(EuroEkonóm.sk,  0)

Bohatstvo, blahobyt, bieda a chudoba domácností

Medzi základné ukazovatele, ktoré vplývajú na správanie sa domácností, nepochybne patrí úroveň a vývoj ich bohatstva. Spolu s disponibilným príjmom sú podľa ekonomickej teórie dôležitými indikátormi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie domácností o spotrebe a úsporách, teda o budúcej spotrebe.

Bohatstvo

Osobné (prípadne rodinné) bohatstvo predstavuje súhrn hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorým môže bez obmedzenia (s výnimkou štandardných obmedzení, vyplývajúcich z obchodného využívania majetku) disponovať osoba (rodina). Ide o súkromné vlastníctvo, ktorého podmienkou je predpoklad, že na rovnaký majetok, hnuteľný či nehnuteľný, si nenárokuje niekto iný, a že si nikto nenárokuje právo zamedziť nakladať s týmto majetkom (Smrčka, 2009, s. 212).

Podľa tradičnej ekonomickej teórie chápeme bohatstvo, ako množstvo statkov a služieb spotrebovaných na hlavu. K tomu sa pripočíta aj ďalšie bohatstvo, t.j. všetky ostatné aktíva danej osoby vyjadrené v peniazoch (Kameníček, 2012, s. 138).

Každý z nás môže získať bohatstvo darom alebo dedičstvom. V komplexne rozvinutom modely životného cyklu musí jednotlivec pri posudzovaní svojej životnej spotreby brať do úvahy všetko bohatstvo, ktoré bude chcieť odkázať ako dar alebo dedičstvo (Árendáš, 2005, s. 92).

Blahobyt

Ekonómovia obvykle predpokladajú, že blahobyt jednotlivca je funkciou jeho spotreby tovaru v priebehu času alebo jeho reálneho príjmu (Gowland, 1995, s. 144).

Blahobyt nie je merateľnou veličinou, pretože zahrňuje také nemerateľné veci, ako sú úžitok z voľného času alebo úžitok z čistého vzduchu (Holman, 2010, s. 13).

Podľa Kameníčka môžeme termín blahobyt interpretovať ako stav, ktorý zahrňuje okrem bežného dostatku taktiež pocity plné životnej sily a naplnenia z činorodosti. Takto charakterizovaný blahobyt sa bude pravdepodobne približovať k tomu, čo si predstavujeme napríklad pod pojmom životný štandard (Kameníček, 2012, s. 13).

Pojmom blahobyt označujeme zásobu peňazí a ďalších aktív, teda všetko, čo považujeme za zásobu pre obnovu svojich životných síl a psychickej odolnosti. Aktivity, ktoré vplývajú na naše príjmy alebo na náš blahobyt, môžeme triediť do dvoch skupín:

Čistý ekonomický blahobyt

Podľa Táncošovej čistý ekonomický blahobyt (ČEB, NEW) je kvalitatívny ukazovateľ, ktorý presnejšie vyjadruje skutočný blahobyt spoločnosti. Okrem HDP (GDP) závisí aj od iných faktorov, napr. ekologické škody, choroby z povolania a pod., ktoré znižujú celkový ekonomický blahobyt. Do HDP nezaraďujeme všetky produkty, ktoré sú výsledkom vlastnej alebo svojpomocnej práce alebo aj tieňovej ekonomiky a pod. Najväčší podiel majú nasledujúce položky:

  • Statky a služby produkované pre domácnosti, to znamená, že sú to tie služby a statky, ktoré sú produkované pre vlastnú spotrebu a pre svoju domácnosť alebo rodinu a priateľov, a nerealizujú sa prostredníctvom trhu. Takže nie sú zahrnuté v HDP, ale prispievajú k zvyšovaniu ekonomického blahobytu.
  • Produkcia tieňovej (čiernej, sivej) ekonomiky, ktorá znamená daňové úniky podnikateľov. Ide tiež aj o ilegálne aktivity, ako napr. obchod s drogami, so zbraňami a pod., ktoré znižujú úroveň HDP, a nie je možné ich započítať.
  • Rast kvality a úžitkových vlastností statkov a služieb, ktorý prispieva k zvyšovaniu ekonomického blahobytu, ale ich vývoj v HDP vykazuje opačný smer pohybu, ako kvalita tovarov.
  • Hodnota voľného času nie je zohľadnená v HDP. Rastom voľného času sa zvyšuje ekonomický blahobyt (Táncošová, 2013, s. 142-143).

Kvalita života

Eurostat vďaka výsledkom pracovnej skupiny, ktorá sa venuje otázkam multidimenzionálneho merania kvality života, definuje kvalitu života, ako štruktúru nasledujúcich dimenzií:

  1. materiálne životné štandardy (príjem, spotreba, majetok),
  2. zdravie,
  3. vzdelanie,
  4. osobnostné aktivity (platená práca, neplatená domáca práca, dochádzka za prácou, voľný čas, bývanie),
  5. politická mienka a vládna moc,
  6. sociálne kontakty,
  7. environmentálne podmienky,
  8. osobnostná neistota,
  9. ekonomická neistota

Bieda a chudoba

Problémom biedy a chudoby sa zaoberali mnohé osobností už celé stáročia. Zatiaľ neexistuje jednotné a všeobecné charakterizovanie obsahu týchto kategórií.

Pod biedou rozumieme stav, keď jednotlivci nemajú k dispozícií zdroje považované z existenčného hľadiska za základné, žijú v núdzi a existenčnej neistote.

Chudoba znamená neschopnosť zabezpečiť množstvo statkov, ktoré sú práve postačujúce na udržanie minimálneho životného štandardu. V širšom chápaní chudoba neznamená len neschopnosť kúpiť množstvo statkov, ktoré sú charakterizované, ako práve postačujúce na udržanie minimálne akceptovateľného životného štandardu, ale aj neprístupnosť vzdelania, zlý zdravotný stav, nedostatok príležitostí na sebarealizáciu, ako aj obavy z budúcnosti, bezmocnosť a značnú zraniteľnosť. Chudobní ľudia sa nemôžu slobodne rozhodovať, čo je pre bohatých ľudí samozrejmosťou, nemôžu plniť svoju úlohu v spoločnosti.

Absolútna chudoba je chudoba, ktorá je definovaná vo vzťahu k určitému absolútnemu minimálnemu štandardu, ktorým je hranica chudoby. Absolútna chudoba znamená skutočný nedostatok v dôsledku neuspokojenia základných životných potrieb. Základné životné potreby predstavujú tie potreby, ktorých uspokojenie je nutnou podmienkou prežitia. Ich chápanie sa mení, neredukuje sa však len na uspokojovanie fyzických potrieb (Lisý et al, 2005, s. 308).


Zdroje a literatúra

  • GOGA, M., JANOK, M., IVANOVÁ, E. MIKROEKONÓMIA: (dokonalá konkurencia). 1. vydanie. Bratislava: MIKA – Conzult, 2001. 156 s. ISBN 80-968504-0-7.
  • GOWLAND, D. Makroekonomie. 1. vydanie. Praha: VICTORIA PUBLISHING, a.s., 1995, 238 s. ISBN 80-85865-22-X.
  • HOLMAN, R. Ekonomie. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 691 s. ISBN 978-80-7400-006-5.
  • HOLMAN, R. Makroekonomie: středně pokročilý kurz. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, 424 s. ISBN 978-80-7179-861-3.
  • JUREČKOVÁ, M., MOLNÁROVÁ, I. Štatistika s excelom. Liptovský Mikuláš AOS 2005, 234 s., ISBN 80-8040-257-4.
  • CHAJDIAK, J. Základy hospodárskej štatistiky. Bratislava: STATIS, 2004, 192 s. ISBN 80-85659-38-7.
  • KAMENÍČEK, J. Lidský kapitál: Bohatství, které dřímá v nás. Vydanie 2., upravené. Praha: Karolinum, 2012, 230 s. ISBN 978-80-246-2139-5.
  • Kucharčíková, A. Makroekonómia. EDIS – vydavateľstvo ŽU, 1. vydanie, Žilina 2009, 236 s., ISBN 978-80-8070-978-5.
  • LISÝ, J. et al. Dejiny ekonomických teórií: (Vývoj ekonomickej vedy). 2. doplnené a rozšírené vydanie. Bratislava: ELITA, 1999, 356 s. ISBN 80-85323-93-1.
  • LISÝ, J. et al. Ekonómia. 1. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2012, 631 s. ISBN 978-80-8078-406-5.
  • LISÝ, J. et al. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 622 s. ISBN 80-8078-063-3.
  • SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. D. 1992. Ekonómia: časť I. Prekl. z angl. orig. Economics preložil IŠA, J. a kol. Bratislava: BRADLO, 1992. 420 s. ISBN 80-7127-030-X.
  • SMRČKA, L. Rodinný rozpočet a společnost spotřeby: (staronový pohled na osobní finance a bohatství). 1. vydanie. Praha: Professional Publishing, 2008, 313 s. ISBN 978-80-86946-78-8.
  • TÁNCOŠOVÁ, J. et al. Ekonómia. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2013, 296 s. ISBN 978-80-8078-598-7.

Pridaj komentár