Je tu povalentínsky čas. Naplnila nás láska. Už sa nám hlási jar a s ňou prichádzajúci máj.

Nedávno som niekde čítal úvahu o láske, najvznešenejšej z ľudských citov:

Existuje milión a jedna definícia lásky, no žiadna úplná a definitívna. Láska, to je téma hádam najstaršia, najčastejšia a predsa neošúchaná a nevyčerpateľná. Inšpirovala básnikov, spisovateľov, hudobníkov, filmárov … i sobášnych podvodníkov. Mnohí z nás prepadli tejto chorobe srdca, na ktorú sa, našťastie, neumiera.

Teraz už viem, že život bez lásky nie je to pravé, nie je to plnohodnotný život. Nech radšej žijeme s menším šťastím, ale o to väčšou láskou. Veď aj Shakespeare povedal: „Žiť bez lásky znamená skutočne nežiť.“ Láska sa nedá vtesnať do šablón. Kde však nevystačia ani všetky slová sveta, tam paradoxne pomôže svet bez slov. Mlčanie. Skutočná láska je vždy tichá. Málo miluje ten, kto vie slovami vyjadriť, ako veľmi miluje.

Je to náhoda, že zo všetkých tvorov sme jedine my ľudia obdarení darom reči a ušľachtilým citom lásky? A ešte rozumom a slobodnou vôľou, pravdaže. Práve s týmito darmi nevieme všetci zaobchádzať. Ale česť výnimkám! Iste, každý sa bude dušovať, že on len to najlepšie. To by však naše ústa miesto láskavých slov nesmeli zavše vystreľovať jedovaté šípy a v našich srdciach by sa miesto lásky nesmela udomácniť nenávisť voči iným.

Prejavujme svoju lásku. Začnime u tých najmenších, ktorí naozaj potrebujú poznať teplo lásky. Dieťa, ktoré má hoci najmodernejšie hračky, najluxusnejšie oblečenie, izbu s počítačom, môže chvíľami iba so závisťou či skôr smútkom pozerať na zdanlivo chudobné dieťa v tom najlacnejšom kabátiku, ktorého rúčku má vždy kto stisnúť.

Iba láska a veľké srdce nám pomôže nájsť cestu od človeka k človeku, od národa k národu, od rasy k rase. Sme naozaj ľudstvo veľké svojím umom. Je však čas stíšiť hukot motorov a silnejšie načúvať tlkotu srdca. Zatiaľ sme iba batoľatami v umení milovať. Potkýname sa pritom na vlastných pazúroch a hryzákoch…

Láska má nielen veľa definícií, ale ja veľa podôb. Všetci chceme byť milovaní „brutto“, nie „netto“. Nechcela by som sa stretnúť s niekým, kto si to nemyslí. A preto sa skúsme k iným správať tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám. Máme na to výbornú príležitosť.

Cítite to? Bol valentínsky čas. Čas, keď sa láska môže prejaviť v tej najúprimnejšej forme. Tak čo, skúsime to?

Martina Dubinská

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár