Klastre

Klastre (clusters) sú miestne koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore. Klastre zahrňujú skupinu previazaných priemyslových odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž. Obsahujú napríklad dodávateľov špecializovaných vstupov ako sú súčasti, stroje a služby a poskytovateľov špecializovanej infraštruktúry. Klastre sa často rozširujú smerom dole k odbytovým kanálom a zákazníkom a do strán k výrobcom komplementárnych produktov a k spoločnostiam v priemyslových odvetviach príbuzných z hľadiska schopností, technológií alebo spoločných vstupov. Mnoho klastrov tiež zahrňuje vládne či iné inštitúcie – ako napríklad univerzity, normotvorné agentúry, výskumné tímy, či obchodné asociácie, ktoré poskytujú špecializované školenia, vzdelávanie, informácie, výskum a technickú podporu.“

„Klastre sú siete vzájomne závislých firiem, inštitúcií produkujúcich znalosti, premosťujúcich inštitúcie a zákazníkov prepojených do výrobného reťazca, ktorý vytvára pridanú hodnotu. Koncept klastrov ide ďalej než sieťová spolupráca firiem (networking), nakoľko zahŕňa všetky formy odovzdávania a výmeny znalostí… a ide tiež ďalej než tradičná sektorová analýza.“

Globálne spoločnosti

Rozlišujeme tri typy spoločností súťažiacich a operujúcich na celosvetovom trhu – globálnych organizácií:

  1. internacionálne firmy
  2. multinacionálne firmy
  3. transnacionálne firmy

Všetky tieto spoločnosti zamestnávajú ľudí v odlišných krajinách, a mnohé z nich majú administratívne, marketingové či výrobné prevádzky, ktoré nazývame divízie alebo pobočky, umiestnené po celom svete. Všeobecne platí, že typ spoločnosti a charakter jej postavenia na globálnom trhu udáva jej orientácia a stratégia v rámci pôsobenia na tomto trhu.

Internacionálna firma je firma, ktorá domáce produkty a služby ponúka na zahraničnom trhu tou istou metódou, ktorá sa osvedčila a priniesla firme úspech na trhu domácom. Spoločnosť Avon – Anglicko napríklad priamym predajom umiestnila svoje výrobky nielen na domáci, ale aj na ázijský, európsky či juhoamerický trh.

Multinacionálna firma vníma svet ako do celku pospájané časti a ku každej z týchto častí pristupuje samostatne. Tieto firmy vypracujú toľko variácií svojho produktu, reklamných programov a značiek, na koľko krajín sa v svojej stratégii zamerali. Napríklad firma Lever Europe – divízia firmy Unilever – umiestnila svoju značku známu v USA ako Snuggle do 10 európskych krajín pod siedmimi odlišnými menami, zahŕňajúc rôzne balenia a programy na podporu predaja.

Transnacionálna firma vníma svet ako jeden obrovský trh a má tendenciu štandardizovať svoje marketingové ativity. Hľadá minimálne kultúrne rozdiely, snaží sa nájsť univerzálneho zákazníka. Táto stratégia je veľmi obľúbená medzi mnohými business-to-business spoločnosťami ako napr. Caterpillar a Komatsu – ťažké inžinierstvo a strojárstv, či Intel a Motorola. Túto stratégiu už úspešne využívajú napr. Timex, Seiko, Citizen – hodinky, Coca-Cola a Pepsi-Cola – nealko nápoje alebo McDonald´s – fast food. Túto stratégiu v roku 2000 prebrala aj spoločnosť Ford, ktorá na trh prieniesla tzv. „svetové auto“ – v Európe známe ako Ford Mondeo, v USA ako Ford Contour a Mercury Mystique.


Pridaj komentár

Štítky: