Dnes by som vám chcela vyrozprávať zážitky tretiakov z branného kurzu. 7. októbra o 6.15 hod sme sa my – tretiaci a naši drahí profesori stretli na košickej stanici. Vo vlaku smerujúcom do Prešova sme boli všetci ešte polomŕtvi, ale v Prešove sme ožili a už „po svojich“ sme sa dostali do motorového vláčika smerujúceho do Bardejova. Zástavka Demjata. Po vlaku sa ozývali hlasy profesorov : „vystupovať, rýchlo, vlak tu nestojí dlho, šup, šup“. Všetci sme to stihli. Ešte pár pokynov o tom, ako sa máme správať na ceste, a už sme mohli vyraziť na „túru“ do ubytovne. Strašili nás, alebo my sme si to tak predstavovali, že chata je ešte ďaleko, ale po 15 minútach sa objavili prvé chatky a náš víťazný výkrik povzbudil všetkých za nami kráčajúcich. Ubytovali sme sa, no neprešla ani polhodina a urobili sme si túru na „Indiánsky kopec“. Prešli sme krížom cez dedinu, a vyškriabali sme sa na ten najvyšší kopec. Poprezerali sme si zákerné miesta, a tým sme sa vlastne pripravovali na nočnú hru. Po výdatnom obede sme sa odplazili na svoje izby a s radosťou vychutnávali pokoj a kľud. Zvyšok dňa sme prežili v pomalšom tempe. Vydali sme sa na túru do Abrahámoviec. Tam nás čakal milý človek, Ján Novotný, ktorý nám so svojimi koníkmi krásne spríjemnil branný kurz. Porozprával nám čo – to o koníkoch a ich živote a odvážlivci si v prvý deň vyskúšali sedieť v sedle. Za jeho láskavosť sa mu chceme všetci poďakovať, a dúfame, že sa mu číslo NOA dostane do rúk. Spiatočnú cestu do Demjaty sme si skrátili stopnutím nákladného auta s veľmi priateľským šoférom. bol to pre nás ďalší zážitok, ktorý sa navždy zapísal do pamäte nás všetkých. Večer sa nikomu z nás nechcelo ísť spať. Panie profesorky si s nami nevedeli dať rady, ale pomstu mali premyslenú poriadne. O pol jednej sme konečne zaspali. Bol to príjemný, tichý ale krátky spánok …

…Vstávajte, nástup ! – rozliehalo sa po chodbe spolu s ostrým zvukom píšťalky. Unavení, a celí nešťastní sme sa vybrali do chladnej jesennej noci. Niekto hore sa nad nami zľutoval a poslal na Zem dážď. To bola naša posledná záchrana pred nočnou hrou. Celí zmrznutí sme sa vrátili do izieb. Teraz nás už nikto nemusel prehovárať, aby sme spali. Tak takto vyzeral náš prvý deň na tomto prekrásnom a neopakovateľnom výlete. A zvyšok už predsa viete…

BARBARA

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár