My, Slováci, sme už raz veľmi zvláštny národ. Nie nebojte sa, nejdem vás presviedčať, že sme tu zaspali dobu a poskakujeme okolo ohníka v rytme bubnov ako Neandertálci. Jednoducho však nezaprieme svoju typicky slovenskú náturu – veď posúďte sami.

Príklad zo života prvý : OBYČAJNÁ SLOVENSKÁ RODINKA . . . Otec je úspešný podnikateľ. Čo na tom, že kedysi získal výučný list len s odretými ušami – dnes sa preváža vo vyblýskanom BMW. Pod sakom od Armaniho a košeľou od Versaceho úspešne skrýva pivný mozoľ, ktorý si pestuje pravidelnými posedeniami v jednej neznačkovej krčme. Tu trávi svoje voľné chvíle: v kruhu Pištov, Ferov a Mišov, vo svojich obľúbených teplákoch a staručkom prepotenom tričku je najväčším znalcom politickej scény. Pán podnikateľ našťastie nezabúda ani na svojich najbližších. Aj tu ide s dobou; v duchu reklamy sa odstrihol a udržuje s nimi eurotelové spojenie.

Mamička, atraktívna odfarbená blondínka, je sekretárkou. Má síce „hrozného šéfa“, ale nedá si skákať po hlave. Buď si zvykne na jej posedenia s kolegynkami pri kávičke a trkotanie, alebo sa jeho nový mimomanželský vzťah stane verejným tajomstvom. Ani mamička nezaprie v sebe Slovensku – večery trávi pravidelne s televíznou Manuelou (či Máriou)

Na počiny svojho syna sa milujúci rodičia dívajú tak trochu s nevôľou. Osemnásťročný aktivista Slobody zvierat je zarytým vegetariánom. Preto sa treba dívať s pochopením na skutočnosť, že sestra je preňho striedavo kravou, opicou alebo kuracím mozgom. Tento mladý človek sa nevie zmieriť s faktom, že pravým slovenským jedlom sú bryndzové halušky s opečenou slaninkou a že aj jeho predkovia si viac ako príležitostne „uhli“ z fľaše slivovice či iného tvrdého alkoholu.

A čo pätnásťročná dcérka? S ňou dnes nie je žiadna reč : na čele sa jej vyhodili 3 pupence a pribrala 5 gramov, a tak svoj žiaľ utápa v plechovke Coca-coly a zajedá ho čokoládovými tortičkami.

Každú prvú nedeľu v mesiaci sa celá rodinka „nahodí“ do sviatočného a hybaj do najbližšieho kostola. Poprosiť pána Boha, aby na ich prehrešky hľadel s prižmúrenými očami.

Príklad zo života druhý – TAKÝ OBYČAJNÝ SLOVENSKÝ TÝŽDEŇ…

Pondelok : výbuch auta v Bratislave. Jeho majiteľ by si už mohol uvedomiť, že je pre mnohých nepohodlný a vytratiť sa z verejného života. A nielen on – veď semtex a iné trhaviny sú drahé, teda vyhadzovať autá do vzduchu nie je vonkoncom lacný špás. Totiž, nie každý Slovák má lepkavé prsty.

Utorok: zasadanie slovenského parlamentu. Rýchlokurz nadávok, osočovania a presvedčivých sľubov – ešteže sa ho zúčastňujú už len poslanci.

Streda: streľba v košických uliciach. Sicílska mafia získala životnú konkurenciu.

Štvrtok: dobre mienená rada : Rómovia a maďarsky hovoriaci Slováci! Vyhnite sa príslušníkom hnutia Skinheads, ak nechcete skončiť s nožom v brušnej dutine alebo medzi rebrami.

Piatok: ak sa aj niečo dôležité stalo, ťažko sa o tom dozvieme. Do štrajku vstúpili už aj poštové holuby.

Sobota a nedeľa : v kalendári sme tieto dni nenašli. Zodpovední vyhlásili, že týmto spôsobom chcú do roku 2000 dobehnúť krajiny smerujúce do západoeurópskych štruktúr.

Žijeme v demokratickom štáte. Slováci si postupne zvykajú na to, že môžu úplne slobodne vystúpiť na tribúne v bratislavskom Hyde parku a z plného hrdla si zakričať: „Ja som Slovák, kto je viac?“. Len si treba dať pozor na ochrancov verejného poriadku. Pretože ak si oni odložia príslovečnú slovenskú dobroprajnosť a pohostinnosť do ľavého zadného vrecka nohavíc, ľahko sa vám môže stať, že od nich dostanete typicky slovenskú „nakladačku“.

študentka 4. ročníka

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár