Podnikové plánovanie

Plánovanie tvorí z hľadiska organizačného začlenenia základnú funkciu manažmentu podniku od ktorej do veľkej miery závisí účinnosť celého komplexu riadiacich činností. Hlavnou úlohou plánovania je stanovenie poslania a cieľov podniku, stanovenie prostriedkov a ciest, ktorými sa vytýčené ciele podniku budú realizovať. Okrem tohto samotné plánovanie plní aj nezanedbateľné úlohy v oblasti motivácie manažérov i výkonných pracovníkov, keď parametre plánu sa stávajú métou ľudských zdrojov na rôznych stupňoch riadenia. Plánovanie je prvá a najdôležitejšia funkcia manažmentu. Ak sa má firma udržať a rásť, musí viac či menej intenzívne uplatňovať plánovanie.

Firemné plánovanie je východiskovou a najdôležitejšou funkciou v riadení. Pomocou plánovania sa určuje cieľ organizácie, stanovujú sa cesty ako ciele v stanovenom čase a na požadovanej úrovni dosiahnuť. Plánovanie je proces – pozrite si obsah firemného plánovania. Plánovanie sa môže interpretovať ako proces prijímania rozhodnutí. Plánovanie úzko súvisí s informáciami. Východiskom plánovania sú informácie, ktoré predstavujú informačné vstupy plánovacieho procesu: informácie z okolia a interné informácie. Produktom, t.j. výstupom procesu plánovania je sústava plánov, ktoré sa odlišujú dĺžkou plánovacieho obdobia, rozsahom a stupňom podrobnosti spracovania. V organizáciách prebieha veľké množstvo plánovacích procesov, v rámci ktorých vznikajú plány organizácie.

Proces plánovania je procesom postupného ujasňovania východísk a zámerov, špecifikácie cieľov a zdrojov, posúdenie predpokladaných činností a postupov. Firemné plánovanie je proces iteračný, analytický a sociálny. Postup tvorby firemného plánu nájdete na stránke Plánovanie a postup tvorby plánov a na stránke Algoritmus tvorby korporátneho plánu. Plánovacie postupy nájdete na stránke Plánovacie postupy.

Prednosti a nedostatky plánovania v podniku

Medzi základné prednosti plánovania patrí:

  • umožňuje podniku pripraviť sa na možné zmeny v budúcnosti
  • vedie k lepšiemu využitiu výrobného zariadenia a zdrojov podniku
  • vytvára nástroj pre kontrolu – plánmi sa stanovuje termín začatia a ukončenia práce

Medzi základné nedostatky plánovania patrí:

  • pre malé firmy je plánovanie veľmi nákladné
  • vyskytuje sa aj psychologický problém, nakoľko sa podniky viac starajú o prítomnosť ako o budúcnosť
  • plánovanie je limitované presnosťou informácií
  • plán je hotový po časovom limite, na ktorý sa vzťahoval
  • plánovanie nezahŕňa všetkých pracovníkov, ktorí budú ovplyvnení plánmi

Viac sa o výhodách a nevýhodách plánovania dočítate na stránke Výhody a nevýhody plánovania.

Ciele firemného plánovania

  • Plány sú budúce stavy, ktoré chceme dosiahnuť k určitému vymedzenému termínu. Majú byť vecne vymedzené (jasne vymedzený obsah, musí byť jasné do akej oblasti sú orientované), kvantifikovateľné (merateľné) a časovo vymedzené (musí byť presne vymedzený časový okamih, ktorému sa má cieľ splniť).
  • Cieľ podniku je veličina, ktorá vypovedá o takom budúcom stave podniku, jeho vstupoch, výstupoch a transformačnom procese, ktorý sa má dosiahnuť a ktorý možno vyjadriť kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi.
  • Každý účastník v úlohe subjektu rozhodovania o cieľoch podniku prináša do ich formulácie svoj záujmový vklad a výsledok rozhodovacieho procesu potom môže predstavovať určitý záujmový kompromis medzi všetkými účastníkmi.
  • Pri tvorbe cieľa podniku majú významné postavenie manažéri, ktorým ide o uplatnenie ich profesionality a prestíže.
  • Do procesov tvorby cieľa vstupujú aj zamestnanci prostredníctvom odborov, v záujme zohľadnenia okrem ekonomického aj sociálneho obsahu.

Najčastejšie sa vyskytujúce ciele v podniku:

  • maximum dlhodobého a krátkodobého zisku,
  • vysoká kvalita produktov,
  • spokojnosť zamestnancov,
  • byť prvým na trhu,
  • byť stabilnou organizáciou, a iné.

Plán a druhy plánov

Plán teda môžeme definovať ako manažérmi vypracovaný program postupu, ako sled vzájomne previazaných aktivít (činností, krokov) vedúcich k tomu, aby stanovené ciele boli uskutočnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. Manažérske rozhodovanie (a to nie iba o pláne) predstavuje súbor činností spájajúcich účel a poslanie organizácie a jej dlhodobý zámer (stratégiu) s cieľmi a plánmi postupu, s organizáciou úloh jednotlivých riadených subjektov a ich činností. Plán môže mať rôzne podoby, záleží od toho, či je spracovávaný na dlhšie či kratšie obdobie, či ide o východiskový dokument, alebo o plán čiastkových úloh jedného pracoviska.

Druhy plánov

  1. ročný plán – charakterizuje aktuálnu trhovú situáciu, ciele a marketingovú stratégiu, program realizácie, rozpočet a kontrolu na obdobie jedného roka; využíva sa na koordináciu marketingových aktivít s výrobou, financovaním a ostatnými činnosťami podniku
  2. dlhodobý plán – obsahuje dlhodobé ciele, najmä marketingové stratégie na ich dosiahnutie a požiadavky na zdroje; každoročne sa prehodnocuje a aktualizuje
  3. strategické plánovanie – predstavuje výber stratégie pre dlhodobé prežitie a rast firmy. V najvšeobecnejšom ponímaní je strategické plánovanie vlastne spôsob, akým daná ekonomická jednotka využíva svoje zdroje k úspešnému vstupu svojich výrobkov, či služieb na trh.

Úrovne plánovania

Z hľadiska podnikovej hierarchie a hierarchie plánov rozoznávame tieto úrovne plánovania:

  1. plánovanie podniku ako celku – realizuje sa na úrovni vrcholového manažmentu a je súčasťou vrcholového plánovacieho systému. Korporatívne plánovanie zahŕňa plánovanie organizácie ako celku, ale nie plánovanie celej organizácie. Ovplyvňuje celkovú štruktúru organizácie do budúcnosti. Plán je zostavený za podmienok neurčitosti. Plánovanie organizácie ako celku rozpracoval istý Argenti vo svojom modeli: Aregntiho model korporatívneho plánovania.
  2. plánovanie jednotlivých organizačných jednotiek – ide o plánovanie jednotlivých divízií alebo oddelení. Vychádza z korporatívneho plánu, pričom sa zvyšuje jeho podrobnosť. Taktiež ho realizuje vrcholový manažment.
  3. funkčno-operačné plánovanie – pri tomto plánovaní sa vytvárajú plány jednotlivých funkčných oblastí. To znamená, že sa tvoria plány výroby, marketingu, financií… Tieto plány sa vytvárajú na strednej úrovni manažmentu.
  4. plánovanie projektov – je zamerané na finančné plánovanie investičných projektov. Vytvára sa podrobný plán pre daný projekt, pričom sa zameriava na kapitálové výdavky a príjmy z investícií.
  5. plánovanie úloh – cieľom je naplánovať úlohy, ktoré svojim obsahom prispejú k realizácii plánu, prostriedky a cesty k ich dosiahnutiu.
  6. plánovanie náhodných udalostí – každý plán by mal počítať s náhodnými udalosťami a preto je potrebné do plánu zahrnúť aj tieto možnosti.

Analýza a predpoklady plánovania

Pri plánovaní sa musíme opierať jednak o výsledky analýzy interného a externého prostredia, ale aj o ďalšie ekonomické analýzy. Analýzy a rozpracovanie predpokladov o vývoji príslušného prostredia sú zamerané hlavne na:

  • charakteristiku základných vývojových trendov
  • priemerný ročný rast tržieb
  • analýzu tržieb podľa výrobkov
  • analýzu dopadu inflácie na firmu ako celok

Proces firemného plánovania

  1. stanovenie podnikových cieľov – je potrebné uskutočniť na začiatku plánovacích činností
  2. vypracovanie zoznamu alternatívnych ciest na dosiahnutie stanovených cieľov – jedným z organizačných cieľov by malo byť, aby manažér vypracoval zoznam účinných alternatív na dosiahnutie a obohatenie podnikových cieľov
  3. rozvíjanie úsudkov, na ktorých je založená každá alternatíva – flexibilné využitie každej jednej alternatívy v záujme dosiahnutia podnikových cieľov je určované úsudkami alebo predpokladmi, na ktorých sú tieto alternatívy založené. Ako príklad 2 alternatívy zvýšenia zisku: zvýšením predaja pôvodne poskytovaných výrobkov, produkovaním a predajom kompletne nového výrobku.
  4. výber najlepšej alternatívy – hodnotenie alternatív musí zahŕňať hodnotenie úsudkov, na kt. je založená každá alternatíva.
  5. rozvíjanie plánov na sledovanie vybranej alternatívy – po uskutočnenom výbere alternatívy manažér začína rozvíjať stratégiu (dlhodobého rangu) a taktiku (krátkodobého rangu) podnikových plánov.
  6. uskutočňovanie plánov – vypracované plány začínajú fungovať. Pozitívne zvolený prístup k funkcii podnikového plánu je založený na dlhodobom a krátkodobom usmerňovaní organiz. aktivít.

Hlavný význam plánovania

  • Plánovanie určuje ciele, činnosti a zdroje potrebné k realizácii, vytvára organizačné predpoklady pre implementáciu zámerov do činnosti jednotlivých zložiek.
  • Firemné plánovanie umožňuje identifikáciu budúcich príležitostí, anticipáciu a definovanie rizík, umožňuje vyhnúť sa im.
  • Plánovanie určuje rozsah úloh, zabezpečuje ich previazanosť podľa úrovne riadenia a podľa jednotlivých pracovísk, umožňuje ich rozpracovanie do čiastkových úloh, orientuje na ne ďalšie rozhodovacie procesy.
  • Plánovanie zjednocuje úsilie manažérov a nimi riadených skupín, koordinuje zamestnancov na jednotlivých úrovniach a pracoviskách zjednocuje ich na dosahovanie cieľov (najmä, keď sa sami podieľali na ich vytváraní).
  • Umožňuje rozvíjať intelektuálnu aktivitu manažérov a ďalších tvorivých pracovníkov, rozvíja systematické myslenie a umožňuje rozvíjať ich schopnosti pracovať s informáciami.
  • Firemné plánovanie rozvíja schopnosť anticipácie, schopnosť uvažovať o súčasnosti z pohľadu budúcnosti, pripravenosť na prácu v budúcich podmienkach.
  • Zodpovedne vypracovaný plán umožňuje realizáciu potrebných zmien v organizácii, najmä keď sa zmena očakáva vo vzdialenejšej budúcnosti, zabezpečuje pripravenosť na zmenu a na včasné reagovanie na predvídané hrozby i príležitosti.
  • Firemný plán určuje očakávané správanie a to sa vlastne stáva štandardom výkonnosti, čo umožňuje hodnotiť výkon podľa jasných kritérií a vhodne motivovať zamestnancov.
  • Hlavné prínosy plánovania pre podnikateľov, manažérov a investorov nájdete na stránke Podnikové plánovanie – história, zásady a prínos pre podnik.

Vplyv životného cyklu organizácie

Plánovanie nemá po celý čas životného cyklu organizácie (podniku) nemennú podobu. Na začiatku prevažuje skôr direktívne plánovanie na kratšiu dobu, v prípade stabilizácie sa uprednostňuje dlhodobý plán, v prípade predpokladania výskytu krízových situácií sa posilňujú direktívne

prístupy. Pripravujú sa krízové plány, či rôzne typy havarijných plánov, ktoré sa síce môžu pripravovať s predstihom, ale predpokladá sa krátky čas ich uplatnenia (obdobie riešenia krízovej situácie do nabehnutí normálnej činnosti). Plány by sa mali po určitom čase prehodnocovať a aktualizovať.

História plánovania

História firemného plánovania je spojená s rôznymi koncepciami makroekonomického plánovania:

  1. direktívna ekonomika – úlohou manažmentu bolo stanoviť nenáročný, nízky plán, získať čo najviac dotácií, skrývať rezervy a plniť percentá nad 100 – normatívne plány
  2. trhová ekonomika – indikatívne plánovanie – plánovanie nemá donucovací charakter, spája štátnu a súkromnú iniciatívu.

Plánovanie sa začalo rozvíjať až po 2. sv. vojne, hlavne v Holandsku, Francúzsku, Nórsku, Švédsku, GB, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku a SRN. Plánovanie na makro úrovni využívalo aj USA a Kanada – v rokoch 1971-76 vypracovali strednodobý plán hospodárskeho rozvoja. Najvyspelejší plánovací systém má Holandsko, Francúzsko, Nórsko a Japonsko. Po 2. sv. vojne plány slúžili na obnovu stabilizácie ekonomiky (hlavne formálne), neskôr sa prešlo ku neformálnemu plánovaniu. Pozrite si stránku Podnikové plánovanie vo vybraných krajinách.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Firemné plánovanie sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:


Pridaj komentár