Dopyt po práci

Hlavnou časťou dopytu na trhu práce sú firmy. Základný činiteľ, ktorý vo veľkej miery ovplyvňuje tento dopyt je úroveň mzdovej sadzby. Tu treba uviesť že sa vo všeobecnosti rozlišuje cena práce pri dokonalej konkurencii a cena práce pri nedokonalej konkurencii. Pri dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Na rozdiel od toho v podmienkach nedokonalej konkurencii môžu firmy ponúknuť za rovnakú prácu rozdielne mzdy.

Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (výrobky, služby). Takže keď sa výrobkoch zvýši, zvýši sa aj dopyt po pracovníkoch. O tom aká bude cena práce rozhoduje elasticita krivky ponuky práce.

Pri určovaní krivky dopytu po práci je potrebné vychádzať z hraničného produktu práce, ktorý je definovaný ako prírastok produktu pri zamestnaní dodatočnej jednotky práce. Takže v konečnom ponímaní krivka hraničného produktu práce je krivkou dopytu po práci. Ak zohľadníme tovarovo peňažné vzťahy tak krivkou dopytu firmy bude krivka príjmov z hraničného produktu (jedná sa o peňažné vyjadrenie hraničného produktu, kde dopyt firmy po výrobnom faktore závisí od ceny toho faktora, ktorý sa dáva do rovnosti s hraničným príjmom).

Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú dopyt po práci je napríklad úroveň využitia technických, technologických a organizačných znalostí, kvalita a kvantita ostatných výrobných faktorov a iné (úroveň hraničného produktu práce,….)

Ďalším subjektom, ktorý vstupuje na trh práce je štát. Tieto zásahy štátu ovplyvňujú fungovanie trhu práce aj na strane ponuky aj na strane dopytu. Základný význam tohto subjektu je, že vytvára právny rámec trhu práce a ekonomickými nástrojmi ho ovplyvňuje.

Posledným, tiež dôležitým subjektom na trhu práce sú odbory, ktoré pôsobia hlavne ako regulátory trhu. Jedná sa hlavne o tzv. tripartitné rokovania, ktorých sa zúčastňujú zamestnávatelia, odbory a vláda.

Pôsobenie subjektov na trhu práce

Ak posudzujeme pôsobenie subjektov na trhu práce musíme brať do úvahy hľadisko krátkodobé aj dlhodobé.

Krátkodobé hľadisko: Ak dochádza k pomalému rastu agregátneho dopytu, za podmienok, že výroba začína rásť pomaly. Existujúca nezamestnanosť spôsobuje stav, v ktorom nie je potrebné zvyšovanie miezd na získanie dodatočnej jednotky práce. Krivka ponuky práce za takýchto podmienok nadobúda vertikálny charakter a pri pomalom raste dopytu po práci, rastie zamestnanosť a produkt, ale mzdy a ceny nerastú.

Ak predpokladáme expanziu firmy tak dopyt po práci rastie rýchlejším tempom, rastú aj mzdy a spôsobí to nárast I v ponuke práce. Táto situácia vyvoláva nárast cenovej hladiny, čo vyvoláva nárast nominálnej mzdy, ale pokles reálnej mzdy.

Dlhodobé hľadisko: Pri prechode ekonomiky jednotlivými fázami ekonomického cyklu, po určitom čase pracovníci zistia, že reálne mzdy klesajú v dôsledku nárastu cenovej hladiny (inflácie), čo má za následok zníženie reálnej ponuky práce.

Dlhodobé pôsobenie a rovnováha na trhu práce

V dlhodobom horizonte sa trh práce usiluje o dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Rovnovážna mzdová sadzba je taká úroveň mzdy, pri ktorej sú všetci ochotní pracovať za danú mzdu zamestnaní a firmy sú ochotné prijať pracovníkov za túto cenu. V praxi však táto rovnováha nie je statická, pretože na trh práce vplývajú dynamické faktory ako inflácia, technologický pokrok, migrácia pracovnej sily a demografické zmeny.

Dlhodobá rovnováha na trhu práce je podmienená schopnosťou ekonomiky reagovať na zmeny dopytu a ponuky prostredníctvom flexibility miezd a mobility pracovnej sily. Ak mzdy nie sú dostatočne flexibilné, môže vzniknúť dlhodobá nezamestnanosť.

Druhy nezamestnanosti

Na trhu práce sa rozlišuje viacero druhov nezamestnanosti, ktoré ovplyvňujú dopyt a ponuku:

Frikčná nezamestnanosť – krátkodobá, spôsobená prirodzenou mobilitou pracovnej sily pri zmene zamestnania alebo povolania.
Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká v dôsledku nesúladu medzi kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami trhu práce.
Cyklická nezamestnanosť – viaže sa na hospodárske cykly a vzniká pri poklese agregátneho dopytu v recesii.
Sezónna nezamestnanosť – typická pre odvetvia závislé od ročných období (poľnohospodárstvo, cestovný ruch).

Elasticita dopytu po práci

Elasticita dopytu po práci vyjadruje citlivosť zmien dopytovaného množstva práce na zmenu mzdovej sadzby. Určuje, o koľko percent sa zmení dopyt po práci pri zmene mzdy o 1 %. Medzi faktory ovplyvňujúce elasticitu patrí:

Podiel práce na celkových nákladoch firmy – čím vyšší, tým je elasticita vyššia.
Možnosť substitúcie práce kapitálom – ak je technológia prispôsobiteľná, elasticita stúpa.
Elasticita dopytu po finálnom výrobku – ak je dopyt po výrobku elastický, rovnako elastický bude aj dopyt po práci.

Úloha štátu v regulácii trhu práce

Štát reguluje trh práce prostredníctvom legislatívy, inštitucionálneho rámca a ekonomických opatrení. Medzi hlavné nástroje patria:

Zákonník práce – určuje základné práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov.
Minimálna mzda – zabezpečuje ochranu nízkopríjmových pracovníkov, ale môže vyvolať sekundárne efekty na zamestnanosť.
Politika zamestnanosti – aktívne nástroje (rekvalifikácia, podpora mobility pracovnej sily) a pasívne nástroje (podpora v nezamestnanosti).
Daňová a odvodová politika – priamo ovplyvňuje cenu práce a čistý príjem pracovníkov.

Pôsobenie odborov

Odbory zohrávajú kľúčovú úlohu v kolektívnom vyjednávaní a ochrane práv zamestnancov. Medzi ich hlavné funkcie patrí:

Vyjednávanie o mzdách a pracovných podmienkach.
Zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
Spoluúčasť na tripartitných rokovaniach, ktoré zabezpečujú kompromis medzi záujmami zamestnávateľov, zamestnancov a vlády.

Odbory môžu prispievať k stabilizácii pracovných vzťahov, ale v niektorých prípadoch môžu nadmerné mzdové požiadavky znižovať konkurencieschopnosť podnikov.

Moderné trendy na trhu práce

Súčasný trh práce čelí viacerým novým výzvam:

Digitalizácia a automatizácia – znižuje dopyt po nízko kvalifikovanej práci, ale zvyšuje potrebu vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.
Globalizácia – vedie k vyššej mobilite kapitálu aj pracovnej sily.
Flexibilné formy zamestnania – rast významu práce na diaľku, freelancerov a zmluvných pracovných vzťahov.
Demografické zmeny – starnutie populácie a pokles počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Trh práce

Trh práce je dynamický mechanizmus, v ktorom sa stretáva ponuka práce zo strany domácností s dopytom zo strany podnikov a ďalších inštitúcií. Jeho fungovanie ovplyvňuje množstvo ekonomických, sociálnych aj politických faktorov. Pre zabezpečenie dlhodobej rovnováhy a stability je nevyhnutná kombinácia flexibilných trhových mechanizmov, aktívnych zásahov štátu a úlohy odborových organizácií.