(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Klasická ekonómia a Adam Smith

Klasická ekonómia

Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie boli William Petty, Adam Smith a David Ricardo, ktorí sústreďovali svoju pozornosť na tzv. teóriu pracovnej hodnoty. Podľa tejto teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho výrobu.

Adam Smith a Bohatstvo národov

Adam Smith, predstaviteľ klasickej ekonómie, žil v rokoch 1723-1790. Jeho hlavným dielom je Úvaha o podstate a pôvode bohatstva národov. Adam Smith bol hlásateľ hospodárskej slobody (liberalizmu). Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Tvrdil, že všetky ekonomické javy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem (konkurencia), a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu.

Tvorbu Adama Smitha je možné zaradiť do dvoch myšlienkových tradícií. Jednak vďaka hlavným bodom a celkovému vyzneniu Bohatstva národov je jeho autor považovaný za zakladateľa ekonomického liberalizmu alebo klasickej ekonómie, úvahami o zdrojoch morálky v Teórii mravných citov zasa verne sleduje tradíciu škótskeho osvietenstva a britského moralizmu, myšlienkového hnutia, kam Adama Smitha radíme spolu s jeho učiteľom Francisom Hutchesonom, Davidom Humom, Thomasom Reidom či Adamom Fergusonom.

Adam Smith je autorom diela tzv. Bohatstvo národov. Prínosom tohto diela je prirodzený samoregulujúci systém, ktorý umožňuje funogvanie trhovej ekonomiky v tom prípade, ak je zabezpečená sloboda človeka, vlastníctva a podnikania. Tvrdí, že prirodzený poriadok v trhovom systéme zodpovdá prirodzenej povahe človeka – egoista a teda dosahovanie zisku. Sledovanie individálnych záujmov jednotlivca prispieva k podpore spoločenskýc záujmov. Usmerňovanie ekonomického vývoja prebieha optimálne prostredníctvom tzv. neviditeľnej ruky trhu. Štátne zásahy smerujúce k regulácií ekonomike spravidla nič neriešia, ale len situáciu zhoršujú.

Hlavné myšlienky Adama Smitha

  • Prirodzený poriadok zodpovedá povahe egoistu a nastoľuje sa a funguje samočinne.
  • Neviditeľná ruka trhu: je potrebné odstrániť štátne zásahy do ekonomiky a nastoliť hospodársku slobodu

Teórie Adama Smitha

  • teória trhu – základom teórie trhu Adama Smitha je, že všetky ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka, vznikajú samočinne tak, že ľudia sledujú svoj osobný záujem, ktorý je hybnou silou celého ekonomického vývoja spoločnosti
  • neviditeľná ruka trhu – prirodzený poriadok, ktorý sa nastoľuje celkom samočinne a funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu všetci ľudia sledovať svoje vlastné egoistické záujmy
  • slobodná konkurencia – čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia, tým väčší bude nielen blahobyt jednotlivcov ale i celej spoločnosti
  • funkcie štátu bez zásahu do ekonomiky – štát má plniť iba 3 funkcie (ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom, udržiavať spravodlivosť vo vnútri krajiny, budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa nevyplácajú hoci sú spoločensky dôležité)
  • negatívne dôsledky konkurencie – konkurenciou sa postupne vyrovnávajú nielen ponuka a dopyt, ale limituje sa aj zisk, dosahovaný zavedením nových kombinácií výrobných faktorov, negatívne dôsledky konkurencie sa majú zmierňovať nielen etickými, ale aj právnymi normami
  • teória hodnoty – hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru (mzda, zisk, renta), najvýznamnejšie dielo – Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (1776).

Klasická politická ekonómia

Viac sa o Adamovi Smithovi a Klasickej politickej ekonómii dočítate v článku Klasická politická ekonómia a Adam Smith.

Adam Smith a fyziokrati

Predchodcov Adama Smitha predstavovali v istom zmysle fyziokrati ako stúpenci princípov ekonomického liberalizmu. Ich teória obsahovala takmer bezvýhradnú podporu ekonomickej slobody a voľného trhu vo viere, že akékoľvek zásahy do ekonomických vzťahov sú porušením harmonického prirodzeného rádu. Práve takéto chápanie povahy ekonomických vzťahov ich spája so Smithovou klasickou ekonómiou.

Iný spoločný bod môžme nájsť medzi Quesnayovým presvedčením, že k „najväčšiemu možnému uspokojeniu potrieb spoločnosti ako celku“ dochádza vtedy, keď jednotlivci sledujú vlastné záujmy. Z týchto spoločných bodov potom niektorí autori (pravdepodobne mylne) usudzovali, že Smithove myšlienky v Bohatstve národov boli inšpirované jeho stretnutím s francúzskymi fyziokratmi.

Dielo Adama Smitha

Tvorbu Adama Smitha je možné zaradiť do dvoch myšlienkových tradícií. Jednak vďaka hlavným bodom a celkovému vyzneniu Bohatstva národov je jeho autor považovaný za zakladateľa ekonomického liberalizmu alebo klasickej ekonómie, úvahami o zdrojoch morálky v Teórii mravných citov zasa verne sleduje tradíciu škótskeho osvietenstva a britského moralizmu, myšlienkového hnutia, kam Adama Smitha radíme spolu s jeho učiteľom Francisom Hutchesonom, Davidom Humom, Thomasom Reidom či Adamom Fergusonom.

Zo Smithovej sa zachovalo okrem jeho dvoch veľkých diel i niekoľko prednášok v zápiskoch jeho študentov, krátky spis známy pod názvom Dejiny astronómie a posmrtne vydané filozofické eseje.

Dejiny astronómie

Prvým zachovaným Smithovým spisom sú Principles which lead direct philosophical empiries; Ilustrated by the history of astronomy, známejšie v skrátenej podobe ako Dejiny astronómie. V porovnaní s neskoršou tvorbou pôsobí na prvý pohľad prekvapivo, že Smith sa v tomto diele venuje dejinám vedy. Predmet práce vychádza z jeho záujmu o matematiku a fyziku v ranných dobách jeho štúdií.

Smith tu popisuje svoju predstavu o vývoji a cieli vedeckého poznania na pozadí spoločenského vývoja. V duchu vtedajšej osvietenskej tradície verí, že vrcholným štádiom vývoja vedy je deskriptívne pojatá newtonovská prírodoveda. Podobné kritériá ako v prírodných vedách potom Smith považuje za vhodné použiť i v etike, ktorá má taktiež byť pojatá ako popisná veda skúmajúca princípy, podľa ktorých človek hodnotí mravnosť činov.

Presne takýto druh etiky usiloval neskôr Smith vytvoriť pri písaní Teórie mravných citov. Celkovo však Dejiny astronómie trpia podobnými nedostatkami ako množstvo iných ranných diel veľkých filozofov – na rozdiel od prepracovaného neskoršieho diela v Dejinách astronómie Adam Smith často robí urýchlené zovšeobecnenia a dospieva k ľahko vyvrátiteľným záverom. Jeho neskoršie texty v tomto smere predstavujú kvalitnejšiu prácu.

Teórie mravných citov

Smithovým druhým dielom bola Teória mravných citov. Hoci dnes je jej autor známy hlavne ako zakladateľ ekonómie a autor „biblie“ ekonomického liberalizmu – Bohatstva národov, bola to práve Teória, ktorá mu priniesla prvý veľký úspech v jeho dobe. Ešte počas jeho života sa dočkala siedmych vydaní, prekladov do francúzštiny, nemčiny či ruštiny. Smith ju sám po celý život považoval za dôležitejšiu než jeho neskoršie veľké dielo.

Teória mravných citov bola vydaná v roku 1759 počas Smithovho pôsobenia v Glasgowe, kde mu ako zdroj pre jej napísanie poslúžili texty vlastných univerzitných prednášok z morálnej filozofie. Smith sa v Teórii zaoberá povahou a zdrojmi mravných súdov. Jeho zámerom bolo pojať uvažovanie o morálke striktne vedecky, vytvoriť vedu o moralite.

Smithov text nepredstavuje normatívny výklad vlastných presvedčení o tom, ako by sa človek mal správať, aby sa správal morálne. Smith sa snaží prísne empiricky, na základe pozorovania, vyvodiť závery o pôvode a význame morálky, o tom, aké jednanie je skutočne inými ľuďmi považované za morálne. Jeho cieľom je zodpovedať otázku, na základe čoho človek posudzuje konanie ostatných ľudí vo vzťahu k jeho mravnej hodnote. V duchu vtedajšej tradície morálnej filozofie Smith predpokladá morálne súdy založené nie v ľudskom rozume, ale v citoch, predovšetkým v cite sympatie.

Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov

Ak nie významom, tak určite rozsahom predstavuje najväčšie Smithove dielo, takmer deväťsto strán knihy, Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, vydané v roku 1776 ako súhrn Smithových skorších ekonomických úvah a poznatkov získaných na spomínanej ceste po Európe. Dalo by sa povedať, že tak, ako je s určitou mierou nadsádzky európska filozofia označovaná za komentáre k Platónovi, predstavujú dejiny ekonomických teórií reakcie na Bohatstvo národov Adama Smitha.

Bohatstve národov sa Smith zamýšľa nad otázkou, z čoho sa skladá a akým spôsobom sa akumuluje a rozvíja bohatstvo a blahobyt spoločnosti ako celku. Dochádza k záveru, že celkové bohatstvo spoločnosti sa nachádza v produktu jej práce a skladá sa z individuálnych bohatstiev jednotlivých jej členov. Jednotlivci svoje osobné bohatstvo maximalizujú tým, že pri práci a podnikaní sledujú svoj vlastný úžitok.

Ako ukazuje autor doslovu, Smith posunul ekonómiu týmto dielom do pozície vedy vďaka odlišnému vnímaniu ekonomického rádu, než aké mali jeho predchodci. Dovtedajšie teórie usilovali nájsť ideálny stav, v duchu osvietenstva objaviť ideálne usporiadanie vecí, najlepšiu možnú alternatívu, ktorá mala predstavovať ideálny rád. Takýto rád by mal byť následne nastolený v praxi. „Pre Smitha však je prirodzený rád skutočnosť. Nemusí byť vytvorený, existuje už teraz.“

Či už zámerne alebo mimovoľne, Adam Smith v Bohatstve národov nastolil ekonómii cestu „vedeckého“ objavovania zákonitostí, o ktorých ona sama dodnes verí, že v predmete jej záujmu existujú objektívne.

Smithov štýl

Spoločne s Teóriou mravných citov, i Bohatstvo národov je písané pútavým, skôr hovorovým než odborným štýlom. Je to i tento Smithov dobre čitateľný literárny štýl, čo jeho knihu tak veľmi odlišuje od neskorších vrcholných ekonomických diel. Človek nemusí byť ekonóm s dobrou znalosťou matematiky (či v prípade Teórie mravných citov profesionálny filozof so znalosťou filozofickej odbornej terminológie), aby Smithovým myšlienkam rozumel.

Na druhej strane sa však s hovorovým štýlom spája i určitá nesystematičnosť. Adam Smith nebol z metodologického hľadiska precíznym spisovateľom. Hoci sa pomerne verne drží hlavnej línie argumentácie, ktorú vytyčuje vždy v úvode knihy alebo hlavnej kapitoly, jeho texty sú popretkávané množstvom odbočiek, úvah, vysvetlení, súvislostí; tieto bočné línie v jeho texte môžu často i za použitia kontextu, v akom boli použité, pôsobiť protichodným dojmom.

História ukázala, že i skúsení čitatelia môžu po prečítaní Smithových diel nadobudnúť pocit, že celkové vyznenie neskoršieho Bohatstva národov nekorešponduje so Smithovými tvrdeniami vyjadrenými v Teórii mravných citov. Podobne nekonzistentné sa môžu javiť dokonca i jednotlivé odlišné časti Bohatstva národov.

Inou zaujímavosťou je, že Bohatstvo národov obsahuje „argumenty“ a príklady, ktoré by sme v dnešnej dobe rozhodne nepovažovali za dôveryhodné zdroje. Smith na jednej strane svoje analýzy podkladá rozsiahlym materiálom – úradnými dokumentmi, archívnymi záznamami a pod. Avšak tam, kde však takéto zdroje neexistujú, sa spolieha na neoveriteľné výpovede jednotlivých ľudí, alebo aj na ľudové povedačky.

Essays on Philosophical Subjects

Smith sa k napísaniu svojho ďalšieho veľkého diela už nedostal. Poslednou, už posmrtne vydanou jeho prácou, sú Essays on Philosophical Subjects, ktoré by sa však chronologicky vzhľadom na dobu vzniku mali radiť do obdobia medzi Teóriu mravných citov a Bohatstvo národov.

David Ricardo

David Ricardo, predstaviteľ klasickej ekonómie, žil v rokoch 1772-1821 v období priemyselnej revolúcie. Na učenie Adama Smitha nadviaza D. Ricardo, ktorý rozpracoval teóriu hodnoty. Podľa tejto teórie, veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktorej je potrebné vynaložiť na jeho výrobu. Teóriu rozpracoval aj na oblasť medzinárodného obchodu a vytvoril tzv. teóriu komparatívnych výhod. Vytvoril dielo, ktoré sa nazýva Zásady politickej ekonómie a zdanenia. Rozdeľovanie dôchodkov považoval za najdôležitejšiu súčasť ekonomických teórií.

Hlavné myšlienky Davida Ricarda

  • Mzda pre robotníkov, renta pre vlastníkov pôdy, zisk kapitalistom.
  • Prirodzená mzda (čo stačí robotníkovi a rodine) a trhová mzda (na základe dopytu a ponuky).
  • Pôvodca železného mzdového zákona.
  • Zisk je zvyšok z predajnej ceny výrobku pred zaplatením a po zaplatení práce.
  • Rastom obyvateľstva treba obrábať aj menej úrodnú pôdu – diferenciálna renta.

Teórie Davida Ricarda

  • kvalitatívna teória peňazí – ceny tovarov závisia od množstva obiehajúcich peňazí
  • spravodlivá alokácia kapitálu – podľa Davida Ricarda za normálnych okolností neexistuje nijaký tovar, ktorý by sa nejaký dlhší čas dodával presne v takom množstve, ako si to vyžadujú potreby a želania ľudí, preto neexistuje tovar, ktorého cena nepodlieha náhodným a dočasným výkyvom. Dôsledkom týchto zmien na trhu sa kapitál alokuje medzi rôzne výrobné odvetvia, po ktorého výrobkoch je práve dopyt, presne v takom rozsahu, aký je nevyhnutný a nie vo väčšom. S rastom alebo poklesom cien stúpajú zisky nad všeobecnú úroveň, alebo klesajú pod ňu – to stimuluje kapitál k prechodu do toho či onoho výrobného odvetvia.
  • ceny tovarov – cenu tovarov musia určovať výrobné náklady
  • zásada komparatívnych nákladov
  • teória pracovnej hodnoty – veľkosť hodnoty tovaru určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu (aj minulej, spredmetnenej vo výrobných faktoroch, ktoré sa pri výrobe opotrebúvajú alebo celkom spotrebujú).
  • teória komparatívnych výhod – národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň tým, že sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce.

Jean Baptiste Say

Jen Baptiste Say tvrdil, že na výrobe sa spolupodieľa práca – mzda, pôda – renta, kapitál – zisk. Sayov zákon trhov – ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Výrobou tovarov sa vytvárajú dôchodky, za ktoré ľudia nakupujú iné tovary. Teda suma cien všetkých vyrobených tovarov = sume vyplatených dôchodkov.

Známy je Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona každá ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Výroba tovaru je tvorba užitočných vecí, na ktorej sa podieľa práca, pôda a kapitál.

John Stuart Mill

Hlavným dielom J. S. Milla sú Zásady politickej ekonómie.

Thomas Robert Malthus

Thomas Robert Malthus je autorom populačnej teórie. Podľa tejto teórie má obyvateľstvo tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky. Populačná teória tvrdí, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, no životné prostriedky aritmetickým radom. Nesúlad možno zmierniť preventívnymi prekážkami (pohlavná zdržanlivosť) alebo pozitívnymi prekážkami (neomaltuziánstvo – bieda, epidémie, vojny).

William Petty

William Petty – abstraktná, kauzálna a štatistická metóda. Wiliam Petty hľadal zdroj bohatstva vo výrobe, vysvetlil pojmy cena, mzda, renta, úrok. Teória hodnoty – hodnotu vytvára iba práca vynakladaná na ťažbu drahých kovov, ostatné druhy práce ju vytvárajú len nepriamo, pokiaľ sa vymieňajú za drahé kovy alebo za peniaze.

A čo bolo ďalej?

Na klasickú ekonómiu adviazali v prvej polovici 19. storočia predstavitelia Marxistickej ekonomickej teórie (Marx – kapitál, Engels a Lenin). Svojími teóriami sledovali likvidáciu trhového hospodárstva. V konečnom dôsledku došlo k centrálnemu plánovaniu ekonomiky.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009 a aktualizovaný 15.12.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

Zoznam použitej literatúry

  1. SOJKA, M. a kol. 2000. Dějiny ekonomických teorií. 1. vyd. Praha : KAROLINUM, 2000. 403 s. ISBN 382-129-99.
  2. HOLMAN, R. a kol. 1999. Dějiny ekonomického myšlení. 1. vyd. Praha : C. H. BECK, 1999. 544 s. ISBN 80-7179-238-1.
  3. PAVLÍK, J.: Adam Smith a teorie spontánního řádu, in Smith, A.: Pojednání o podstatě a původu bohatství národů, Praha: Liberální institut, 2001, str. 880.
  4. RAPHAEL, D. D. : Adam Smith, Praha: Odeon – Argo, 1995.
  5. RÖD, W.: Novověká filosofie II, Praha: OIKOYMENH, 2004, str. 446.
  6. SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. P. 1995. Ekonomie. 2. vyd. Praha : SVOBODA, 1995. 1011 s. ISBN 80-205-0494-X.
  7. SMITH, A. : Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Adam Smith. Praha : Liberální institut, 2001. 986 s. ISBN 8086389154.
  8. SMITH, A.: Teorie mravních citů, Praha: Liberální institut, 2005.
  9. WINCH, D.: Adam Smith: Scottish Moral Philosopher as Political Economist, The Historical Journal, roč. 35, č. 1, 1992, str. 95.
  10. ZÁBOJNÍKOVÁ, Z. : Adam Smith a liberálne filozofické myslenie. Filozofická fakulta, Katedra filosofie, Masarykova univerzita, 2010.

Pridaj komentár