(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Naturálne a hodnotové výsledky výroby v poľnohospodárstve

Výsledky v poľnohospodárstve môžeme sledovať:

  1. v naturálnom vyjadrení – zmieňujeme sa o nich pri tvorbe produktov a vyjadrujú sa spravidla vo fyzických jeknotkach alebo v iných dohodnutých, prípadne peňažných
  2. v hodnotovom vyjadrení – má zásadný význam pri sledovaní ekonomických výsledkov alebo finančných ukazovateľov

Výsledky v poľnohospodárstve v naturálnom vyjadrení

Naturálne množstvo výroby sa vyjadruje kategóriou produkcia. Pri tom rozoznávame 4 druhy produkcie:

  1. hrubá produkcia
  2. výsledná produkcia
  3. vlastná produkcia
  4. čistá produkcia

Hrubá produkcia

Hrubá produkcia je súhrn vyprodukovaných výrobkov alebo služieb za určité obdobie (spravidla 1 rok), pritom rozlišujeme:

a) hrubú poľnohospodársku produkciu HPP

  • HPRV
  • HPŽV

b) hrubú nepoľnohospodársku produkciu HNP (pridružená výroba, oprav., staveb.)

HPP+HNP = CPP (celková produkcia podniku) alebo CHP (celková hrubá produkcia)

Členenie hrubej produkcie

Hrubá produkcia má 2 zložky:

  1. konečný produkt
  2. medziprodukt

Konečný produkt zahŕňa

  1. trhová produkcia – predané výrobky mimo podnik
  2. naturálna nevýrobná spotreba – osobná, spoločenská spotreba

Medziprodukt (výrobná spotreba) – produkty určené na výrobnú spotrebu, nemajú charakter konečného produktu môžu byť:

  1. podnikový medziprodukt – spotreba vl. výrobkov a služieb Mp
  2. medzipodnikový medziprodukt – výrobky, ktoré produkujú poľ. podniky, realizujú ich, ale iné ich nakupujú a spotrebuvávajú vo výrobnom procese (spotreba nakúpených osív, sadív) Mmp
  3. medziodvetvový medziprodukt – výrobky, ktoré spotrebovávajú poľ. podniky, ale vyrábajú ich odvetvia nár. hospodárstva Mmo

Výsledná produkcia

Výsledná produkcia – VP – neobsahuje spotrebu vlastných výrobkov = spotrebovaný podnikový medziprodukt sa do nej neráta

VP = HP – Mp – z hľadiska podniku je to veľmi dôležitá kategória

Vlastná produkcia

Vlastná produkcia VlP – ak od výslednej produkcie odpočít1ame Mmp dostaneme VlP

VlP = VP – Mmp

Čistá produkcia

Čistá produkcia – ČP – vyjadruje novovytvorenú úžitkovú hodnotu

ČP = VlP – Mmo

Výsledky v poľnohospodárstve v hodnotovom vyjadrení

Hodnotové vyjadrenie produkcie (peňažné príjmy v poľnohospodárstve a kategórie dôchodkov).

Príjmy poľnohospodárskych subjektov sparavidla plynú najmä z poľnohospodárskej výroby. Tieto vyjadrujeme cenou výslednej poľnohospodárskej produkcie (CVPP).

Príjmy z nepoľnohospodárskej výroby tvoria cenu výslednej nepoľnohospodárskej produkcie (CVNP).

CVPP + CVNP = CVP * cena výslednej produkcie podniku

  • okrem príjmov z výroby poľnohospodárske podniky môžu získať peniaze z iných aktivít
  • súhrnne ich označujeme ako nevýrobný dôchodok – zvyšuje HV, zvyšuje zdroje na rozdelenie
  • výrobné a nevýrobné príjmy tvoria spolu celkový príjem

výnosy celkom = cena výslednej produkcie + nevýrobný dôchodok
hrubý dôchodok HD = cena výslednej produkcie – výrobná spotreba – odpisy
– vyjadruje čistú pridanú hodnotu vo výrobe

HD = CVP – FÚ

čistá pridaná hodnota predstavuje novovytvorenú hodnotu, ktorá je výsledkom živej práce
fond úhrady FÚ = výrobná spotreba + odpisy

čistý dôchodok = hrubý dôchodok – osobný dôchodok
– vyjadruje nadhodnotu vyprodukovanú vo výrobe

Dôchodky

Hrubý a čistý dôchodok sú výrobné dôchodky, ale podľa druhu výroby možno rozlíšiť poľnohospodárske výrobné dôchodky a nepoľnohospodárske výrobne dôchodky.

Výrobné dôchodky upravené o nevýrobný dôchodok predstavujú celkové dôchodky a po úhrade všetkých daní a odvodov sa v poľ. podnikoch rozdeľujú ako použité dôchodky predovšetkým na:

  • rozšírenie výroby
  • osobnú spotrebu
  • spoločenskú spotrebu.

Okrem vlastnej tvorby hodnôt poľnohospodárstvo sa podieľa aj na ich obehu. Kolobeh produktov je v poľnohospodárstve veľmi komplikovaný v porovnaní s inými odvetviami NH. Je to dané povahou poľ. výroby, ktorá syntetizuje v nielen technický a pracovný proces, ale aj proces biologický. Pritom pri výrobnom procese často vzniká viacero výrobkov, ktoré sa kvalitou, použitím a dôležitosťou navzájom odlišujú. Podľa počtu produktov rozlišujeme nasledovné druhy výrob:

  • jednoduchá – vzniká len 1 výrobok
  • združená – vzniká viacero výrobkov
  • paralelne – navzájom sú na sebe nezávislé
  • alternatívne – konkurujú si
  • spojená – typická združená výroba bez ohľadu na to, či výrobca má záujem na produkcii všetkých výrobkov alebo nie
  • suplementárna – spočiatku je paralelná, neskôr alternatívna

Vyčísľovanie výsledkov výroby je východiskovým bodom hodnotenia hospodárenia a komplexného vyjadrenia výsledku reprodukčného procesu. Pretože výrobca výrobkov pri vzniku ešte nemá informácie, ktoré výrobky a ako umiestniť na trhu, t. j. vyčísliť ich trhovú hodnotu, preto je potrebné rozlíšiť dve etapy ohodnotenia výsledkov reproduckčného procesu:

  • naturálne výsledky (pri tvorbe produktov)
  • hodnotové výsledky (pri obehu produktov)

Pre vyjadrenie naturálneho množstva možno použiť:

  • naturálne fyzikálne jednotky
  • naturálne dohodnuté jednotky (obilné jednotky, energetické)
  • peňažné jednotky
  • iné (časové)

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 17.12.2008 a aktualizovaný 15.9.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • BAŠKA, Václav. České zemědělství šest let po vstupu do Evropské unie. Praha: Ústav zemědělské ekonomiky a informací, 2010, Výzkumná studie č. 103, 77 s.
  • DANČÁK, Břetislav, FIALA, Petr, HLOUŠEK, Vít (ed). Evropeizace: nové téma politologického výzkumu. Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 2005. 420 s.
  • EURÓPSKA KOMISIA. Poľnohospodárstvo: kontrola stavu SPP pomôže poľnohospodárom čeliť novým výzvam [online]. europa.eu, 20. novembra 2008 [cit. 8. apríla 2016]. Dostupné na <http://europa.eu/rapid/press-release_IP-08-1749_sk.htm?locale=en>.
  • Zemědělství a rybolov v letech 2004 – 2009 [online]. euroskop.cz, 13. augusta 2009 [cit. 8. apríla 2016]. Dostupné na <https://www.euroskop.cz/8686/13180/clanek/special-zemedelstvi-a-rybolov-v-letech2004-2009>.
  • FIALA, Petr a kol. Evropeizace zájmů: politické strany a zájmové skupiny v České republice. Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 2009. 376 s. 64
  • HARAKAĽOVÁ, Ľubica. Reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a ich financovanie. Sociálno-ekonomická revue, 2013, roč. 11, č. 2, s. 7- 24.
  • NEUMANN, Pavel. Společná zemědělská politika EU: vznik, vývoj a reformy, mezinárodní komparace. 1. vydání. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze. Nakladatelství Oeconomica, 2004, 66 s.
  • PRUCHA, Václav. Vývoj zemědělské výroby v Československu v období socializace vesnice. Uherské Hradište: Slovácke muzeum, 2002, s. 31- 45.
  • VOŠTA, Milan. Společná zemědělská politika EU a její aplikace v České republice. Současná Evropa, roč. 2012, č. 2, s. 127-142.
  • ZEMANOVÁ, Šárka. Výzkum europeizace – aktuální problémy a perspektivy. Mezinárodní vztahy, 2007, roč. 42, č. 4, s. 29- 51.

Pridaj komentár