Keynes, Keynesove teórie a štátne zásahy

Teória dopytu

vysvetľuje prečo rastom ceny dopyt klesá.
Verzia kardinalistická (meranie užitočnosti v absolútnych jednotkách) a orginalistická, spotrebiteľa vedie najmä snaha maximalizovať svoju užitočnosť, výšku uspokojenia svojich potrieb prostredníctvom spotreby urč statku alebo služby
Spotrebiteľ je schopný odhadnúť užitočnosť, ktorú mu ponáša spotreba urč statku.

Keynesove teórie

1, Zákon klesajúcej užitočnosti vyjadruje, že s rastom spotreby určitého statku rastie celková užitočnosť až po množstvo, keď je potreba plne nasýtená, potom má klesajúcu tendenciu, po urč. množstve sa statok stáva zbytočným a klesá jej hraničná užitočnosť, t. j. prírastok užitočnosti pripadajúcej na dodatočnú jednotku statku.

2, Keď nie je možné uspokojiť všetky potreby, treba ich uspokojiť tak, aby intenzita ich uspokojovania bola zhruba rovnaká.

3, Najväčší pôžitok z uspokojovania potreby, kt si človek zabezpečil vlastnou prácou, možno dosiahnuť len vtedy, keď sa preruší uspokojovanie takejto potreby v okamihu, kedy sa posledný z nej pociťovaný pôžitok rovná námahe z práce ktorá ho umožnila.

Keynesova makroekonomická teória

Všeobecná teória zamestnanosti
A) uplatňoval makroekonomický prístup, všíma si súhrnné národohospodárske veličiny:
celkový objem dôchodku
celkovú zamestnanosť
súhrnný dopyt
súhrnnú ponuku
celková osobná spotreba
celkové investície
celkový objem úspor

B) hovorí o kauzálnej závislosti ekonomických javov, ekonomické veličiny rozlišuje: 1. dané veličiny – v určitom časovom období neuvažuje o ich zmenách
2. nezávisle premenné veličiny – pôsobia na závisle premenné veličiny
3. závisle premenné veličiny – podliehajú vplyvu nezávisle premenných veličín, ale samé sa na ne nemôžu pôsobiť

C) jeho teória má statický charakter, napriek tomu že berie do úvahy faktor času, väčšinou neprihliada na premenlivosť veličín

Teória rovnováhy

úspory = investície
sklon k úsporám (spotrebe) =úspory (spotreba) / Národný dôchodok = S (C) /Y
hraničný sklon k úsporám (spotrebe)= dS (dC) /dY
hraničný sklon k spotrebe – udáva, o koľko sa zvýši spotreba ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku
hraničný sklon k úsporám – udáva, o koľko sa zvýšia úspory ľudí, ak vzrastie ich príjem o 1 peňažnú jednotku

Štátne zásahy podľa Keynesa

1. Peňažná politika – cieľ je zabezpečiť zvýšenie efektívnosti dopytu prostredníctvom zabezpečenia dostatočného množstva peňazí, tzv. politika lacných peňazí- pokles úrokovej miery, vzrast sklonu k investovaniu
2. Zamedzuje vplyvu spkr investícií na národný dôchodok a zamestnanosť, Odporúčal politiku znovu rozdeľovania národného dôchodku v prospech tried s najvyššími výdavkami a zmeny v zdaňovaní
3. Návrat k politike protekcionalizmu. Pri riešení problému plnej zamestnanosti zásada voľného medzinárodného obchodu stráca svoju platnosť.