Teória racionálnych očakávaní

Teória racionálnych očakávaní

Teória racionálnych očakávaní nám vo všeobecnosti hovorí, že hospodárske subjekty sa správajú racionálne a cieľavedome pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako I pri ich využívaní. Impulzom pre vznik tejto teórie boli aj skúsenosti z koncepcie teórie adaptívnych očakávaní.

Teória adaptívnych očakávaní

Podľa koncepcie adaptívnych očakávaní sa jednotlivé trhové subjekty prispôsobivo , vychádzajú z predchádzajúceho vývoja ekonomiky a ekonomických veličín a na zmeny vývoja nereagujú naraz. Zmeneným podmienkam a novej trhovej situácii prispôsobujú svoje ekonomické rozhodovanie postupne. To znamená, že ak napríklad v priebehu niekoľkých rokov ceny ročne vzrástli v priemere o 4% a odrazu sa v tomto roku zvýšili o 12%, tak podľa tejto koncepcie adoptívnych očakávaní ľudia predpokladajú, že v ďalšom roku dôjde k rastu cien o 5%, a to preto, že stále pripisujú veľký význam dlhodobým, starým informáciám a nie sú schopní pružne zmeniť svoje očakávania na základe nových informácií.

Racionálne vs. adaptívne správanie trhových subjektov

Podľa teórie racionálnych očakávaní rast cien napr. o 10% okamžite motivuje trhové subjekty, aby hľadali príčinu tejto zmeny a aby sa zároveň pružne prispôsobovali zmeneným podmienkam. To znamená, že sa trhové subjekty snažia čo najlepšie (racionálne) využiť všetky dostupné informácie. Táto teória taktiež pripúšťa, že pri uzatváraní záverov na základe týchto informácii, môžu dôjsť jednotlivé trhové subjekty k mylným očakávaniam. Preto sa tu rozlišujú tzv. individuálne očakávania (ktoré môžu byť v zásade rozdielne – predstavujú odlišné pohľady na fungovanie hospodárstva jednotlivých trhových subjektov) a agregátne očakávania (ktoré by sa mali približovať k jednotnému záveru a to hlavne aj preto, že obsahujú všetky dostupné informácie (ktoré individuálne očakávania nemali)). Preto je dôležité, že tieto individuálne očakávania sú si navzájom neprotirečivé a zlučiteľné, čo je základný predpoklad pre agregáciu týchto očakávaní.

Reakcie na hospodárske opatrenia vlády

Podľa teórie racionálnych očakávaní nie sú reakcie hospodárskych subjektov na tie isté ekonomické opatrenia vlády vždy rovnaké. Ľudia na základe vlastných skúsenosti, racionálnych očakávaní dôsledkov určitého hospodárskeho opatrenia vlád menia svoju prvotnú reakciu, ak sa vláda neskôr opäť vráti k tej istej hospodárskej politike, ktorá predtým neuspokojila očakávania hospodárskych subjektov.

Pružnosť miezd a problém nezamestnanosti

Jedným zo základných predpokladov teórie racionálnych očakávaní je, že ceny a mzdy sú pružné. Tento predpoklad je diskutabilný hlavne na trhu práce, kde rovnováha medzi ponukou a dopytom sa nevytvára tak rýchlo ako tieto teórie predpokladajú. Základnou otázkou je problém nezamestnanosti. Teoretici tu rozlišujú dobrovoľnú a nedobrovoľnú zamestnanosť.

Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť

Z teórie racionálnych očakávaní, kt. vychádza z predpokladu pružných miezd vyplýva, že nezamestnanosť v prevažnej miere má dobrovoľný charakter. Ponuka práce nestúpa pretože, reálne mzdy sú nízke.

Teoretický spor s modernou makroekonómiou

Teoretický spor medzi teóriou racionálnych očakávaní a predstaviteľmi moderného hlavného prúdu makroekonómie spočíva v ponímaní rozdielu medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou nezamestnanosťou. Na rozdiel od školy racionálnych očakávaní teoretici hlavného prúdu sa domnievajú, že nezamestnanosť zvlášť v období recesie je nedobrovoľná.

Makroekonomické dôsledky

Makroekonomické dôsledky teórie racionálnych očakávaní sú výrazné najmä v oblasti hospodárskej politiky. Ak sa hospodárske subjekty správajú racionálne, znamená to, že dokážu predvídať dôsledky vládnych opatrení ešte predtým, než sa plne prejavia. Z toho vyplýva, že tradičné nástroje fiškálnej či menovej politiky strácajú časť svojej účinnosti. Ak napríklad vláda oznámi zvýšenie výdavkov na podporu ekonomiky, subjekty si môžu uvedomiť, že to povedie k rastu verejného dlhu alebo inflácie, a preto svoje správanie upravia spôsobom, ktorý zníži očakávaný pozitívny účinok vládnej politiky.

Kritika teórie racionálnych očakávaní

Kritika teórie racionálnych očakávaní poukazuje predovšetkým na nereálnosť predpokladu dokonalého a okamžitého spracovania všetkých informácií. V reálnej ekonomike majú jednotlivci aj firmy obmedzené znalosti, prístup k informáciám a schopnosť ich vyhodnocovať. Okrem toho informácie bývajú neúplné, nejasné alebo protichodné. Preto sa ekonomické rozhodovanie v praxi viac približuje ku koncepcii adaptívnych očakávaní, alebo kombinácii oboch prístupov.

Praktické uplatnenie

Praktické uplatnenie tejto teórie môžeme nájsť napríklad v menovej politike centrálnych bánk. Ak centrálna banka oznámi, že jej cieľom je udržať infláciu na úrovni 2 %, a trh jej vyhláseniu dôveruje, potom sa toto očakávanie zakomponuje do mzdových vyjednávaní, cenotvorby a investičných rozhodnutí. V takom prípade môže byť samotné očakávanie stabilizačným faktorom a centrálna banka nemusí zasahovať tak výrazne. Naopak, ak dôvera v politiku banky chýba, očakávania sa od cieľa odchýlia a politika stratí účinnosť.

Vplyv na hospodársky cyklus

Vplyv na hospodársky cyklus je ďalším dôležitým aspektom. Podľa zástancov teórie racionálnych očakávaní je možné vysvetliť hospodárske výkyvy najmä ako dôsledok neočakávaných, náhodných šokov (napríklad cenových alebo technologických), nie ako výsledok systematickej vládnej politiky. Ak by hospodárske subjekty vždy vedeli presne odhadnúť dôsledky vládnych opatrení, nebolo by možné pomocou hospodárskej politiky dlhodobo znižovať nezamestnanosť alebo zvyšovať produkciu.

Súčasné hodnotenie a význam teórie

Súčasné hodnotenie teórie ukazuje, že hoci jej niektoré predpoklady sú prísne a v praxi ťažko uplatniteľné, teória racionálnych očakávaní významne prispela k lepšiemu pochopeniu fungovania ekonomiky. Poukázala na dôležitosť očakávaní v ekonomickom rozhodovaní a na to, že hospodárska politika nemôže byť účinná bez dôveryhodnosti a predvídateľnosti. V súčasnosti sa často kombinuje s inými prístupmi, napríklad s teóriou obmedzenej racionality alebo behaviorálnou ekonómiou, ktoré lepšie reflektujú skutočné správanie ľudí na trhu.