V utorok, druhý deň nástupu do školy sa rozniesla správa, že jednotkári sa idú fotiť. Reakciou jedného z najmenej povolaných, kamoša Z.I., bola nevinná otázka: „Ako mám teraz vedieť, aké budem mať známky?“ Na odpoveď, že už je neskoro a že je to záležitosť len pre horných sedemdesiat, iba pokrútil hlavou.

Po veľkej prestávke sa začali foteniachtiví a dofotenianútení oačkári zhromažďovať pri jedálni. A už prichádza hviezda predpoludnia, fotograf z presvedčenia pp Dudič. Ozval sa jasot, výskot a burácajúci potlesk. Pp našiel vhodné miesto v kroví, fotoateliér ako stvorený a už sa ozval prvý cvak. A po ňom ďalší a ďalší.

Počasie mu prialo, pretože modelom zamrzol úsmev na tvárach. Studený premrznutý front prechádzajúci nad naším územím nebol nič oproti studenému premrznutému frontu, ktorý sa tvoril pred ateliérom! Fotilo sa pomaly, ale o to dôkladnejšie. Fotograf venoval modelom dve, niektorým nadšencom aj tri zábery.

Ticho preťala správa, že za vyvolanie jednej fotky sa bude účtovať 15 slovenských korún. Polovica žiakov hneď nato opustila priestor vedľa jedálne s hláškami, ktoré sa nedajú publikovať. Predpokladaný pôvodca dezorientujúcej informácie postúpil o pár krokov dopredu a lišiacky sa usmieval.

Keď aparát vydal posledný cvakavý zvuk, na Zemi pribudol ďalší človek, ktorý svoju radosť neskrýval.

Ak niekto z vás nájde na nástenke svoju podobu, zaslúži si náš obdiv a uznanie. Kto sa tam však akosi nedostal, možno sa trochu viac posnaží a bude to pre neho motivácia. Veď prísť o taký zážitok z fotenia by bola škoda, nemyslíte? JULO

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár