Vznik teórie obmedzenia (anglicky theory of constraints – TOC) sa datuje k roku 1984, keď ju vo svojom manažérskom románe The Goal (Cieľ) popísal izraelský fyzik Eliyahu Moshe Goldratt. Teória obmedzenia vychádza zo zistenia, že každý podnik nezávisle na tom v akej oblasti podniká, má nejaké úzke miesto.

Úzke miesto

Teória obmedzení vysvetľuje, že toto často jediné úzke miesto obmedzuje celý podnik. Úzke miesto môže mať veľa podôb, napríklad jeden konkrétny výrobný stroj, nesprávna organizácia podniku, nevhodný dodávateľský reťazec a podobné. Ak by úzke miesto neexistovalo, podnik by mal neobmedzené možnosti a mohol by produkovať nekonečné množstvo výrobkov alebo služieb.

Riadenie podniku podľa prietoku

Oproti do tej doby uznávanom prístupe riadenia podniku podľa nákladov prichádza TOC s myšlienkou riadenia podniku podľa prietoku. Nákladový svet sa dá predstaviť ako váha reťaze, prietokový svet ako najslabší článok reťaze, ktorý predstavuje úzke miesto. Články tejto reťaze predstavujú procesy alebo podprocesy podniku, ako aj jeho samotné okolie.

Hlavný cieľ podniku sú súčasné a budúce tržby

Podľa Teórie obmedzení je hlavným cieľom podniku zarábať peniaze teraz a v budúcnosti – „Make money now and in the future“. Z toho vyplýva aj to, že sa nemajú znižovať náklady v súčasnosti, ak to môže mať z dlhodobého hľadiska nepriaznivé výsledky. Na zistenie plnenia tohto cieľa sa používajú rôzne nástroje merania a vyhodnocovania. Medzi tie klasické patria čistý zisk, návratnosť investícií (ROI – Return On Investment) a cashflow. Tieto tri nástroje často nevedia zistiť, či podnik plní svoj cieľ. Preto k nim teória obmedzenia pridáva ešte tri ďalšie: prietok, zásoby a prevádzkové náklady.[1]

Prietok

Prietok (throughput) označuje peniaze, ktoré podnik získa z predaja svojich výrobkov a služieb, znížené o cenu variabilných nákladov. Zásoby (inventory) zahŕňajú všetky peniaze, za ktoré podnik nakúpil materiály spotrebované vo výrobe. Prevádzkové náklady (operating expanse) sú peniaze potrebné k premene zásob na prietok. Z pohľadu teórie obmedzenia sa požaduje, aby sa zásoby a prevádzkové náklady minimalizovali a prietok maximalizoval, pričom dôraz je kladený na maximalizáciu prietoku. Práve veľkosť prietoku je obmedzená úzkym miestom.

Strata času

Z toho vyplýva, že čas získaný pred úzkym miestom má pre podnik nulovú hodnotu a čas stratený na úzkom mieste je stratou celého systému. Taktiež platí, že vylepšenie iného než úzkeho miesta neprinesie podniku žiadne zlepšenie. Iba elimináciou úzkeho miesta či jeho rozšírením dôjde k rastu prietoku, až kým nenarazí na ďalšie obmedzenie.

Päť základných krokov postupu

Goldratt stanovil päť základných krokov postupu [2]:

  1. krok – identifikácia obmedzenia;
  2. krok – maximálne využitie tohto obmedzenia;
  3. krok – podriadenie ostatných častí tomuto obmedzeniu;
  4. krok – odstránenie obmedzenia;
  5. krok – ak sa úzke miesto úspešne odstránilo, návrat k 1. kroku a cyklus zopakovať.

Ak sa tieto kroky dodržia a budú opakovať, dôjde k trvalému zlepšovaniu.

Sokratovská metóda

Ako pomôcka pri uskutočnení prvého kroku slúži Sokratovská metóda. Je to spôsob hľadania problému a jeho riešenia. Zakladá sa na kladení správnych otázok a tým má naviesť poslucháčov, aby sami našli riešenie z vlastných odpovedí.

Zdroje a literatúra

[1] BASL J., MAJER P., ŠMÍRA M., Teorie omezení v podnikové praxi : zvyšování výkonnosti podniku nástroji TOC, s. 35

[2] GOLDRATT E., Cíl, s.289


Pridaj komentár

Štítky: