Časový fond

Doba, počas ktorej je výrobné zariadenie v činnosti, sa vyjadruje pomocou časových fondov. Časový fond výrobného zariadenia je plánovaný počet dní (hodín) jeho činnosti za rok. Rozlišujú sa:

  1. Kalendárny časový fond FK je počet dní v roku (v neprestupnom roku 365 dní, v prestupnom 366 dní), prípadne počet hodín v roku (v neprestupnom 365 x 24 = 8760 hodín, v prestupnom 8784 hodín)
  2. Nominálny časový fond výrobného zariadenia FN vypočíta sa odpočítaním nepracovných dní od kalendárneho časového fondu, vyjadruje sa v dňoch a v hodinách. Nominálny časový fond v dňoch sa násobí počtom zmien v jednom pracovnom dni (tým sa líši od nominálneho časového fondu pracovníka) a počtom pracovných hodín v jednej zmene; pre prerušovaný výrobný proces sa pri výpočtoch výrobnej kapacity používa dvojzmenný režim
  3. Využiteľný (efektívny) časový fond výrobného zariadenia Fe – vypočíta sa odpočítaním časových strát (plánovaných prestojov) od nominálneho časového fondu výrobného zariadenia

Určnenie výrobnej kapacity

Výpočet využiteľného časového fondu výrobného zariadenia

Určenie výrobnej kapacity výrobného zariadenia, na ktorom sa vyrábajú výrobky rozsiahleho sortimentu, sa prevádza výpočtom využiteľného (efektívneho) časového fondu výrobného zariadenia: Fe = (Fk – k – tz) x h

  • kde Fk je kalendárny časový fond (dni) – t.j. 365 dní za rok,
  • ksú dni pracovného pokoja (len u prerušovaného výrobného procesu),
  • tz sú časové straty – plánované prestoje (dni),
  • h je počet hodín prevádzky zariadenia za deň (hod.) s uvažovaným počtom zmien v jednom pracovnom dni a s uvažovaným počtom pracovných hodín v jednej zmene; u neprerušovaného výrobného procesu h=24 hodín, u prerušovaného výrobného procesu sa pri výpočte výrobnej kapacity počíta zásadne s dvojzmenným režimom, t.j. h=16 hodín

Metóda koeficientu zaťaženia

Výrobná kapacita môže byť tiež určená metódou koeficientu zaťaženia:

  1. Vypočíta sa využiteľný časový fond výrobného zariadenia (Fe) alebo skupiny zameniteľných výrobných zariadení (Fe x a), kde a je počet skutočných či plánovaných výrobných zariadení.
  2. Vypočíta sa celková kapacitná prácnosť všetkých plánovaných kusov rôznych typov výrobkov vyrábaných v plánovanom období na danom výrobnom zariadení (alebo na skupine zameniteľných zariadení) v hodinách (Pk).
  3. Vypočíta sa koeficient zaťaženia výrobného zariadenia

kz = Pk / (Fe x a)

  • pri kz = 1 je výrobná kapacita naplno využitá,
  • pri kz > 1 je výrobná kapacita nedostatočná –> je potrebné rozpracovať opatrenia k odstráneniu tejto disproporcii –> napríklad revízia technologických postupov, intenzifikácia procesov
  • pri kz < 1 existuje voľná výrobná kapacita –> výrobné zariadenie je nedostatočne zaťažené

Teoretický počet výrobných zariadení

Potrebný teoretický počet výrobných zariadení určitého druhu (ao) pre splnenie plánovaných úloh v danom období: ao = Pk / Fe

  • kde Pk je celková kapacitná prácnosť všetkých plánovaných výrobkov v plánovanom období vyrábaných na výrobnom zariadení určitého druhu (hod.).
  • ao sa zaokrúhľuje vždy smerom nahor na celé číslo, a tak sa získa potrebný počet výrobných zariadení určitého druhu pre splnenie plánovaných úloh, ktoré si podnik určil pre dané obdobie a

Výrobná kapacita montáže alebo formovne

Výrobná kapacita montáže alebo formovne, určená podľa výrobnej plochy

Qk = (Fe x M) / (pk x m)

  • kde Fe je využiteľný časový fond výrobnej plochy (hod.),
  • pk je kapacitná norma priebežnej doby montáže (formovania) jedného určitého výrobku, t.j. najkratšie obdobie obsadenia výrobnej plochy určitým výrobkom (hod.),
  • M je využiteľná výrobná plocha (m2),
  • m je kapacitná norma plochy potrebnej k montáži jedného určitého výrobku vrátane pracovnej zóny (m2)

Výrobná kapacita

  • dielne sa spravidla určuje podľa výrobnej kapacity výrobného zariadenia, t.j. hlavného článku z výrobných zariadení dielne,
  • prevádzky sa určuje podľa výrobnej kapacity dielne, t.j. hlavného článku z dielní daného závodu, pričom je potrebné vždy odstrániť úzke miesta, ktoré nie sú hlavnými článkami.

Hlavným článkom z technologického hľadiska je ten výrobný úsek, na ktorý pripadá najväčšia časť prácnosti vyrábanej produkcie, z ekonomického hľadiska sa jedná o ten výrobný úsek, na ktorý pripadá najväčšia časť po zaobstarávajúcej hodnoty všetkých výrobných zariadení

Celkové využitie výrobnej kapacity

Celkové využitie výrobnej kapacity výrobného zariadenia za určité obdobie: kc = Qs / Qk

  • Qs je objem výroby výrobku skutočný (alebo plánovaný) za dané obdobie,
  • Qk je výrobná kapacita za dané obdobie

Kapacitná rezerva

Rozdiel (Qk – Qs) je kapacitná rezerva, o ktorej využitie podnik usiluje v záujme zvyšovania hospodárnosti výroby, lebo nevyužitá výrobná kapacita vedie k vysokému podielu odpisov z príslušných málo využitých zariadení na jednotku vyrobenej produkcie.


Pridaj komentár