Áno, áno,

hovorí si večer Jano,

zajtra vstanem skoro ráno,

topánky vyčistím aj sestre,

chlieb kúpim, na stôl prestriem,

a prvý prejdem školskou bránou.

Ale ráno …

Len čo kohút na

tretíkrát zavelil vztyk

Jano vstal až na otcov krik.

A potom poplašene chváta,

pchá rýchlo nohy do kabáta.

Na hlavu babkin klobúk berie,

na ktorom nechal perie

africký pštros aj s pštrosicou.

Knihy berie aj s policou,

babkin lekvár kydá na šaty,

a zasa neumytý, strapatý

tak, ako vždy dovtedy,

posledný vbehne do triedy.

Áno, áno,

hovorí si večer Jano….

túto báseň napísal sám život

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár