Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ vznikol podpísaním Zmluvy o spolupráci 3. Júla 1999 v obci Nészmély v Maďarsku. Podpísali ju zástupcovia samospráv žúp Komárom- Esztergom a Pest a prednosta Krajského úradu v Nitre v pevnom presvedčení, že upevnenie a rozšírenie obojstrannej spolupráci nitrianskeho regiónu s župami Komárom-Esztergom a Pest je predpokladom pre obojstranne prospešný ekonomický, sociálny i kultúrny rozvoj dotknutých území. Reprezentantom euroregiónu na Slovensku je Regionálne združenie Váh – Dunaj – Ipeľ (RVDI).

Na zabezpečenie svojho účelu chce RVDI sústreďovať know-how a finančné prostriedky z členských príspevkov, domácich a zahraničných zdrojov a pomocou nich napĺňať hlavné zámery združenia a to v rámci Euroregiónu Váh – Dunaj – Ipeľ spolupracovať na:

  • – zvýšení príťažlivosti regiónu
  • – zosúladení rozvoja v oblasti hospodárstva a cudzineckého ruchu
  • – rozvíjaní vzťahov v oblasti školstva a vedy
  • – zosúladení územného rozvoja
  • – spolupráci v oblasti ochrany prírody, životného prostredia a vodných zdrojov, odvrátenia živelných pohrôm
  • – zosúladení rozvoja dopravy
  • – spolupráci v humanitárnej a sociálnej oblasti
  • – zachovaní spoločného kultúrneho dedičstva
  • – úspešná účasť vo finančných programoch spoločenstva EU
  • – vytvorení podmienok výmeny informácií a zabezpečení ich toku
  • – vypracovaní návrhov, odporúčaní a koordinácií spoločných projektov a programov

Členmi združenia môžu byť len právnické osoby, ktoré súhlasia s cieľmi a poslaním združenia, najmä samosprávy a samosprávne spoločenstvá pôsobiace na území Nitrianskeho kraja a regiónu Váh – Dunaj – Ipeľ.

Euroregión spolu slovenská časť maďarská časť
Sídlo Tatabánya Nitra Tatabánya
Rozloha v km2 23 999 6 343 17 656
Počet obyvateľov 2 856 499 715 841 2 140 658
Počet obcí (mestá+dediny) 940 (61+879) 350 (15+335) 590 (544)
Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ
Dĺžka hraníc v km 117
Najväčšia šírka v smere východ – západ, km 230
Najväčšia dĺžka v smere sever – juh, km 215
Priemerná ročná teplota, °C 10,9
Množstvo zrážok, mm 697
Hustota obyvateľstva na 1 km2 119
Priemerný vek 37,03

Prírodné podmienky nitrianskeho regiónu

Z geomorfologického pohľadu sa prakticky celé územie rozprestiera na Západopanónskej panve – Podunajskej nížine a okrajovo zachytáva časť západných Karpát – na severe začiatok horských masívov – Považský Inovec, Tríbeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy.

Južnú časť Podunajskej nížiny tvorí Podunajská rovina. Severná časť nížiny je tvorená Podunajskou pahorkatinou členená na Nitriansku, Žitavskú, Hronskú a Ipeľskú pahorkatinu.

Severný lem územia tvoria jadrové pohoria Považský Inovec a Tríbeč. Vnútorné Karpaty (Panonidy) sú na území zastúpené aj sopečnými pohoriami – na severovýchode a východe sú to Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Izolovaným pohorím Matransko – slanskej oblasti je na území juhovýchodnej časti kraja Burda.

Najvyšší bod územia (893 m n. m.) je na chrbte Považského Inovca v okrese Topoľčany, najnižší bod kraja (110 m n. m.) leží pri výtoku Dunaja z územia SR v okrese Nové Zámky.

Poloha a nížinný charakter Nitrianskeho kraja sa podieľajú na tom, že patrí medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na rovine je -1 až -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 550 – 600 mm. Južné a juhovýchodné stráne Považského Inovca a Tríbeča zasahujú do mierne teplej, mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, vyššie položené časti týchto pohorí a juhozápadná časť Štiavnických vrchov majú mierne teplé, vlhké, vrchovinové podnebie.

Územie Nitrianskeho kraja patrí do povodia európskeho veľtoku Dunaj, do ktorého sa pri Komárne vlieva Váh s Nitrou, severovýchodne od Štúrova Hron so Sikenicou a vo východnej časti kraja Ipeľ so Štiavnicou a Krupinicou. Dunaj a Ipeľ zároveň vytvárajú prírodné štátne hranice s Maďarskom. Osou kraja je však rieka Nitra so svojím prítokom Žitavou.

K známym vodným plochám patrí napr. Duchonka, Lipovina pri Bátovciach, bagroviská v Šuranoch, Komjaticiach, Komoči, Kováčove, Chľabe a pod. Známe sú i Levické rybníky.

Nitriansky kraj má aj bohaté zásoby podzemných vôd. Ich najvýznamnejšia oblasť výskytu je Podunajská nížina (okrajová časť Žitného ostrova).

Kraj je bohatý aj na minerálne a geotermálne vody, kyselky vystupujú v Kalinčiakove, Malinovci, Santovke a Slatine. Geotermálne vody boli navŕtané napr. v Nových Zámkoch, Štúrove, Dvoroch nad Žitavou, Šali, Diakovciach, Vlčanoch, Podhájskej, Poľnom Kesove, Komárne, Patinciach , Štúrove, Obide a pod.

Pôdny kryt regiónu tvoria hlavne pôdne typy nížin. Z lesov v súčasnosti dominujú dubové, bukové a dubovo – hrabové lesy. V oblasti Podunajskej nížiny žije asi 20 % našej fauny, ktorá sa inde na Slovensku nenachádza. Živočíšstvo je reprezentované biotopmi lužných lesov a kultúrnej stepi. Z významných tu žijúcich druhov je to orliak morský, hvizdár veľký, kačica chripľavka, sýkorka chochlatá.

V Topoľčiankach sa nachádza aj najväčšia zubria zvernica, ktorá je európskou raritou. Na ploche 27 ha tu žije 13 zubrov.

Z veľkoplošných chránených území zasahujú do Nitrianskeho kraja časti troch chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy. Maloplošných chránených území je 125, z toho chránených areálov je 58, prírodných rezervácií 34, národných prírodných rezervácií je 14 a prírodných pamiatok je 18. Medzinárodný význam z hľadiska Ramsarskej konvencie majú lokality biotopov vodného vtáctva Číčovské mŕtve rameno, Parížske močiare a Dunajské luhy.

Pre cestovný ruch možno územie kraja členiť do 3 častí:

  • a) rovinná časť, ktorú tvorí pás pozdĺž Dunaja s rozšíreným územím v juhozápadnej časti medzi Dunajom a Žitavou s dolným tokom Váhu (po Šaľu), Nitry (po Komjatice) a užším pásom Hrona a Ipľa,
  • b) pahorkatinná časť predstavuje územne najrozsiahlejšiučasť, je rozdelená tokmi riek na Nitriansku, Žitavskú, Pohronskú a Ipeľskú,
  • c) podhorská a horská časť – časť, ktorú tvoria juhovýchodné svahy Považského Inovca, pohoria Tríbeč, Pohronský Inovec a južná časť Štiavnického pohoria a časť Krupinskej vrchoviny. V juhovýchodnej časti sa dvíha nad Dunajom nízke pohorie Burda.

Tieto tri časti – rovinná, pahorkatinná, nízke pohoria – sú výrazne prerušované tokmi riek ústiacimi do Dunaja – Váh s Malým Dunajom, Nitra so Žitavou, Hron, Ipeľ.

V južnej časti kraja, na území nížiny s intenzívnym poľnohospodárstvom, sa uplatňujú zväčša len bodové samostatné rekreačné priestory a lokality a to najmä na základe vodných nádrží, bagrovísk, lokalít s výskytom geotermálnych vôd. Komplexnejšie rekreačné územia môžu vzniknúť pozdĺž vodných tokov a severnejšej časti v rámci pohorí.


Komentáre

Pridaj komentár