Cenový systém

Cenový systém predstavuje systém ekonomickej organizácie, v ktorom každý subjekt (FO, PO) prijíma rozhodnutie , čím prispeje k hospodárstvu, pričom vie, že môže realizovať svoj príspevok za cenu prijateľnú pre seba i pre kupujúceho a že môže získať tovar a služby poskytnuté inými subjektmi len za ceny prijateľné pre nich. V trhovej ekonomike sú ceny kľúčom k hodnoteniu efektívnosti a plnia tri základné funkcie:

  • informačnú
  • alokačnú
  • a motivačnú.

Cena a tarifa

Problematika cien je upravená z. č. 18/1996 o cenách v znení a doplnení ďalších zákonov. Definuje cenu ako peňažnú sumu dohodnutú pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona sa považuje aj tarifa. Zákon definuje aj

  • ekonomicky oprávnené náklady = náklady na obstaranie zodpovedajúceho množstva priameho materiálu, mzdové a ostatné osobné náklady
  • primeraný zisk = zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru

Za neprimeranú cenu u predávajúceho sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk.

Cenová tvorba a medzný príjem

Ak výrobca môže zmenou svojej produkcie ovplyvňovať dosahovanú cenu, potom ide o nedokonalý trh. Znamená to tiež, že nie je splnená niektorá z podmienok dokonalého trhu :

  • dokonalá informovanosť predávajúcich a kupujúcich
  • nulové náklady na zmenu dodávateľa
  • homogénny produkt
  • veľký počet predávajúcich

Predávajúci na nedokonalom trhu predávajú za cenu, ktorá je vyššia ako medzné náklady a nevyrábajú v minime svojich celkových priemerných nákladov. Uplatnenie princípu tvorby cien a taríf na základe medzných nákladov môže byť skomplikovaná reálnou situáciou
na trhu a v spoločnosti.

Cenová diskriminácia

Cenová diskriminácia je cenovou stratégiou, ktorou výrobca sleduje maximalizáciu zisku tým, že rôznym skupinám spotrebiteľov predáva produkty za rôzne ceny. Umožňuje spotrebiteľom s nižšími príjmami kupovať produkty, ktoré by si inak nemohli dovoliť. Dôvodom sú ich rôzne dopytové funkcie. Cenovú diskrimináciu môže výrobca použiť v prípade, že sú splnené tri podmienky, a to:

  1. trh musí byť nedokonalý, čo znamená, že dopytové funkcie po produktoch konkrétneho výrobcu sú klesajúce
  2. na trhu musia existovať rôzne skupiny spotrebiteľov
  3. výrobca musí byť schopný rozoznať tieto skupiny spotrebiteľov a účtovať im rôzne ceny

Zásady tvorby taríf

Tvorba cien za poštovné a elektronické komunikačné služby musí zodpovedať zásadám voľného trhu, konkurencii ďalších služieb a sietí, reakcii dopytu a ponuky, ako aj potrebám zabezpečenia služieb verejnom záujme. Cena :

  • ovplyvňuje výšku dopytu
  • je základom na určenie rentability
  • ovplyvňuje voľbu užívateľa
  • je spojená s kvalitou ponúkanej služby
  • je porovnateľná s konkurenčnou službou rovnakého druhu

Pojem tarifa sa používa na ohodnotenie výkonov, ktoré uspokojujú potreby spoločnosti objemami prác a ktorých jednotky sú v značnej miere viazané na čas nutný na uskutočnenie výkonu. Označenie tarifa sa používa aj pre súbor sadzieb určitých podobných výkonov.

K hlavným zásadám tvorby taríf a sadzieb patria:

  • zásada jednoduchosti a zrozumiteľnosti
  • zásada verejného publikovania
  • zásada relatívnej stálosti v porovnaní s cenami ostatných tovarov
  • zásada jednotnosti taríf na celom území
  • zásada vzájomného prepojenia jednotlivých taríf a sadzieb v rámci tarifnej sústavy
  • zásada pokrytia nákladov na uskutočnené výkony tržbami
  • zásada obmedzenia možnosti krížového subvencovania

Všeobecné princípy cenotvorby

  1. cena za prístup by mala vychádzať z nákladov – nákladovo orientované ceny
  2. cena za prístup by nemala diskriminovať spôsoby , ktoré redukujú účinnú konkurenciu
  3. cena za prístup by nemala ovplyvňovať znižovanie konkurencie na závislých trhoch
  4. cena za prístup by nemala mať charakter predátorskej ceny – predátorská cena je nižšia ako dodatkové náklady na produkt a stanovená s cieľom obmedziť konkurenciu alebo znemožniť vstup na trh

Modely tvorby cien

  1. Ramseyho optimálne ceny
  2. Pravidlo inverznej elasticity
  3. Gradientová metóda
  4. Cenotvorba na základe maximalizácie zisku

Ramseyho optimálne ceny

Prístup k stanoveniu optimálnych cien, ktorý použil Frank Ramsey, výborný anglický matematik, vychádza z maximalizácie užitočnosti súboru služieb u spotrebiteľa a zároveň z minimalizácie znižovania zisku firmy, či odvetvia. Základná myšlienka vychádza z poznatku, že cena sa má rovnať medzným nákladom.

V niektorých regulovaných odvetviach však v dôsledku dosahovania úspor z rozsahu
a zo sortimentu, optimálne ceny musia byť stanovené nad medznými nákladmi, aby sa zabezpečila určitá minimálna prosperita firmy.

Veľkosť rozdielu medzi cenou a medznými nákladmi je závislá od elasticity dopytu po danom výrobku či službe. Preto pomer ceny a MN by mal byť najvyšší pri tých produktoch, ktorých elasticita dopytu je najnižšia, naopak pri výrobkoch a službách, ktorých elasticita dopytu je vysoká, je nutné stanoviť optimálnu cenu na úrovni MN.

Pravidlo inverznej elasticity

Vychádza z princípov stanovenia Ramseyho optimálnych cien a nasledujúcich podmienok

  1. medzná sociálna užitočnosť príjmu je rovnaká u všetkých spotrebiteľov
  2. cena ktorejkoľvek poštovej resp. telekomunikačnej služby neovplyvňuje veľkosť výstupu iného výrobku či služby, keď sa cena odchyľuje od MN. Znamená to, že je nulová resp. zanedbateľná čistá krížová elasticita dopytu medzi ktoroukoľvek poštovou resp. telekomunikačnou službou a iným výrobkom
  3. zmenené poštové resp. telekomunikačné tarify nepôsobia na objem zásielok (objem prevádzky), resp. nevyvolávajú iné externality
  4. operátor ovlceny áda cenami celý trh dopytu po svojich službách

Pravidlo IER sa vzťahuje na služby, ktorých dopyt je nezávislý a kde MN ako určujúce cenotvorbu by viedli k strate, pretože MN sú nižšie ako priemerné náklady. Aby sa predišlo strate, veľkosť odchýlky ceny od MN musí byť inverzne proporcionálna elasticite dopytu. Služby, pri ktorých je dopyt vysoko elastický, majú Ramseyho optimálne ceny blízko úrovne MN, služby, ktoré majú neelastický dopyt, majú optimálnu cenu stanovenú nad MN.

Účelom tohto pravidla je smerovať podnik v oblasti cien na MN. Takéto ceny sú často označované ako „druhé najlepšie“, hoci nie sú optimálne, prispievajú značne k efektívnosti.

Gradientová metóda

Využíva sa pri riadení zmien cien vzhľadom na východiskovú úroveň, pričom zisk z poskytnutia služby zostáva rovnaký, ale rastie spoločenská užitočnosť služby v regióne. Veľkosť zmeny užitočnosti F je indikátorom pre zmeny príjmov v dôsledku uskutočnených cenových úprav.

Cenotvorba na základe maximalizácie zisku

Strategická cenotvorba vyžaduje veľmi veľmi pozornú analýzu trhového dopytu (jeho elasticitu) a nákladov na poskytovanie určitej služby. Zistenie cenovej elasticity je prvým krokom pri stanovení optimálnej ceny. Musí však byť spojené s poznaním nákladovej stránky zabezpečenia a poskytnutia služby. Optimálny cenotvorný model potom vychádza z maximalizácie rozdielu medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi. Naopak optimálna cena je tá, pri ktorej cena menšia ako optimálna zvyšuje zvyšuje príjmy pomalšie, ako s nimi spojené náklady. Cena vyššia ako optimálna redukuje príjmy rýchlejšie ako náklady.

Medzné príjmy, MR, určíme ako podiel prírastku celkových príjmov dTR a prírastku produkcie dQ.


Pridaj komentár