Všeobecné kritériá pre vykonávanie profesie

Profesijná pripravenosť pracovníka

Predpokladom úspešného vykonávania profesie je na jednej strane pripravenosť indivídua charakterizovaná odbornými znalosťami, vedomosťami, praxou, skúsenosťami a osobnými charakteristikami. Na druhej strane podmieňuje pripravenosť jedinca technologická, organizačná a ekonomická premenlivosť spoločenského procesu výroby. Všetky tieto faktory vedú k diferenciácii profesií a jej systematizácii v štruktúre národného hospodárstva.

S tým je spojená špecifikácia požiadaviek kladená na pracovníka, ktorá je veľmi rozsiahla a označuje sa ako profesionálna náročnosť. Tá predstavuje druh (kvalitu) a veľkosť (kvantitu) podmienok a požiadaviek, ktoré profesia kladie na pracovníka (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).

Podmienky vzniku pracovného výkonu

Podľa Daniela a Szabóa (1994, s. 76) „k tomu, aby vôbec vznikol určitý pracovný výkon, sú okrem iného potrebné dve dôležité podmienky: pracovník musí mať hlavne primerané schopnosti a musí byť dostatočne motivovaný“. Z toho vyplýva, že odborná pripravenosť musí ísť ruka v ruke s vnútornou motiváciou, aby pracovník dokázal efektívne plniť požiadavky svojej profesie.

Kritériá posudzovania spôsobilosti pracovníka

• Odborná pripravenosť: osvojené znalosti, vedomosti a skúsenosti, ktoré vyjadrujú mieru zvládnutia pracovnej požiadavky.
• Pracovná zdatnosť: fyzická, neuropsychická a emocionálna kapacita pracovníka ovplyvňujúca priebeh pracovnej činnosti.
• Osobnostný profil: zhoda osobnostných rysov pracovníka s požiadavkami profesie, vytvorená aj počas adaptačného procesu.
• Ekonomický a spoločenský profil: súlad pracovníka s profesijnou sociálnou rolou a požiadavkami spoločenského statusu.
• Osobnostná a pracovná orientácia: zhoda osobných cieľov, potrieb a perspektív s pracovným prostredím.

Pri posudzovaní spôsobilosti pracovníka pre danú profesiu alebo pozíciu je nutné si všímať:

Odbornú pripravenosť vo forme osvojených znalostí, vedomostí a skúseností vyjadrujúcu mieru zvládnutia pracovnej požiadavky pracovníkom. Táto pripravenosť sa dá merať prostredníctvom kvalifikácie, absolvovaných školení a praktických skúseností. V praxi rozhoduje o tom, do akej miery je pracovník schopný okamžite plniť požiadavky profesie bez potreby dlhodobej adaptácie.

Pracovnú zdatnosť vyjadrujúcu mieru fyzickej, neuropsychickej a emocionálnej zdatnosti pracovníka, ktoré sa týkajú subjektívnych činiteľov stanovujúcich priebeh činnosti. Okrem fyzickej kondície zahŕňa aj schopnosť zvládať stres, sústrediť sa na úlohu a udržiavať pracovný výkon počas dlhšieho obdobia. Pracovná zdatnosť je preto kľúčovým faktorom pri výkone profesií, ktoré sú fyzicky alebo psychicky náročné.

Osobnostný profil, ktorý je vyjadrením miery zhody osobnostnej stránky, ktorá môže byť vytvorená prípadne aj v priebehu adaptácie zamestnanca, s požiadavkami profesie na osobnostné rysy pracovníka. Zahŕňa napríklad mieru zodpovednosti, komunikačné schopnosti či schopnosť spolupráce v tíme. Pri správnom riadení adaptácie je možné osobnostný profil posilniť tak, aby lepšie korešpondoval s potrebami danej profesie.

Ekonomický a spoločenský profil, ktorý vyjadruje rozsah súladu pracovníka s požiadavkami určenými sociálnou pozíciou profesie a profesionálnou sociálnou rolou. Ten sa prejavuje v schopnosti pracovníka zastávať postavenie zodpovedajúce jeho profesii, rešpektovať normy spoločenského prostredia a správať sa primerane statusu svojej pozície. Ide teda o integráciu odborného výkonu so spoločenskými očakávaniami.

Osobnostnú a pracovnú orientáciu vyjadrujúcu mieru súladu osobných potrieb, perspektív a ašpirácií pracovníka s pracovným prostredím vyplývajúcim z jeho profesijného zaradenia. Je to dôležitý faktor motivácie, pretože pracovník, ktorý nachádza v práci naplnenie svojich osobných cieľov, dosahuje vyššiu angažovanosť a stabilitu. Nesúlad medzi osobnými ambíciami a pracovným prostredím môže naopak viesť k fluktuácii alebo zníženej výkonnosti.

Dynamika profesijného vývoja

Jedná sa o kategórie veľmi premenlivé, a to počas prípravy pre vykonávanie činnosti, v priebehu dlhodobého vykonávania profesie a nakoniec tiež v situačnom reagovaní na pracovné požiadavky a problémy. Tieto dynamické zmeny môžu zvyšovať súlad medzi profilom pracovníka a požiadavkami práce, ak sú prebiehajúce modifikácie zhodnocovaním profesionálnych skúseností ľudí.

Adaptačné procesy sú pritom mechanizmom priebežne zhodnocujúcim výsledky činnosti pracovníka i jeho prístupy. Tie prebiehajú najmä pri relatívne stabilnom pracovnom zaradení a relatívne stálej výrobnej technológii. V ostatných prípadoch dynamické premeny, na základe subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, spôsobujú a prehlbujú nesúlad medzi profilom pracovníka a požiadavkami práce (Matoušek, O., Růžička, J., Hladký, A., 1972).

Moderné požiadavky podnikov na zamestnancov

V súčasných vyspelých podnikoch sú však len požiadavky vyplývajúce z opisu pracovnej činnosti nepostačujúce. Okrem nich sa berú do úvahy aj celopodnikové kritériá, vyžadujúce od zamestnancov vlastnosti cenné a dôležité pre podnik, a úsekové (útvarové) kritériá, ktoré vyžaduje práca v konkrétnom útvare spoločnosti (Kachaňáková, A. a kol., 2007)

Význam celoživotného vzdelávania

Rýchly technologický pokrok a globalizácia trhu práce spôsobujú, že odborné znalosti rýchlo zastarávajú. Preto je kľúčovým predpokladom profesijnej úspešnosti celoživotné vzdelávanie. Zamestnanci, ktorí sa priebežne vzdelávajú, zvyšujú svoju adaptabilitu a schopnosť reagovať na meniace sa podmienky pracovného prostredia.

Úloha motivácie a firemnej kultúry

Okrem odbornosti zohráva významnú úlohu aj motivácia pracovníkov a firemná kultúra. Silná firemná kultúra dokáže podporovať zodpovednosť, angažovanosť a tímovú spoluprácu. Správne nastavený systém odmeňovania, možnosť kariérneho rastu a podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sú faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú profesionálnu výkonnosť jednotlivcov i celých tímov.

Príklady z podnikovej praxe

Aby sme lepšie pochopili, ako sa uvedené kritériá uplatňujú v realite, môžeme si uviesť niekoľko príkladov z praxe:

• Výrobný podnik: Pri nábore pracovníkov do výroby sa dôraz kladie nielen na odborné znalosti v oblasti strojárstva či elektrotechniky, ale aj na fyzickú zdatnosť a schopnosť pracovať v tíme. Okrem toho sa pravidelne realizujú školenia v oblasti bezpečnosti práce, ktoré tvoria základ profesijnej pripravenosti.
• Bankový sektor: Banky pri výbere zamestnancov na pozície klientských pracovníkov vyžadujú silný osobnostný profil – komunikatívnosť, zodpovednosť a orientáciu na zákazníka. Popri odbornej príprave v oblasti financií je nevyhnutná aj vysoká emocionálna inteligencia, ktorá napomáha riešiť konfliktné situácie a budovať dôveru klientov.
• IT spoločnosti: V oblasti informačných technológií sú rozhodujúce odborné vedomosti a skúsenosti s konkrétnymi technológiami. Zároveň však zamestnávatelia oceňujú flexibilitu, ochotu učiť sa nové programovacie jazyky a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť dynamickému vývoju trhu. Celoživotné vzdelávanie je v tomto odvetví prakticky nevyhnutnosťou.
• Zdravotníctvo: Pri zdravotníckych profesiách sa odborná pripravenosť spája s vysokými nárokmi na psychickú odolnosť a empatiu. Lekári a sestry musia zvládať nielen fyzicky a psychicky náročné situácie, ale aj emocionálny tlak spojený s kontaktom s pacientmi a ich rodinami. Tu sa jasne ukazuje význam osobnostného profilu a pracovnej orientácie.
• Obchodné spoločnosti: Predajcovia a obchodní zástupcovia musia disponovať silnými komunikačnými a prezentačnými schopnosťami. Dôležitá je pracovná motivácia, orientácia na dosiahnutie výsledkov a schopnosť nadväzovať a udržiavať dlhodobé vzťahy so zákazníkmi. V praxi to znamená, že zamestnávateľ často hodnotí nielen výsledky predaja, ale aj kvalitu interakcie so zákazníkom.

Na týchto príkladoch vidíme, že každé odvetvie kladie dôraz na odlišné aspekty profesijnej pripravenosti. Spoločným menovateľom však zostáva potreba rovnováhy medzi odbornými znalosťami, osobnostnými vlastnosťami a schopnosťou adaptovať sa na dynamické zmeny pracovného prostredia.