Životný cyklus podniku a jeho fázy

Existencia podniku ako podnikateľského subjektu je časovo ohraničená začiatkom a ukončením jeho podnikateľskej aktivity. Obdobie od vzniku až po zánik sa nazýva životným cyklom podniku. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Fázy životného cyklu podniku: zakladanie a vznik, rast, stabilizácia, kríza a zánik. Životný cyklus podniku je obdobie od jeho vzniku až po jeho zánik. Tvorí ho niekoľko ohraničených fáz. Nimi podnik prechádza, no nemusí prejsť všetkými. So životným cyklom podniku súvsia pojmy, ako sú výdavky, príjmy, zóna prebytku, prah zisku, bod revízie, hladová trasa (V > P).

Fázy životného cyklu podniku

1. Zakladanie a vznik – podnikateľský zámer
2. Rast – fáza rastu
3. Fáza stabilizácie
4. Kríza – kritická fáza
5. Zánik – fáza zániku

Podnikateľský zámer

Všetkému predchádza myšlienka, ak myšlienku napíšeme alebo vyslovíme, jedná sa o podnikateľský zámer. Podnikateľský zámer je zjednodušená stratégia podniku. Jeho cieľom je:

• Analýza východiskového stavu v obore podnikania
• Ujasniť ďalší postup rozvoja
• Dokázať, že sa predpokladané ciele podnikania dajú splniť
• Presvedčiť prípadne budúcich investorov, že ich kapitálové vklady sa efektívne zhodnotia
• Vypracováva sa pred banku, inštitúcie za účelom získania dotácie alebo získania kapit. spoluúčasti
• Vytvorenie image pre zákazníkov

Podnikateľský zámer má byť podporený zakladateľským rozpočtom:

1. Rozpočet nákladov a výdavkov
2. Rozpočet kapitálu pre financovanie investičného a obežného majetku

Fáza zakladania podniku

Rozhodovací proces, ktorého pasívna forma je pre nás najvhodnejšia. Berieme do úvahy potrebnú výšku kapitálu, rozdelenie podnikateľského rizika, daňové zaťaženie, to, či sa ako vlastník chcem podieľať na riadení spoločnosti.

Fáza rastu podniku

Rast podniku môže mať dvojaký charakter:

• interný rast – čoraz účinnejšie využívanie výrobných faktorov (aj reinvestovania zisku). Interný rast podniku – ide o čoraz účinnejšie využívanie výrobných faktorov, ktoré podnikateľ získal a do podniku vložil pri zakladaní podniku. Zvyšuje sa obrat, rozširuje a skvalitňuje sa pôsobenie podniku na trhu. Nerozdelený zisk sa využíva na reinvestovanie.
• externý rast – vyvolaný použitím externých zdrojov a majetku, napr. prijatie spoločníka (s.r.o.), fúzia – splynutie 2 alebo viacerých podnikov. Externý rast podniku – je rast, vyvolaný buď použitím externých (cudzích) finančných zdrojov, alebo externého majetku, ktorý splynie s majetkom podniku. Externým rastom môže byť prijatie ďalšieho spoločníka a využitie jeho kapitálového vkladu, alebo fúzia – splynutie dvoch podnikov.

Druhy kríz vo fáze rastu podniku

Podnik počas svojho rastu prechádza viacerými fázami, ktoré sú charakteristické nielen príležitosťami, ale aj špecifickými krízami. Tieto krízy vyplývajú z narastajúcej komplexnosti riadenia, organizačnej štruktúry a vzťahov medzi vlastníkmi, manažérmi a zamestnancami. Identifikácia a riešenie týchto kríz je kľúčové pre ďalší úspešný rozvoj podniku. Vo fáze rastu dochádza k piatim druhom kríz:

1. kríza riadenia
2. kríza samostatnosti
3. kríza kontroly
4. kríza byrokracie
5. kríza informácií

Kríza riadenia

Na začiatku rastu je podnik vedený najmä tvorivosťou a energiou jeho vlastníkov. S rastúcim rozsahom činností sa však objavuje problém, že samotní vlastníci už nedokážu efektívne koordinovať všetky procesy. Kríza riadenia vzniká vtedy, keď chýba formálna štruktúra, systém delegovania a profesionálne manažérske zručnosti.

Kríza samostatnosti

Po zavedení prvých manažérskych štruktúr sa podnik spolieha na prácu jednotlivých manažérov. Rast podniku si vyžaduje čoraz kvalifikovanejšiu riadiacu prácu, no manažéri často narážajú na obmedzenú samostatnosť. Kríza nastáva, keď vedenie nie je ochotné alebo schopné prenechať rozhodovacie právomoci nižším úrovniam riadenia, čo vedie k spomaleniu rozvoja.

Kríza kontroly

V ďalšej fáze rastu podnik deleguje viac právomocí na nižšie riadiace stupne. To však prináša riziko oslabenia centrálnej kontroly a prehľadu o dianí v podniku. Kríza kontroly nastáva, keď chýbajú efektívne mechanizmy sledovania výkonov, hodnotenia výsledkov a spätnej väzby, čo môže viesť k neefektívnosti a nekoordinovaným aktivitám.

Kríza byrokracie

S rozširovaním podniku a formalizáciou procesov vzniká tendencia k nadmernej byrokratizácii. Prílišná orientácia na pravidlá, smernice a procedúry brzdí flexibilitu a inovatívnosť. Riešením je dôsledné udeľovanie rozhodovacích právomocí a premena vnútropodnikových jednotiek na autonómne subjekty, ktorých podnikateľská aktivita je iba koordinovaná centrálnym vedením.

Kríza informácií

V pokročilej fáze rastu podnik často vstupuje do zoskupení alebo aliancií s inými podnikmi. Ďalší rast sa dosahuje na základe dobrovoľnej spolupráce a koordinácie medzi týmito jednotkami. Kríza informácií vzniká vtedy, keď tok informácií medzi spolupracujúcimi subjektmi nie je dostatočný, čo vedie k nedorozumeniam, duplicite činností alebo strate synergického efektu.

Každá z týchto kríz je prirodzeným dôsledkom rastu a zvyšujúcej sa zložitosti podniku. Ich úspešné zvládnutie je nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu a konkurencieschopnosť firmy.

Fáza stabilizácie podniku

Prosperujúci podnik vo fáze stabilizácie uskutočňuje viaceré opatrenia, aby predišiel prechodu do fázy krízy. Súčasťou týchto opatrení je neustála analýza postavenia podniku v porovnaní s konkurenciou. Ide o analýzu dosiahnutého:

• trhového podniku a predikcie jeho vývoja v porovnaní s konkurenciou
• ekonomických výsledkov, prostredníctvom ukazovateľov hospodárnosti, produktivity, práce, ziskovosti a ďalších v porovnaní s konkurenciou
• ďalších faktorov, ktoré sú prejavom silných a slabých stránok v porovnaní s konkurenciou (napr. kvalita, ceny, značka a iné)

Pozíciu podniku v rámci konkurenčných podnikov možno rozčleniť do nasledujúcich možných pozícií:

• dominantná pozícia (najmenej 40 %-ný podiel podniku na relevantnom trhu)
• silná pozícia (menej ako 40 %)
• vhodná pozícia
• stála pozícia
• slabá pozícia

Kritická fáza podniku

Krízové riadenie podniku je takým riadiacim procesom, ktorý krízový manažment realizuje nielen vo fáze krízy, ale aj vo fáze zániku. Pozostáva z viacerých nasledovných súborov činností:

• diagnostika stavu podniku
• opatrenia pre prípad postupujúcej krízy
• preventívna likvidácia
• vyrovnanie, či konkurz.

Konsolidácia podniku

Konsolidácia podniku je záchrana podniku na základe vypracovaného programu. Podnik sa v zásade zachováva, čo do predmetu podnikania, rozsahu, organizačnej štruktúry. Často sa mení manažment podniku, štýl riadiacej práce, metódy kontroly a hľadajú sa úsporné opatrenia pre zlepšenie hospodárnosti. Konsolidácia sa väčšinou pred verejnosťou utajuje, aby podnik nestratil dôveru u svojich obchodných partnerov. Konsolidácia je obtiažna najmä z dôvodu, že je to boj o prežitie za chodu podniku.

Sanácia podniku

Sanácia podniku je náročnejšia záchrana podniku, ktorý sa väčšinou nachádza v hlbokej kríze. Z podniku zostáva zachované iba „zdravé jadro“, ktoré neprodukuje stratu. Na základe diagnostikácie sa vyhľadajú iba tie útvary, ktoré sú perspektívne a všetky ostatné sa zlikvidujú. Sanácia sa väčšinou prejaví prudkým poklesom aktív, podnik je často nútený predať aj taký majetok, ktorý bude potrebný a bude ho musieť znovu odkúpiť.

Fáza zániku podniku

Podnik môže zaniknúť:

• transformáciou (zmena právnej formy, vyrovnanie)
• fúziou (splynutím)
• preventívna likvidácia (zákon o konkurze a likvidácii)

Materiálne podnik zaniká najmä z nasledujúcich príčin:

• uplynutím doby, na ktorú bol založený
• splnením cieľa, pre ktorý bol založený
• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa
• úmrtím podnikateľa
• súdnym rozhodnutím
• preventívnou likvidáciou
• núteným rozhodnutím na základe Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 122/1993 Z. z.

Konkurz

Konkurz – dochádza k nemu vtedy, ak je dlžník vo finančnom úpadku, má veriteľov a nie je schopný dlhší čas plniť svoje záväzky. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z úpadcového majetku. Konkurz je možné vyhlásiť iba v prípade, že existuje taká konkurzná podstata, ktorá postačuje aspoň na úhradu súdneho konania. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom registri, vyhlásenie konkurzu sa zapíše do registra. Usporiadanie majetkových pomerov úpadcu a veriteľov v prípade konkurzu sa uskutočňuje likvidáciou. Materiálna likvidácia podniku sa uskutočňuje speňažením konkurznej podstaty správy súdu. Súd vydáva rozvrhové uznesenie, v ktorom je stanovené poradie uspokojovania veriteľov. Cieľom konkurzu je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z majetku úpadcovej (krachujúcej) firmy, alebo firma (úpadca) iniciovať vyrovnanie.

Vyrovnanie

Vyrovnanie – ak ešte nebolo vydané rozvrhové uznesenie súdu, úpadca môže uviesť súdu návrh, aké vyrovnanie ponúka svojim veriteľom. K návrhu na vyrovnanie doloží zoznam všetkých veriteľov a ich pohľadávok, ako aj zoznam svojho majetku. Ak veritelia príjmu ponúkanú formu vyrovnania, súd vyrovnanie potvrdí.

Vyrovnanie predstavuje osobitný spôsob riešenia úpadku, ktorého cieľom je dosiahnuť dohodu medzi úpadcom a jeho veriteľmi bez potreby úplného speňaženia konkurznej podstaty. Jeho podstatou je kompromis, pri ktorom sa veritelia vzdávajú časti svojich pohľadávok alebo súhlasia s ich splácaním v dlhšom časovom horizonte, zatiaľ čo úpadca si zachováva možnosť pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti. Tento postup môže byť výhodný pre obe strany – veritelia získajú aspoň časť svojich nárokov a dlžník dostane šancu na stabilizáciu finančnej situácie a odvrátenie likvidácie. Vyrovnanie teda funguje ako nástroj reštrukturalizácie a zachovania životaschopných podnikov v krízových situáciách.

Správa konkurznej podstaty

Správca konkurznej podstaty – ak sa vyhlási konkurz podniku, stráca úpadca právo voľne disponovať majetkom, oprávnenie disponovať majetkom prechádza na správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty podáva správu o výsledku speňaženia konkurznej podstaty súdu.

Úlohou správcu konkurznej podstaty je nielen speňaženie majetku úpadcu, ale aj dohľad nad celým priebehom konkurzného konania s cieľom čo najefektívnejšie uspokojiť nároky veriteľov. Správca vedie evidenciu majetku a záväzkov, preskúmava prihlásené pohľadávky, komunikuje s veriteľmi a pravidelne podáva priebežné správy súdu o stave konkurzného konania. Zodpovedá za transparentnosť a zákonnosť celého procesu a pri výkone svojej funkcie je povinný konať s odbornou starostlivosťou a v záujme všetkých veriteľov, nie v prospech jednotlivca alebo úpadcu.

Likvidácia

Likvidácia je právny a ekonomický proces, ktorým dochádza k ukončeniu činnosti obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby bez právneho nástupcu. Jej hlavným cieľom je usporiadanie majetkových vzťahov, vysporiadanie záväzkov voči veriteľom a spravodlivé rozdelenie prípadného likvidačného zostatku medzi spoločníkov alebo akcionárov. Likvidácia začína rozhodnutím príslušného orgánu spoločnosti (valné zhromaždenie, členská schôdza) alebo priamo rozhodnutím súdu, pričom spoločnosť vstupuje do likvidácie okamihom zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra.

V procese likvidácie zohráva kľúčovú úlohu likvidátor, ktorý je poverený riadením všetkých krokov súvisiacich s ukončením činnosti spoločnosti. Likvidátora menuje buď súd, alebo štatutárny orgán spoločnosti, a to v závislosti od konkrétnej situácie. Jeho hlavnou úlohou je zistiť aktuálny stav majetku spoločnosti, speňažiť jej aktíva, uhradiť záväzky voči veriteľom a zabezpečiť, aby bol celý proces transparentný a v súlade s právnymi predpismi.

Likvidátor koná v mene spoločnosti počas celej doby likvidácie. Zodpovedá za vedenie účtovníctva, zostavenie otváracej a záverečnej likvidačnej účtovnej závierky, za vysporiadanie pracovnoprávnych vzťahov a za uspokojenie pohľadávok veriteľov v zákonom stanovenej postupnosti. Až po splnení týchto povinností môže dôjsť k rozdeleniu prípadného likvidačného zostatku medzi spoločníkov.

Po ukončení všetkých krokov likvidácie likvidátor predkladá súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Týmto aktom spoločnosť definitívne zaniká a prestáva existovať ako právnická osoba. Likvidácia tak predstavuje formálny a právne regulovaný spôsob ukončenia podnikania, ktorý má za cieľ zabezpečiť ochranu práv veriteľov a transparentné usporiadanie majetkových vzťahov.