ÚVOD

Pod pojmom softvérová kriminalita sa zväčša myslí porušovanie licenčných podmienok softvérových produktov tým, že za jeho používanie výrobcovi nezaplatíme. Softvér má nehmotnú podobu rovnako ako vynález alebo hudba a jeho hodnota je vyjadrená v duševnej práci autora alebo výrobných nákladoch výrobcu. Pojem krádež je mierne zavádzajúci – nie je totiž jedno, či niekomu ukradneme auto alebo si skopírujeme jeho softvér.

Je to podobné, ako keby sme si auto dokázali vyklonovať, alebo skopírovať, pričom jemu by auto zostalo a my by sme sa ráno mohli odviezť do práce. Skôr ide o ušlý zisk. Nekúpime totiž auto od výrobcu áut, ak už máme jedno od suseda. Softvérové pirátstvo postihuje technologické a ICT spoločnosti a výrobcov software – a to nie len tých najväčších, ako je Microsoft, Apple, Adobe Systems, Oracle, SAP, VMware, Symantec, ale aj malých a stredných výrobcov softvéru a výrobcov počítačových hier.

SOFTVÉROVÁ KRIMINALITA NA SLOVENSKU A VO SVETE

Aktuálny stav softvérovej kriminality na Slovensku

Slovensko kleslo za rok 2011 v miere softvérového pirátstva o 2 percentuálne body zo 42% na 40%. Komerčná hodnota softvérového pirátstva a teda čistá strata pre výrobcov softvéru na Slovensku predstavuje hodnotu 49 miliónov EUR. Toto číslo kleslo na Slovensku po dlhšom čase aj vďaka sprísneným opatreniam a edukačným kampaniam, tvrdším a častejším zásahom proti používaniu nelegálneho softvéru, ako aj školeniam polície ako bojovať a odhaľovať počítačových pirátov. V súčasnej dobe (2015) miera softvérového pirátstva na Slovensku každoročne klesá – súvisí to s rastom životnej úrovne obyvateľstva. Zdroj: http://globalstudy.bsa.org/2016/

Miera softvérovej kriminality dosiahla v roku 2002 podľa vyjadrení BSA (Business Software Alliance) na Slovensku 45 %. Podľa informácií BSA v roku 2002 boli škody spôsobené softvérovým pirátstvom v prepočte až 30 miliónov EUR, čo v porovnaní s rokom 2001 predstavuje až 155-percentný nárast.

Business Software Alliance

BSA – Business Software Alliance je „celosvetové združenie vedúcich výrobcov škatuľového softvéru, hardvéru a predstaviteľov internetového sektora“ a zastupuje také firmy, ako sú napríklad Adobe Systems, Apple, Autodesk, Avid, Bentley Systems, Borland, Macromedia, Microsoft, Network Associates, Symantec, daľej IBM, HP, PeopleSoft a ďalšieBSA na Slovensku vyvíja hlavne osvetovú činnosť, kde vysvetľuje dôležitosť platenia za softvér, ďalej prevenčnú činnosť, ktorá spočíva v tom, že upozorňuje podozrivých na to, aby si zlegalizovali používaný softvér, a plní aj represívnu činnosť spočívajúcu v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní pri postihovaní osôb porušujúcich zákon.

Najnižšia miera softvérovej kriminality je v krajinách Severnej Ameriky (približne 20 %). V Číne je to podľa rôznych zdrojov pre porovnanie viac ako 90 %, v krajinách Afriky napríklad viac ako 80 %. Vo všeobecnosti platí, že čím má krajina nižšiu životnú úroveň, tým je miera softvérovej kriminality vyššia a rovnako platí aj to, že ak krajina na svojom území nemieni postihovať nelegálne kopírovanie, inštalácie a používanie softvéru, je miera používania nelegálneho softvéru veľmi vysoká. To je napríklad prípad Číny, Ruska alebo Ukrajiny, kde podiel nelegálneho softvéru je viac ako 89 %.

Nelegálna inštalácia softvéru

Najvyššiu mieru nelegálnych inštalácií softvéru na Slovensku má segment domácností, potom malé a stredné firmy a najnižšiu, naopak, veľké firmy. V dnešnej dobe je pre veľkú firmu riskantné využívať nelegálny softvér, lebo pokuty môžu byť skutočne astronomické a riziko odhalenia je takisto vysoké. Vyšetrenie jedného prípadu priemerne trvá približne 3 – 4 roky.

Napriek nízkemu počtu odsúdených, miera používania nelegálneho softvéru na Slovensku od roku 1992 výrazne klesla, a to podľa viacerých zdrojov vďaka osvete, ale najmä pre zastrašovanie zo strany BSA. Množstvo letákov s uväzneným podnikateľom, kontroverzná kazeta s fingovaným záťahom proti firme, ktorá používala nelegálne nainštalovaný softvér, rozposlaná mnohým firmám, známy „bonzáčik“ na webovej prezentácii www.bsa.sk či rôzne informačné klebietky a správy o prenasledovaných firmách, zabavených počítačoch, údajných kontrolách a podobne dosiahli svoje. Dnes už napríklad nenarazíte v inzertných časopisoch na inzeráty typu: „Predám MS Office, 3D Štúdio Max a AutoCAD na jednom CD za 8 EUR.“ Stránky ponúkajúce „zlacnený“ softvér tiež takmer celkom vymizli zo slovenského internetu. Väčšina veľkých firiem s 50 a viac počítačmi už používa prevažne legálny softvér a malé a stredné firmy takisto pomaly prechádzajú na legálne nadobudnutý softvér.

Tých, ktorí boli skutočne chytení a odsúdení, je zatiaľ ako šafranu. Tí, ktorí to „dotiahli“ až do súdnej siene, boli zväčša notoricky známi podnikavci predávajúci rôzny softvér prostredníctvom ponuky na internete alebo v inzertných časopisoch.

PRÍLEŽITOSŤ ROBÍ ZLODEJA

Na softvérové produkty sa toto staré príslovie veľmi hodí. Aj ľudia, ktorí by nedokázali ukradnúť ani len „erárnu“ ceruzku z kolegovho stola, často zaujímajú celkom opačný postoj pri používaní softvéru. Požičajú si z firmy napríklad kancelársky balík, ktorý si doma nainštalujú, aby si mohli dokončiť svoju prácu v pohodlí vlastnej obývačky. Možno si ani neuvedomujú, že sa dopustili trestného činu, za ktorý im hrozí odňatie slobody do výšky dvoch rokov a peňažný trest. Na prvý pohľad sa nič nedeje – len si niečo skopírovali. Bude to pravdepodobne najjednoduchšie spáchateľný trestný čin, akého sa človek vôbec môže dopustiť…

AKO SA CHRÁNIA SOFTVÉROVÉ FIRMY PRED NELEGÁLNYM KOPÍROVANÍM

Spôsobov ochrany pred nelegálnym kopírovaním je viac. V zásade sa rozlišujú dva typy ochrany:

  1. Softvérová ochrana spočíva v tom, že softvér sa ochráni prístupovým heslom alebo kódom. Vyššia forma tejto ochrany sú náhodne generované čísla, ku ktorým pomocou kľúča, známeho len výrobcovi daného softvéru, bude po zaplatení zaslaný kód, ktorým softvér „odomkneme“.
  2. Hardvérová ochrana je považovaná za účinnejšiu ako softvérová. K zakúpenému programu dostaneme aj hardvérový kľúč, ktorý spravidla zasunieme buď do paralelného portu počítača, alebo do portu USB. Tento kľúč „odomkne“ program. Ak program skopírujeme a pokúsime sa ho inštalovať na inom počítači, nebude bez kľúča fungovať. Výroba takýchto kľúčov vo veľkých objemoch nie je nákladná. Špeciálnou formou ochrany je úprava média obsahujúceho daný softvér, takže neumožňuje kopírovanie svojho obsahu. V súčasnosti takmer všetky hry a niektoré hudobné CD nosiče využívajú túto formu ochrany. Otázne je, či výrobcovia sami neporušujú zákon, ak nám bránia vytvoriť si záložnú kópiu pre vlastné potreby.

AKO SA PORUŠUJE SOFTVÉROVÝ ZÁKON

Nelegálne kopírovanie obsahu

Existuje veľa foriem, ako ľudia porušujú autorský zákon. Najčastejšou formou je nelegálne kopírovanie softvéru, ktorý potom nainštalujeme na iný počítač. Môže ísť napríklad o viacnásobnú inštaláciu, kde legálne zakúpený softvér nainštalujeme na viac počítačov, než povoľuje licencia. Zákon neraz porušujú aj predajcovia počítačov, ktorí predávajú počítač s nelegálne nainštalovanými programami alebo najčastejšie operačným systémom – tzv. hard-disk loading. Počítač bez softvéru je totiž ako telo bez duše.

Warez

Rozmáhajúcim sa spôsobom porušovania zákona je aj nelegálne šírenie softvéru – tzv. warez. Warez sa šíri v súčasnosti najmä sieťami P2P, keď užívateľ takejto siete okrem vlastných súborov či vlastných programov nelegálne zdieľa aj iný softvér, pri ktorom porušuje licenčné podmienky.

Sťahovanie crackov

Ďalším spôsobom, ktorý je populárny vďaka masovému využívaniu internetu, je sťahovanie „crackov“ – teda miniprogramov, ktoré dokážu po spustení odstrániť ochranu z komerčného softvéri a ten potom môžeme využívať tak, akoby sme zaň zaplatili.

Často využívaným a z pohľadu predávajúceho aj najviac postihovaným spôsobom je kúpa nelegálne urobených kópií softvéru alebo „cracknutých“ verzií programov na burzách, cez internet a podobne. Tu väčšinou za zlomok ceny môžeme získať programy aj v státisícových hodnotách. Firma, ktorá používa nelegálny softvér, tak získava napríklad obrovskú konkurenčnú výhodu oproti tej, ktorá si softvér poctivo kúpi. Vezmime si príklad internetovej kaviarne a počítačovej herne. Tá firma, ktorá na svoje počítače nainštaluje nelegálny softvér a hry, dokáže „ušetriť“ viac ako 2/3 nákladov oproti tej, ktorá používa legálny softvér. Pirátska PC herňa si teda môže dovoliť podstatne nižšie ceny, a čo je najhoršie, v konečnom dôsledku ten, kto dodržiava zákon, je odsúdený na neúspech v boji s konkurenciou.

AKO NA NÁS PRÍDU?

Keďže väčšina softvérových spoločností podľa vlastného vyjadrenia nedokáže zistiť na diaľku (ani v tom prípade, ak sa pripájame na stránky, odkiaľ si sťahujeme aktualizácie), či je softvér legálny alebo nelegálny, nezostáva strážcom dodržiavania autorského zákona prakticky nič iné ako sa spoliehať na udania iných osôb. Spoločnosti BSA môžeme napríklad takýto „bonz“ anonymne poslať priamo cez jej stránku. Najčastejšími „bonzákmi“ sú rozhnevaní bývalí zamestnanci, ktorí ochotne uvedú počet nelegálnych inštalácií, zoznam nelegálne používaných programov a rôzne iné podrobnosti. Smutné je to, že BSA tieto akty pomsty podporuje a otvorene vyzýva na anonymné udania ľudí, ktorí ostávajú skrytí a nenesú nijakú zodpovednosť. BSA aj na základe takto získaných informácií potom väčšinou zašle firme varovný list, prípadne odovzdá informácie orgánom činným v trestnom konaní.

AKO SA VYHNÚŤ PROBLÉMOM

Ak nechceme kupovať drahý softvér, môžeme sa poobzerať po takom softvéri, za ktorý nemusíme platiť a pritom uspokojí naše potreby.

  • Freeware – doslovný preklad je softvér zadarmo. Budete možno prekvapení, koľko kvalitného softvéru je k dispozícii. Ide však väčšinou o menšie programy, vytvárané prevažne nadšencami alebo firmami, ktoré si vytvorením takéhoto softvéru snažia urobiť reklamu a vybudovať prestíž. Podpora a ani záruky neexistujú.
  • Shareware sú programy, ktoré môžeme slobodne kopírovať a používať. Väčšinou je ich úplná funkčnosť podmienená kúpou alebo po istom čase bude ich funkčnosť limitovaná. Kvalitných sharewarových programov je dosť, platí, však, že sú to zväčša menšie programy a podporu a záruky spravidla dostaneme až po tom, čo za program zaplatíme.
  • Open source je azda najzaujímavejším riešením. Otvorený zdrojový kód znamená to, že si program môžeme sami upraviť podľa vlastných potrieb. Takto upravený program však nemôžeme ďalej uzavrieť, musíme jeho zdrojové kódy sprístupniť ďalším. Softvérom založeným na open source je napríklad Linux, najvážnejší konkurent operačných systémov Microsoftu, alebo kancelársky balík Open Office a veľa ďalších kvalitných programov. Musíme však počítať s tým, že tieto programy nám neponúknu rovnaké funkcie, a ak sme boli doteraz zvyknutí pracovať s MS Office, budeme sa musieť naučiť niektoré odlišnosti. Prechod na alternatívny operačný systém môže byť oveľa zložitejší, najmä ak využívame množstvo ďalších programov, určených pre Windows, alebo pripájame špeciálne hardvérové zariadenia, určené pre operačné systémy Windows.

Ak nám nevyhovuje ani jedna z uvedených možností a nedokážeme nahradiť svoje softvérové vybavenie bezplatnými alternatívami, je lepšie si do počítača inštalovať legálne nadobudnutý softvér, ku ktorému vlastníme aj licenciu alebo aspoň doklad o kúpe.

Ak kupujeme nový počítač, kupujme ho s legálne nainštalovaným softvérom (približne o 100 EUR drahšie ako „nahé“ PC). Na PC by mala byť nálepka potvrdzujúca pravosť (pri operačných systémoch od spoločnosti Microsoft). Niektoré firmy nám na požiadanie nainštalujú aj alternatívne operačné systémy. Kupujme si softvér u autorizovaných predajcov. Legálny softvér by mal byť vždy zabalený v škatuli s certifikátom pravosti na lisovaných CD nosičoch.

ETIKA

Etický rozmer nelegálneho kopírovania softvéru nie je veľmi často diskutovanou témou softvérových gigantov. Chápe sa to tak, že ten, kto si ho do svojho počítača inštaluje, jednoducho kradne a hotovo. Málokto sa pozastavuje nad tým, že používateľ PC má veľmi obmedzený výber. Viac ako 95 % domácich PC a pracovných staníc totiž používa operačný systém Windows. Učíme sa na ňom pracovať v škole, používame ho v práci, iné programy „bežia“ takmer výlučne práve v tomto operačnom systéme a takmer všetci naši známi ho používajú. Na to, aby sme dostali zamestnanie, urobili skúšku či si dokázali nainštalovať zakúpený program, potrebujme operačný systém Windows. Iste, môžeme si ho nahradiť alebo „nasimulovať“, no nikdy tieto náhrady nedokážu poskytnúť 100 % náhradu. Často sa stáva, že iný program doslova vyžaduje kancelársky balík MS Office. Je napríklad veľa distribútorských firiem, ktoré využívajú objednávkový systém dodávateľa priamo nadväzujúci na kancelárske balíky od Microsoftu. Firma má na výber – buď pripraviť sa o obchodné príležitosti, alebo používať Office. Pre malú firmu je však viac ako 10-tisíc korún za jedinú licenciu skutočne veľká položka.

Namieste je aj otázka, či je spravodlivé, že študent, ktorý nelegálne využíva softvér napríklad na to, aby sa pripravil na svoje budúce povolanie, je de facto rovnako postihovaný zákonom ako podnikateľ, ktorý na nelegálne zaobstaranom softvéri reálne zarába peniaze. A či je spravodlivé to, že len tí, ktorí na to majú, môžu využívať najnovšie softvérové technológie a poznatky a naďalej tak prehlbovať už teraz priepastný rozdiel medzi Východom a Západom?

KOĽKO NÁS SOFTVÉR STOJÍ?

Priemerná mzda Američana je približne 18 USD na hodinu (cca 20 EUR). U nás je to približne 3 eurá. Američan si teda zarobí na najlacnejší operačný systém Windows približne za 6 hodín, Slovák za 40 hodín – musí pracovať teda približne jeden týždeň len na operačný systém Windows s tým, že sa ani raz nenaje, ani raz nenapije, resp. nevydá ani korunu mimo. Ukrajincovi to bude trvať približne 2 mesiace. Môže sa niekto potom čudovať vysokej softvérovej kriminalite? Dáva to však niekomu právo používať alebo vlastniť niečo bez toho, aby za to zaplatil? V tejto súvislosti treba poznamenať, že viaceré softvérové firmy takpovediac „darovali“ niektorým obyvateľom z tých najchudobnejších krajín svoje softvérové produkty. Microsoft napríklad na Slovensku ponúka študentom a učiteľom základný kancelársky balík za 1/5 maloobchodnej ceny.

ČO PRINÁŠA AUTORSKÝ ZÁKON

Autorský zákon chráni a upravuje vzťahy súvisiace s vytvorením a použitím literárnych, umeleckých a iných diel. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 618/2003 Z. z. o práve autorskom a právach súvisiacich s autorským právom („autorský zákon“), ktorý nahradil doterajší autorský zákon č. 383/1997 Z. z. v znení zákona č. 234/2000 Z. z. Z hľadiska počítačového priemyslu prináša nový autorský zákon viaceré zmeny.

LEGÁLNE DEFINÍCIE

V § 5 autorského zákona sú podobne ako doteraz uvedené legálne definície počítačového (§ 5 ods. 8) programu a databázy (§ 5 ods. 4). V definícii počítačového programu nenastala oproti zákonu č. 383/1997 Z. z. žiadna zmena.

Počítačový program

Počítačový program je „súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Neoddeliteľnou súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál potrebný na jeho prípravu; ak spĺňa pojmové znaky diela (§ 7 ods. 1), je chránený ako literárne dielo.“ Definícia databázy bola spresnená vypustením dvoch nadbytočných slov.

Databáza

Databáza je teraz definovaná ako „súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami. Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.“ Novinkou, ktorú prináša autorský zákon, je definícia zamestnaneckého diela, ktoré má osobitný právny režim použitia, odlišný od bezplatných výnimiek (obmedzení autorského práva). Doteraz zamestnanecké dielo nebolo definované. Bolo iba osobitne upravené právo na použitie diela, ktorého nositeľom bol, ak nebolo dohodnuté inak, zamestnávateľ autora.

Zamestnanecké dielo

Zamestnaneckým dielom je podľa § 5 ods. 24 „dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom“. Táto definícia je veľmi dôležitá pre spoločnosti, ktoré vyrábajú počítačové programy, pretože vo väčšine prípadov sú autormi produktov práve zamestnanci týchto spoločností. Definícia zhotoviteľa databázy (§ 5 ods. 23) sa nezmenila.

Zhotoviteľ databázy

Zhotoviteľom databázy je „fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená“.

AUTOR

Kto je autorom diela?

Ďalšou novinkou, ktorú prináša nový autorský zákon, je jednoznačná definícia autora. Táto definícia bola vytvorená, aby sa jednoznačne odlíšila osoba, ktorá dielo vytvorila, od iných osôb, ktoré nakladajú s dielom na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona alebo na základe autorovho súhlasu. Autor je podľa § 6 autorského zákona fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Z postavenia autora vyplýva celý rad práv, najmä však právo udeliť súhlas na každé použitie diela, čo v plnej miere platí aj pre autorov počítačových programov. Počítačové programy majú dnes už skôr výnimočne iba jediného autora. Najčastejšie to bývajú krátke, jednoúčelové utilitky alebo menej rozsiahle projekty. Počítačový program oveľa častejšie vznikne ako výsledok tvorivej duševnej činnosti dvoch alebo viacerých jednotlivcov. Jednotliví programátori, ale aj grafici, hudobníci či ďalšie osoby priamo spolupracujú na tvorbe daného softvérového projektu, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť, takže vzniká jediné, jednotné a nedeliteľné dielo.

Spoluautorstvo

Vtedy z hľadiska autorského zákona pôjde o dielo spoluautorov, ktorým patria práva k vytvorenému dielu spoločne a nerozdielne. To znamená, že nikto z autorov nemôže sám, bez účasti a súhlasu ostatných s programom nakladať. Príkladom tohto typu vzťahov medzi autormi môžu byť rozličné open source projekty, prípadne programy, ktoré pôvodný autor prestane ďalej vyvíjať a zdrojový kód odovzdá niekomu inému, ktorý vo vývoji pokračuje. Najčastejšou a najtypickejšou situáciou však bude počítačový program, ktorý bol vytvorený pod vedením nejakej fyzickej či právnickej osoby, ktorá dala podnet na vývoj programu alebo vývoj zabezpečovala a usmerňovala. Práve takto sú vytvárané rozsiahle komerčné softvérové projekty, na vývoji sa spolupodieľa viacero programátorov (najmenej dvaja). Takýmto spôsobom vzniknuté dielo sa označuje v autorskom zákone ako spoločné dielo. Autorský zákon pre spoločné diela zavádza podobný režim ako pri zamestnaneckom diele, a to dokonca aj vtedy, keď takýto softvérový projekt bol vyrobený spôsobom „na kľúč“ na základe zmluvy o vytvorení diela.

POČÍTAČOVÝ PROGRAM AKO DIELO

Autorský zákon chráni počítačový program ako každé iné dielo. Treba však upozorniť, že z čisto teoretického hľadiska môžu existovať počítačové programy, ktoré nebude možné považovať za dielo v zmysle autorského zákona. Pôjde o prípady, keď počítačový program nebude výsledkom „vlastnej tvorivej duševnej činnosti“, ale pôjde len o akýsi výsledok mechanickej aplikácie určitých odborných znalostí programátora, bez akéhokoľvek tvorivého prínosu. Takýchto programov, samozrejme, bude len zanedbateľné množstvo, no keďže nepôjde o dielo, takéto programy vôbec nebudú chránené podľa autorského zákona.

Z hľadiska právneho režimu počítačového programu je rozhodujúci spôsob jeho vzniku. Ak je autor iba jeden, on sám bude nositeľom všetkých práv, ktoré z autorstva vyplývajú, pokiaľ nepôjde o dielo vytvorené na základe zmluvy alebo pri plnení pracovných povinností. Pri väčšom počte autorov je situácia komplikovanejšia.

Z hľadiska právneho režimu programu budú rozhodujúcimi skutočnosťami predovšetkým vzájomný vzťah medzi jednotlivými autormi (vytvorenie diela z vlastného alebo cudzieho podnetu, vytvorenie diela v zamestnaneckom pomere a iné skutočnosti). Program, ktorý má viacerých autorov, bude najčastejšie podliehať režimu diela spoluautorov, spoločného či zamestnaneckého diela.

Treba sa zaoberať aj okamihom, keď vlastne vzniká autorské právo k počítačovému programu. Odpoveď na túto otázku jednoznačne dáva § 15 autorského zákona. Stane sa tak v okamihu, keď je dielo v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia. Z hľadiska vzniku autorského práva nie je rozhodujúce, či došlo k zverejneniu, či bolo dielo vyjadrené v hmotnej podobe, nie je ani potrebné žiadne formálne uplatnenie autorského práva, napríklad registráciou. Rovnako nie je právne významné, či počítačový program (alebo iné dielo) obsahuje výhradu autorského práva (text typu „všetky práva vyhradené“, symbol © a podobne). Autorské právo sa vzťahuje nielen na dokončený a skompilovaný program, ale aj na všetky jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu a mien postáv (napríklad počítačové hry), ak tie spĺňajú pojmové znaky diela. Inak povedané, už v momente napísania prvého riadku zdrojového kódu vzniká autorské právo na program.

OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA A JEHO OBMEDZENIA

Obsahom autorského práva je celý rad výlučných oprávnení autora. Výlučnosť autorského práva spočíva v tom, že iba autor rozhoduje o nakladaní s dielom. Bez jeho súhlasu nikto iný nemôže s dielom nakladať akýmkoľvek spôsobom. Práva autora nový autorský zákon delí v § 16 na dve skupiny. Prvou skupinou práv sú výhradné osobnostné práva autora, ktorých sa autor nemôže vzdať, nemôže ich ani previesť na niekoho iného a ktoré autorovou smrťou zanikajú. Výhradnými osobnostnými právami autora sú podľa § 17 autorského zákona:

  • právo označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia,
  • právo neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
  • právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
  • právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučujú, má autor právo na autorský dohľad (autorská korektúra) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Po smrti autora vznikajú časovo neobmedzené práva blízkym osobám v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, ale aj autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy práv podľa autorského zákona. Tieto osoby majú po smrti autora právo domáhať sa ochrany, aby si nikto nemohol prisvojiť autorstvo k dielu, aby dielo bolo použité len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a aby sa vždy uviedlo meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo.

Druhou skupinou práv vyplývajúcich z autorstva sú výhradné majetkové práva autora, uvedené v § 18 autorského zákona. Základným majetkovým právom autora je právo použiť dielo. Na základe § 18 ods. 2 autorského zákona má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä však na:

  • vyhotovenie rozmnoženiny diela
  • verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva
  • verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním
  • spracovanie, preklad a adaptáciu diela
  • zaradenie diela do súborného diela
  • verejné vystavenie a vykonanie diela
  • verejný prenos diela

ZÁVER

V súčasnej dobe možno vidieť značný nárast informačných technológií a s tým spojené prenikanie výpočtovej techniky, vybavenej softvérom, do celej spoločnosti. Spolu s nárastom počtu počítačov v komerčnej sfére aj v domácnosti je tu aj nárast porušovania autorského práva k programovému vybaveniu – softvérové pirátstvo. Dlho som rozmýšľala, ako je možné, že trend nezákonného kopírovania sa tak rozmáha. Hlavne v chudobnejších krajinách. Podľa môjho názoru je to spôsobené vo veľkej miere aj faktom, že v západných krajinách je softvér pre obyvateľov oveľa viac cenovo prístupnejší ako napríklad na Slovensku, alebo v Čechách. Pokiaľ táto situácia bude trvať a nebude sa riešiť, je samozrejmé, že nelegálne šírenie softvéru sa bude rozmáhať. Ak by však vývojárske firmy nemysleli len na zisk z predaja, ale aj na „bežného“ užívateľa, softvér by mohol byť lacnejší a pevne verím, že v tomto prípade by si drvivá väčšina ľudí, zakúpila originálne produkty a neboli by odkázaní na kópie, pričom riskujú právny postih.


Pridaj komentár