Ešte za tmy si dievka milá

na rohu svoj džob rozbalila

a hneď muž vyššej postavy

prezrieť si „tovar“ sa pri nej pristaví.

Pozerá, kuká, nesmie ho chytať,

že či sú čerstvé, chcel by sa spýtať.

Nohou na chodník nervózne dupe

na cene je s ňou jednať sa hlúpe.

Povie jej prianie, pritom jej vyká

pre ňu je radosť obslúžiť zákazníka.

Hneď mu dá bloček, už mu ho chystá

ešte chvíľku a tržba je istá.

Nepíšem svinstvo, na to som krátky

čítajte ešte ďalšie dva riadky:

Lebo to dievča, už viete sami

na rohu má stánok s novinami…

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár