažnejšie pôsobenie vonkajších ekonomických vzťahov na ekonomiky jednotlivých krajín.

Rastová funkcia zahraničného obchodu

Plnenie princípu ekonómie času je jeden zo zmyslov zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce. Uplatnenie tohto princípu znamená zvýšenie tempa rastu nad rozvojové možnosti v rámci izolovanej národnej ekonomiky, z pohľadu efektu rastu je dôležitá štruktúra aplikovanej náhrady domácej produkcie dovozom tovaru alebo využitím zahraničných zdrojov. V tomto prípade ide o štruktúru realizovanej transformácie, ktorá vedie k úsporám vynaloženej národnej práce. Práve rastová funkcia zahraničného obchodu súvisí s vytváraním špecializačného profilu ekonomiky, a to hlavne v relatívne malých ekonomikách je štruktúra domáceho hospodárstva výrazne ovplyvnená exportnou výkonnosťou a konkurenčnou schopnosťou výrobkov danej krajiny na zahraničných trhoch. (Beneš, 2004.)

Kritéria špecializačného profilu

Môžeme hovoriť o nasledujúcich kritériách pre vytvára takéhoto profilu národnej ekonomiky, na základe zdôrazňovania jednotlivých teoretických smerov a to:

  • Rozdiely v komparatívnych (relatívnych) nákladoch práce,
  • Rozdiely v absolútnej veľkosti nákladov práce,
  • Rozdiely vo vybavenosti krajín jednotlivými výrobnými faktormi (práca, pôda a kapitál),
  • Rozdiely v ľudskom kapitále, v znalostiach know-how,
  • Rozdiely dosiahnuté v technike, technológiách.

Zahraničný obchod ako bariéra rastu domácej ekonomiky

Niektoré teórie hovoria o tom, že sa zahraničný obchod z potenciálnych faktorov môže stať možno len dočasnou brzdou a činiteľom zaostávania v ekonomike. Pri takomto prípade sa zmysel zahraničného obchodu obracia vo svoj opak. Práve Careyho a Lista boli zástancami protekcionistických teórií tzv. detského alebo aj nezrelého priemyslu. Takéto teórie prichádzajú k záveru, že pokiaľ priemyselné odvetvia určitej krajiny sú v počiatočnej fáze vývoja, tak krajina nie je schopná čeliť zahraničnej konkurencii a slobodný obchod bude znamenať poškodenie domácej ekonomiky. Dôraz sa kládol na potrebu štátneho protekcionizmu, až do doby dosiahnutia zrelosti domáceho priemyslu. Sú aj nové teórie napríklad o seba poškodzujúcom raste, ktorú sformuloval v polovici 50. Rokov indický ekonóm Jagdish Bhagwati. Hovorí o ekonomickom poklese menej vyspelých krajín pod vplyvom zvyšovania ponuky exportných komodít týchto krajín. Ekonóm R. Prebisch začiatkom 60. rokov prichádza k podobnému záveru v teórií periférnej ekonomiky teoretík, ktorý označil rozvojové krajiny ako periférie a vyspelé ekonomiky ako centrá. Povedal, že na vývozoch periférie sa z veľkej časti podieľajú výrobky s nízkou pridanou hodnotou, pričom je opakom export centier, ktorý tvoria výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Najhlavnejším problémom je, že dôchodková pružnosť dopytu po výrobkoch s vysokou pridanou hodnotou je vyššia ako dôchodková pružnosť dopytu po výrobkoch s nízkou pridanou hodnotou. K vyššiemu rastu dopytu po priemyselných výrobkoch v porovnaní s rastom dopytu po surovinách a základných potravinách vedie k tomu rast dôchodku. Výsledkom je rýchlejší rast cien vyspelých výrobkoch a zhoršovanie výmenných relácií z ohľadu periférie. (Černohlávková, Plchová, 2005)

Parametrická funkcia zahraničného obchodu

Úloha medzinárodného obchodu ako porovnávacieho nástroja na svetovom trhu raste s rastúcou úrovňou medzinárodnej deľby práce. Vďaka medzinárodnému obchodu sa ku svojmu konečnému spotrebiteľovi dostáva veľká časť hotových výrobkov. Môžeme sa stretnúť s nepretržite vyvíjaným tlakom na porovnanie technicko- technologických, kvalitatívnych, úžitkových ale aj cenových parametrov. Splnenie parametrov patrí medzi dôležitosti pre úspešnosť výrobku na trhu, práve včasný prenos kvalitných informácií zo svetového trhu do vnútornej ekonomiky a urýchlené prispôsobenie domácej produkcie na neustále náročnejšie podmienky svetového trhu, sú najdôležitejším predpokladom k úspechu nad zahraničnou konkurenciou. Súperenie na medzinárodnom trhu je čoraz náročnejšie. Exportéry väčšinou dokážu spĺňať štandardné technicko-úžitkové parametre výrobkov. Ak ekonomika krajiny nie je schopná prispôsobeniu sa rastúcim požiadavkám svetového trhu, tak táto skutočnosť je chápaná ako prejav celkového zaostávania národnej ekonomiky. Možným riešením je ekonomická izolácia, ktorá znamená stratu existujúceho postavenia na medzinárodných trhoch. ( Michník, 2000)

Proporcionalitná funkcia medzinárodná funkcia

Zabezpečovanie správneho časového aj priestorového rozloženia reprodukčných procesov, ktoré prebiehajú v národnej ekonomike je špecifickou funkciou medzinárodného obchodu. Rozumieme tým podporu vývozu ako dôležitý prostriedok na urýchlenie hospodárskeho rozvoja. Takéto chápanie sa dlhodobo presadzuje oproti pasívnemu prístupu spočívajúcemu v chápaní vývozu ako prostriedku, ktorý slúži len na pokrytie nevyhnutných dovozných nárokov danej ekonomiky. (Baláž, 2005)

Použitá literatúra

BALÁŽ, P. a kol. : Medzinárodné podnikanie. SPRINT, Bratislava 2005. s. 239 ISBN 80-89085-51-2

BENEŠ, V. a kol. : Zahraniční obchod. Grada 2004. ISBN 80-247-05558-3.

ČERNOHLÁVKA, E., PLCHOVÁ, B. a kol. : Zahraniční obchod. Bankovní institut, a.s., Praha 2005.

MICHNÍK, Ľ. at al. 2000. Zahraničný obchod: Ekonomika, stratégia, podnikanie. 2. vyd. Bratislava : Sprint, 2000. 656 s. ISBN 80-8884-31-8


Pridaj komentár