(, EuroEkonóm.sk ,  6)

Pôda a ochrana pôdy

Pôda je najväčšie bohatstvo každého štátu, chrániť ju treba pred eróziou a ďalšími vplyvmi. Je štartovacím miestom, kde z rastlín vstupujú škodlivé látky do ľudského tela, mala by byť zdravá. Nie je to tak vplyvom exhalátov z priemyslu.

Kto poškodzuje ovzdušie

Kto poškodzuje ovzdušie a následne pôdu:

  • energetika
  • spaľovanie uhlia
  • chemický priemysel – priemyselné hnojivá, celulóza, plasty, gumárenstvo, metalurgia, vápenky, cementárne, sklo, porcelán
  • doprava – všetky druhy, hlavne automobilová doprava , kde z aút plynú do ovzdušia oxidy N, halogény olova , SO2 atď.
  • likvidácia odpadov – spaľovne komunálneho aj priemyselného odpadu, skládky, odpadové vody- produkujú organické znečistenie – Dioxín, napr. poľnohospodárstvo – veterná erózia pri obrábaní pôdy

Všetky tieto javy na Slovensku spôsobujú problémy. Na Slovensku je 9 problémových oblastí, kde je zhoršená kvalita ovzdušia, týchto 9 ohrozených oblastí tvorí 1781 tis. obyv. = 33,05 % obyv. SR na 4671 km2 = 9,52 % územia SR

9 ohrozených oblastí

9 ohrozených oblastí na Slovensku:

  1. Bratislavská oblasť – 491 tis. obyv. 710 km2
  2. Trnavsko-Galantská oblasť – 162 tis. obyv. 384 km2
    Nikel – predtým sa tam spracovával, teraz už nie, ale odpady z niklovej hute (skládka Luženec) sa prenášajú ovzduším Hg, Pb, Ni.
  3. Hornonitrianska oblasť – 179 tis. obyv. 519 km2
    Nováky – tepelná elektráreň – spracováva uhlie s vysokým % S a Arzén + SO2 je najvyššia na Slovensku. Plynný popolček – skládka, ktorá sa pred 15 rokmi roztrhla a dostala sa do rieky Nitra a všetko živé od Nitry po Nové Zámky zničil arzén. (SO2 sa dá zachytávať)
  4. Hornopovažská oblasť – 162 tis. obyv. 183 km2
    Žilina, Ružomberok – chemické závody – oxidy S + rôzne organické zlúčeniny (celulózka)
  5. Strednopohronská oblasť – 170 tis. obyv. 371 km2
    Žiar nad Hronom – závody SNP, spracovávali Al-rudy, ktoré sa dovážali z Maďarska, vytvárali sa Al, Az, Fluór – choroba u hovädzieho dobytka (fluoróza), aj u ľudí – hlavne v blízkosti závodu.
  6. Strednospišská oblasť – Počet obyvateľov: 87 000, Rozloha: 364 km2, Okolie Kovohuty Krompachy – medené rudy, oceľ – počas 2. sv. vojny – zbrojárska oceľ – nadbytok Cu v pôde. Stopové prvky, ktoré keď sú v nadbytku sú nebezpečné viac ako ostatné, ktorých sa svet bojí: Ortuť, Pb, CD, chróm, Az – karcinogénne. Ortuť – paralyzuje nervovú sústavu. Tieto látky majú tú vlastnosť, že ak sa dostanú niekde už sa nepresúvajú. A keď organizmus presiahne určitú dávku vzniká novotvar alebo smrť. (Cu – 12 mg/kg pôdy, Cu – 800-1100 mg/kg – príčina otravy zvierat – pred 20 rokmi oviec). Železnorudné bane Rudňany – ortuť – výroba. Do ovzdušia uniká 7 ton ortuť, Fez, Mangánu, Az.
  7. Strednogemerská oblasť – Počet obyvateľov: 56 000, Jelšava – magnezitové suroviny. Magnezit alkalizuje pôdy, kyslá pôda má pH 9 a viac – čo spôsobuje prachy vychádzajúce z komínov. Nižná Slaná – sideritové rudy, Az, Kadmium, Zinok, Mangán.
  8. Košická oblasť – Počet obyvateľov: 267 000, Rozloha: 658 km2, US STEEL – SO2 – vyššia produkcia ako aj Fe, Mangán. V meste bolo veľa teplárni. Najznečistenejšie okolo starej nemocnice, Magnezitka, Košická tepláreň.
  9. Strednozemplínska oblasť – Počet obyvateľov: 207 000, Chemko Strážske – spodné vody, Chemlon Humenné, Bukóza Vranov, Elektrárne Vojany – na báze uhlia z Ukrajiny, spaľujú …., plyn. Produkujú SO2. Popolček spôsobuje zaprašovanie prostredia.

Na úkor pôdy sa dá čistiť voda i vzduch – pôda slúži ako filter, ktorý zachytáva škodliviny.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 2.4.2008 a aktualizovaný 6.3.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. Barančíková, G., Fazekašová, D., Manko, P., Torma, S. (2009) Chémia životného prostredia. elektronická verzia str.132 – 163
  2. Hudec, K. (2005) „Pesticídy v ochrane rastlín“ elektronická verzia
  3. Holoubek, I. „Persistent Organic Pollutants – the State of Contamination of Ambient Air in Central Europe. Possible Sources and Effects“
  4. Kobza, J. (1999) „Legenda k pôdnej mape SR v M 1:400 000 (Stručné vysvetlivky konštituovaných pôdnych asociácií)“ Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 1.vydanie
  5. Popl, M., Fähnrich, J. (1999) „Analytická chemie životního prostředí“ Vydavatelství VŠCHT, 4.vydání, 181-184
  6. Takakuwa, H., Sugiyama, N., Matsuda, M., Kawano, M., Wakimoto, T., Morita, M. (2007) „Profile of PCDD/Fs and PCBs in forest soil“ Organohalogen Compounds Vol.69 1630-1633
  7. Weiss, P., Lorbeer, G., Scharf, S. (2000) „Regional aspects and statistical characterisation of the load with semivolatile organic compounds at remote Austrian forest sites“ Chemosphere 40 1159-1171

Ekonomická poradňa

  1. Vendula

    Aké faktory prispievajú k znečisteniu pôdy?

  2. Erik Lucivjansky

    Znečistenie pôdy je spôsobené rôznymi faktormi, vrátane priemyselných emisií, spaľovania uhlia, používania chemických hnojív a dopravy.

  3. Filip Sichman

    Je možné úplne odstrániť vplyv priemyselných odpadov na pôdu?

  4. Ulaon

    Úplné odstránenie vplyvu priemyselných odpadov na pôdu je výzvou, ale s prísnymi regulačnými opatreniami a čistením môže byť dosiahnuté značné zlepšenie.

  5. Sarka

    Ako efektívne sú súčasné zákony a regulácie v ochrane pôdy pred znečistením?

  6. Aggy

    Efektivita zákonov a regulácií sa líši v závislosti od ich implementácie a presadzovania, ale existuje priestor pre zlepšenie, aby sa zabezpečila lepšia ochrana pôdy.

Pridaj komentár