UVÁDZA POKRAČOVANIE SVOJHO ROMÁNU

KRÁĽOVNÁ RUŽÍ

V MINULOM POKRAČOVANÍ SA ERIK STRHOL, KEĎ ZBADAL ELY, NO POTOM SA USMIAL…

Tak ako, gymnazistka, ako sa ti páči škola, trieda, spolužiaci a profesorka? vychŕlil zo seba jedným dychom. Dôležito som sa zatvárila, odkašľala som si a veľaváženým hlasom preriekla: „No, v škole sa mi páči, v triede to nie je zlé, spolužiakov som ešte nestihla spoznať a profesorka je veľmi sympatická.“ „Tak to ma veľmi teší. Nie si hladná?“ opýtal sa a pohodil hlavou k druhému obedu, pretože už raz jedol v škole. „Nie, ďakujem, stačil mi obed v škole. Ty máš skutočne deravý žalúdok, “ pichla som mu prstom do brucha a odbehla do svojej izby.

Hneď ako prídem zo školy zamierim na balkón, kde polejem kvety v kvetináči, ktoré sú od rána od neúnavné svietiaceho slnka určite vysmädnuté. Uvedomila som si, že aj mne po ceste zo školy akosi vyschlo v hrdle, a tak som sa vrátila do kuchyne. Erik urobil mierny prievan, ktorý bol v tom horúcom dni veľmi vítaný a bolo príjemne sedieť tam a odchlipovať z malinovky, v ktorej plávali kúsky ľadu. Erik jedol akosi náhlivo a hltal veľké kusy.

Si až taký hladný? prehodila som, sledujúc jeho chvatné pohyby. „Ani nie, ale ponáhľam sa. Ideme si s kamošmi zahrať basketbal, “ povedal plnými ústami. Keď prehltol posledné sústo, odložil tanier do umývačky riadu. „Buď taká dobrá!“ pozrel na mňa prosebne a ukázal na umývačku. Vedela som, že chce, aby som ich všetky odložila, teda všetky taniere a hrnčeky, čo tam zostali od raňajok. Dnes to mal totiž urobiť on.

Ale áno, áno, len už bež, pokývala som hlavou ako jeho matka. Svoju prácu som urobila, načmárala na lístok odkaz pre rodičov a vybrala sa k Chrisin.

Jej dom bol naozaj pekný a poriadok, ktorý v ňom vládol, ma ohromil. Nie že by sme my mali doma neporiadok, ale v predsieni sa občas povaľovala basketbalová lopta, Erikové topánky na kachličkách pri vchodových dverách a v mojej izbe napríklad záhradnícke nožnice, ktorými som zastrihávala ruže i živý plot v záhrade, slamený klobúk a iné drobnosti, ale Chrisin tu nič také nemala. Z toho som usúdila, že je veľmi poriadkumilovná, pretože pochybujem, že by upratala len kvôli mojej návšteve.

Ste úžasne poriadkumilovná rodina. Všetko je na svojom mieste. Chcela by som mať takú dobrú vlastnosť, povedala som sadajúc si do kresla v izbe. Chrisin mala na rozdiel odo mňa veľkú priestrannú izbu so slabo hnedými tapetami. Pod oknom stál stôl, na ktorom bola váza s kvetmi. „Áno, to teda sme, hoci ma občas ten dokonalý poriadok vie nahnevať. Najmä to, kým sa k nemu dopracujem, “ usmiala sa Chrisin. Všimla som si, že sa vie nádherne usmievať. Taký prirodzený úsmev.

Ako to myslíš, kým sa k nemu dopracuješ? nechápala som.

No tak, že je tu narozhadzovaných množstvo harabúrd, mykla plecom.

Čože, tu a množstvo harabúrd? Veď by tu ani nepasovali, pokrútila som hlavou. „Mimochodom, máš nejakých súrodencov?“ opýtala som sa Chrisin, ktorá si sadla na posteľ. Nestihla mi odpovedať, pretože do izby sa vrútil nejaký chlapec na vozíčku. Mal kučeravé čierne vlasy a veľké čierne oči.

Á, prepáč, keď máš návštevu, povedal rýchlo, pričom na mňa ani nemrkol.

Ale nie, nič sa nedeje. Ely, toto je môj brat Gilis, Gilis, toto je moja priateľka Ely, vysvetľovala Chrisin.

Veľmi ma teší podal mi ruku, dokonca sa na mňa usmial. „Mňa tiež, “ takisto som mu podala ruku a usmiala sa. Vtedy som ešte netušila, že sa tým uzatvorilo jedno z najväčších priateľstiev v mojom živote. Gilis si od Chrisin požičal akési CD platne a potom opustil izbu.

Máš skutočne milého brata Chrisin, prehodila som. Chrisin si vzdychla a nasilu sa usmiala. „Áno, je milý, občas sa pohádame, ale hádam by bol veselší, keby sa mohol pohybovať po vlastných.“

Áno, ale ja si myslím, že všetci takto a podobne postihnutí ľudia sa vedia tešiť z radostí života viac ako my a to na nich najviac obdivujem pokyvovala som hlavou. Cestou domov som bola naozaj rada, že ja, ale aj Erik a moji rodičia sú zdraví a žijem v šťastnej rodine.

… POKRAČOVANIE V ĎALŠOM ČÍSLE …

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár