Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu a chorobách z povolania

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ a zamestnanec majú rôzne povinnosti, ktoré musia dodržiavať:

1. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu mzdu za vykonanú prácu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou.
2. Zamestnanec je povinný vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu podľa pokynov zamestnávateľa.

Pri nástupe do práce musí byť zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Zamestnanec musí byť riadne oboznámený aj s kolektívnou zmluvou a vnútornými predpismi.

Zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnému odborovému orgánu v lehotách s ním dohodnutých správy o dojednaných nových pracovných pomeroch.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu

1. Všeobecná zodpovednosť

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rozoznávame:

• Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo v opilosti, hradí sa celá škoda.
• V prípade nedbanlivosti hradí sa škoda do výšky 3-násobku priemerného mesačného platu.

2. Osobitné druhy zodpovednosti

• Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody: Ak zamestnanec neodvrátil škodu, hoci tak mohol urobiť bez toho, aby ohrozil život alebo zdravie osôb alebo spôsobil škodu, je povinný škodu zamestnávateľovi nahradiť. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
• Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách: Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, za ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Ak dohodu uzavreli viacerí zamestnanci, zodpovedajú za škodu spoločne a hradia ju podľa pomeru svojich hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a zástupcu sa započítava 2-krát.
• Zodpovednosť za stratu zverených predmetov: Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na písomné potvrdenie.
• Zodpovednosť za výrobu nepodarkov: Zamestnanec zodpovedá za škodu v súvislosti s výrobou nepodarkov do výšky polovice priemerného mesačného platu.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

1. Všeobecná zodpovednosť

Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

2. Osobitné druhy zodpovednosti

• Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania: Zamestnávateľ sa úplne zbaví zodpovednosti, ak pracovný úraz vznikol porušením povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia alebo opilosťou a toto bolo jedným porušením a príčinou úrazu. Čiastočne sa zbaví zodpovednosti zamestnávateľ, ak jednou z príčin bolo porušenie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia.
• Zodpovednosť za škodu na odložených veciach: Ak si zamestnanec odloží veci na mieste určenom na odkladanie vecí, patrí mu náhrada za ich stratu, zničenie alebo poškodenie v plnej výške. Ak sú to však veci, ktoré zamestnávateľ nemá mať bežne v práci, škoda sa mu hradí len do výšky 2 000,- Sk. Ak si zamestnanec odloží veci na iné miesto, ako miesto tomu určené, náhrada škody mu nepatrí.
• Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri odvracaní škody: Ak zamestnanec odvracal hroziacu škodu a pritom mu vznikla škoda, má nárok na jej náhradu. Jeho škoda nesmie byť väčšia, než tá, čo hrozila.

Pojem pracovný úraz a choroba z povolania

Pojem pracovný úraz a choroby z povolania nie sú presne špecifikované v Zákonníku práce. Sú vymedzené vo vyhláške: §95. Za chorobu z povolania zodpovedá vždy tá organizácia, v ktorej pracovník naposledy pracoval za podmienok, z ktorých táto nemoc vzniká. Táto organizácia musí previesť plné odškodnenie pracovníka a má nárok na regresnú náhradu voči všetkým predchádzajúcim zamestnávateľom v pomere od doby, počas ktorej v danej organizácii pracoval.

Liberalizačné dôvody v zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že:

• Škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
• Škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť, a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Náhrada škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Pracovník, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania, má nárok na nasledovné náhrady:

• Bolestné
• Sťaženie spoločenského uplatnenia
• Stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
• Stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
• Účelne vynaložené náklady liečenia
• Vecná škoda
• Špeciálne je upravený rozsah náhrady pri smrteľnom pracovnom úraze