článok je uvedený v pôvodnom znení bez novinárskej cenzúry

Onú noc sa mi prisnil takýto sen:

V jeden zimný večer robila Béďa žúr len pre vybranú spoločnosť. Nejakým nedorozumením som sa na žírovej listine ocitla aj ja. A tak som tam šla.

Cestou som stretla skupinku slovenskej inteligencie, ktorá sa snažila bejzbalovými pálkami odraziť hlavu občanovi vyššej pigmentácie. Konečne som natrafila na domček v bohom zabudnutej krajine. Nebolo ťažké nájsť ho, pretože dom na stračej nôžke (ku mne čelom, k Ivanovi chrbtom) je len jeden. Béďa stála pred dverami s transparentom kričiacim „Welcome to paradise !“ (poznámka redaktora: Pre pionierov, preložené z reči imperialistických súdruhov to znamená :“Vitajte v raji“) Vošla som dnu a hneď som si musela navliecť pršiplášť, lebo začalo snežiť.

Po dome sa už povaľovali nezávislé indivíduá. Pri bare som si objednala mláďa ľadového medveďa, ale barman bol asi študovaný degustátor, tak som si ten nápoj radšej zmixovala sama. Všade nonstop revala hudba. Poobzerala som sa okolo seba. Spolužiak Bobo sa zubami snažil otvoriť pivo, veľmi tým pripomínal králika (oryctolagus cuniculus). Ďalší profík už ležal. Nebolo by nič zlé na tom, keby len ležal, ale on zatarasil vchod do telefónnej búdky, o ktorej si hašišáci mysleli, že je to WC. Sherlock sedel na schodoch a hral na päťstrunovej gitare „Help !“. Chcel aj spievať, ale s cigaretou v ústach to ide predsa len ťažšie. Najtriezvejší bol Holmes, jednak preto, že je zarytý abstinent, a jednak preto, že sa točil okolo Cuky, za ktorou slintal celý dom. Žúr pokračoval celkom v kľude, až na to, že Lucky sa snažila svoju opicu naučiť dvojité salto. Šou začala až vtedy, keď Chaosman nevedel nájsť ľavú kontaktnú šošovku, pretože tam bola hrozná tma a k tej tme sa pridal cigaretový dym a celkom sa skamarátili. Tak ten Chaosman zapálil všetky závesy, aby bolo dačo vidieť. Od závesov sa chytil aj nábytok. Vtom nabehla Green Girl, schmatla hasiaci prístroj a hasila ako divá. Horšie to už bolo, keď som dostala do oka. Vtom ma švaclo o zem a začala som sa metať. Nezávislé tehly mali čo robiť, aby to odo mňa odkukali. Nejakým násilným vytlačením som sa dostala aj do kúpeľne. Tam som si to biele svinstvo z očí vypláchla.

Keďže v najlepšom treba prestať, rozhodla som sa, že pôjdem. Ale najprv bolo treba vyhodiť tých OA-čkárskych bezdomovcov. Niekto študovaný vykríkol, aby všetci skočili zo stračej nôžky do snehu a ten, kto dopadne najnižšie, vyhráva ľadového medveďa. A tak bolo po zábave.

Cestou domov som opäť stretla slovenskú inteligenciu. Z bejzbalových pálok im ostali len úbohé triesky a hlava tmavého občana bola na svojom mieste.

snívala: Ami

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár