Veľmi dôležitou zložkou politiky organizácie je zisťovanie verejnej mienky. Už takmer klasicky sme si na mušku zobrali prvákov. Tento krát to boli čisto náhodne vybratí zástupcovia 1.B. Aj oni sa museli vyhýbať paľbe otázok:

Je po polroku, čo to pre vás znamená?

– Že sa začali zbierať známky odznova a naše doterajšie snaženie je v keli (nasleduje veľmi zaujímavý úškrn, pozn. red.)

– Že prišiel druhý.

Čo sa zmenilo?

– Za Ten čas sa veľa zmenilo. Popísali Sme veľa zošitov a lavíc.

– Už sú z nás kočky.

Ako sa vám páčila imatrikulačka?

– Osobne by sme chceli pozdraviť tretiakov, že sa o nás tak pekne postarali.

– Vieš čo? Ani sa tak veľmi nepamätám.

A ďalšie školské akcie?

– Boli nejaké??

– Branné, nepamätáš? Na mňa to zapôsobilo veľmi citlivo.

Rozhlas počas prestávok?

– Také niečo som doteraz nezažil. Kým sa mi podarí identifikovať, čo hrajú, už to nehrajú.

– Jeden z dôvodov, prečo by sme sa chceli vrátiť na ZŠ.

– Eva si pri tom začne spievať a nám potom nechutí jesť.

Rozhlas počas hodín?

– Pomáha To k spestreniu výkladu.

– U nás sa totiž profesorka prekrikovala s rozhlasom, ale keď zistila, že nemá šancu, vzdala to.

Super trieda?

– Šanca by bola.

Čo sa páči?

– Voľné hodiny. To, že si môžem pospať dlhšie, ma hreje pri srdci.

– Bufet.

Čo sa nepáči?

– Málo Je voľných hodín.

– Bufetárka nedáva bločky od registračnej pokladne.